S Vedátorom na lavičke: Vstupnou bránou do sveta vedy je aj kuchyňa či obyčajné sneženie

  • Koľko snehových vločiek kedy napadlo na Zemi aj to, akú najbizarnejšiu otázku kedy dostal
  • So Samuelom Kováčikom sme sa porozprávali o vede, hoaxoch, jeho prežívaní pandémie aj o tom, aké má plány do budúcnosti
  • O všetkom porozprával na lavičke z plastového príboru McDonald’s. Spoločnosť pritom rieši odpady dlhodobo. Poctivo triedi obaly po zákazníkoch vo všetkých slovenských reštauráciách už od roku 2003, pričom separuje ešte viac druhov, ako sa triedi bežne
PF_N3179
McDonald's
  • Koľko snehových vločiek kedy napadlo na Zemi aj to, akú najbizarnejšiu otázku kedy dostal
  • So Samuelom Kováčikom sme sa porozprávali o vede, hoaxoch, jeho prežívaní pandémie aj o tom, aké má plány do budúcnosti
  • O všetkom porozprával na lavičke z plastového príboru McDonald’s. Spoločnosť pritom rieši odpady dlhodobo. Poctivo triedi obaly po zákazníkoch vo všetkých slovenských reštauráciách už od roku 2003, pričom separuje ešte viac druhov, ako sa triedi bežne

So Samuelom Kováčikom – teoretickým fyzikom,  ktorého pozná väčšina ľudí ako Vedátora – sme sa stretli na lavičke vyrobenej z plastového príboru. Konkrétne posledných zásob plastových príborov McDonald’s na Slovensku. Spoločnosť sa totiž rozhodla, že ich vymení za ekologickejšiu drevenú verziu a z plastových vyrobila päť originálnych lavičiek. Na tej pred reštauráciou v Einparku v bratislavskej Petržalke nám Samuel porozprával o najabsurdnejších hoaxoch, ktoré kedy počul aj o tom, pri akom vedeckom objave by chcel raz stáť.

Sedíme na lavičke z plastového príboru. Trošku nadnesene – je aj toto spôsob, ako môžeme zachrániť planétu?

Samozrejme, že len takýto projekt planétu nezachráni, ale môže slúžiť ako istá forma signálu, ktorú McDonald’s ako pomerne veľká firma vysiela spoločnosti – a teda, že toto je jedna z tém, ktorú považuje za dôležitú. Čiže, je super, že aj veľké firmy sa konečne takto začínajú zapájať a v podstate komunikovať dôležitosť tejto témy. Teraz je na nás ako celej spoločnosti, aby to pokračovalo ďalej.

Si jeden z najznámejších vyvracačov hoaxov. Čo je najnezmyselnejší hoax o klimatickej zmene, ktorý si kedy počul?

Ťažko povedať, či to môžeme označiť za hoax,  ale v podstate celý koncept klíma skepticizmu, v rámci ktorého ľudia veria, že klimatické zmeny sú len výmysel vedcov. Hoci 97 percent vedeckej komunity hovorí, že klimatické zmeny sú reálne a sú spôsobené ľuďmi a len tri percentá tvrdia opak, veľká skupina ľudí sa k týmto trom percentám prikláňa. Pritom sa ukázalo, že mnohí z nich nesprávne pracovali s dátami, aj keď možno neúmyselne, no ako sa hovorí, Pandorina skrinka mylných informácií už bola otvorená.

Keď som napríklad počul slovenského ministra hospodárstva, možno už bývalého v čase publikácie tohto rozhovoru (smiech), ako rozprával o tom, že no a čo, že sa roztápajú ľadovce, veď znova zamrznú, tak som si vravel, že to je neuveriteľne vysoká úroveň ignorantstva. Pritom roztápanie ľadovcov môže ochladiť Golfský prúd, ktorý zohrieva Európu, čo môže následne výrazne zmeniť poľnohospodárstvo vo veľkej časti aj nášho kútu sveta.

Čo bola najbizarnejšia otázka, ktorú si kedy dostal?

Veľmi ma napríklad zaujala otázka, či existuje Mesiac (smiech). Pár rokov dozadu kolovala konšpiračná teória, podľa ktorej je Mesiac hologram. Zaujímavé je pritom to, ako vznikla. Niekto s dobrým fotoaparátom totiž spravil fotky Mesiaca a tie vyšli zvlnené. Ľudia z toho vyvodili, že je to hologram, no v skutočnosti je to spôsobené tým, ako fungujú fotoaparáty. Nezosnímajú všetko naraz, ale postupne, a teda môže dochádzať k istým deformáciám obrazu. Človeka by nenapadlo rozmýšľať o fungovaní fotoaparátov, ktoré používame denne, ale táto absurdná otázka ho k tomu môže motivovať. A trošku mi to pripomína tvrdenie, že Austrália neexistuje.

zdroj: McDonald's

To naozaj niektorí ľudia tvrdia?

Áno, nezapadá totiž úplne do konšpiračných plochozemských teórií, takže mnoho ľudí hovorí,  že Austrália je len výmysel a všetci, čo tvrdia, že tam boli, sú namočení do veľkého spiknutia.

(smiech) Na druhej strane im musím nechať, že ak niektorý kút sveta vyzerá ako vymyslený, tak je to práve Austrália.

Musím uznať, že veľká časť tamojších zvierat vyzerá skutočne vymyslene. (smiech)

Mal som raz prvoaprílový príspevok o tom, že sa vedci akože priznali, že vtákopysk je vymyslený a je to len genetický výtvor z laboratória, pretože to je presne to zviera, ktoré tak úplne vyzerá. (smiech)

Prejdime ale od hoaxov k samotnej fyzike, ktorej sa venuješ. Aké zaujímavé fyzikálne javy si si všimol cestou sem k lavičke?

Včera napríklad na chvíľku snežilo a musím sa priznať, že samotné sneženie je pre mňa jeden z najfascinujúcejších javov. Vždy mi v hlave vyskočí otázka, či môžu byť dve vločky na svete identické. Dá sa totiž spočítať, že nie, hoci je to veľmi komplikované overiť. Rozmanitosť, ktorú im poskytuje náhodnosť je oveľa väčšia ako počet vločiek, ktorý kedy nasnežil na našej planéte. Je za nimi aj zaujímavá vedecká história. Bol raz jeden japonský výskumník – Ukichiro Nakaya, ktorému ponúkli veľmi dobré miesto na univerzite, tak ho prijal, hoci na tej univerzite nemali žiadne poriadne vybavenie a po čase si uvedomil, že jediná vec, ktorú tam vie skúmať je sneh. Tak sa do toho pustil a nakoniec sa z neho stal pravdepodobne najslávnejší výskumník snehu. Máme o ňom celú epizódu Vedátorského podcastu.

Spomenul si počet vločiek, ktorý kedy na našej planéte nasnežil. Takéto niečo vieme zrátať?

Vieme to odhadnúť. Fyzici a fyzičky sú zvyknutí robiť takéto veľmi hrubé odhady. Napríklad keď som mal prednášky alebo cvičenia zo štatistickej fyziky, tak som študentom zadal vytvorenie odhadu počtu listov na strome za oknom. Samozrejme som nechcel, aby vybehli von a po lístku to spočítali. Zrátate si však, koľko je na strome veľkých vetví, odhadnete, koľko malých vetví je približne na jednej veľkej a koľko lístkov je asi na jednej malej vetvičke. Niečo podobné sa dá urobiť aj so snehom. Vieme, koľko zhruba musí napadnúť vločiek, aby nasnežilo desať centimetrov snehu. Súčasne vieme, koľko centimetrov snehu napadne ročne v danej oblasti.

Koľko to asi je?

Nepamätám si to presne, ale je to tuším kvadrilión – jednotka a za ňou 24 núl, no v porovnaní s rozmanitosťou, ktorú vločky ponúkajú, je to stále málo núl.

zdroj: McDonald's

A čo napríklad taká príprava Big Macu – sú nejaké zaujímavé fyzikálne javy aj pri nej?

Celkovo pri varení je ich strašne veľa, aj keď možno nie fyzikálnych, ako skôr chemických. Veľmi zaujímavá je dôležitosť teploty pri rôznych chemických procesoch. Napríklad také vajíčko je štandardne tekuté, no keď ho uvaríme, je zrazu tuhé. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú proteíny, čo sú extrémne dlhé molekuly. Ak ich pustíme, majú tendenciu vytvoriť klbko. V prípade vajíčka sú klbká najskôr izolované od seba, takže celé vajíčko je tekuté. Keď ich však zohrejeme, otvoria sa, poprepájajú medzi sebou a celá hmota tým pekne stuhne. Rozumieť tomu, čo sa deje s proteínmi a aký vplyv má na ne teplota, je ale jedna z najväčších výziev v chémii. Nielen preto, aby sme vedeli lepšie pripravovať jedlá, ale aby sme napríklad vedeli lepšie navrhovať lieky. Alebo aby sme sa vedeli lepšie brániť vírusom. Pre mňa osobne je kuchyňa vstupnou bránou do tejto oblasti výskumu – práve kvôli vareniu som sa o to začal zaujímať a neskôr som si uvedomil, že som sa dočítal až k problémom, ktoré riešia farmaceuti či virológovia.

Ako sa žije teoretickému fyzikovi počas pandémie? Zmenilo sa niečo v tvojom živote?

Ešte pred lockdownom som pôsobil na Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, teraz som sa definitívne vrátil na Slovensko a okrem iného som začal učiť na matfyze. Online vyučovanie má svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane môžem mať pred sebou otvorených kopu materiálov a zároveň vysvetľovať, čo je super. Na druhej strane mi ale chýba osobný kontakt – so študentmi aj pri vede.

Napríklad v Dubline sme boli s kolegami zvyknutí aj na 5-6 hodinové brainstormingové seansy, kedy sme spoločne prepočítavali nejaké veci a vracali sa k tomu, čo nefunguje. Toto sa aktuálne vôbec nedá. Aby som sa iba nesťažoval – vznikol mi aspoň priestor na projekty, ktoré mám rozrobené sólo. Tým sa teraz snažím venovať.

A čo sa zmenilo v tvojom osobnom živote? Viac varíš a premýšľaš nad proteínmi?

(smiech) Áno, mám viac času na varenie. Okrem toho buď nakupujem, čo ma enormne nebaví, alebo behám, čo ma zasa enormne baví. S priateľkou sme takmer nonstop zatvorení na byte, ale našťastie nemáme ponorku, takže sa mi túto mega dlhú karanténu darí prežívať pomerne dobre. Snažím sa nájsť na tom vždy aj niečo pozitívne. Napríklad, dlho som túžil po tom, že keď mi skončí pozícia v Dubline, dám si niekoľkomesačný sabatikal na Liptove a budem pracovať na knižke, no a aj vďaka lockdownu sa to stalo. Hoci som popri tom musel aj pracovať.

Čo je to presne za knihu a v akom je štádiu?

Aktuálne som v štádiu editovania a ak sa veci nebudú veľmi zdržiavať, tak by mala vyjsť niekedy na jeseň. Je to vlastne knižka o prírode a asi aj o fyzike (smiech), kde sa snažím vysvetľovať fungovanie bežných javov okolo nás a čo je na nich zaujímavé.

Súčasťou akého vedeckého objavu by si niekedy chcel byť?

Napadajú mi hneď tri – nejaký objav súvisiaci s mimozemským životom, niečo, čo sa týka mikroskopických čiernych dier, keďže tomu sa aj aktívne venujem a tretia oblasť, ktorá ma fascinuje a kde by som chcel byť súčasťou významnejšieho objavu je existencia extra priestorových rozmerov. Je to niečo, o čomu sa vo fyzike rozmýšľa už desaťročia, no nikdy sa to nepodarilo potvrdiť,  ale začínajú sa hromadiť náznaky, že by sme sa o nich mali niečo nové dozvedieť v najbližších desaťročiach.

A čo sú extra priestorové rozmery – ako si ich mám predstaviť?

Ak si vezmeme napríklad takú slamku, môžeme po nej rukou chodiť iba hore a dole. Pre takú blchu je ale slamka dvojrozmerný objekt, pretože po nej môže chodiť nielen hore a dole, ale aj dookola. Je totiž dostatočne malá. No a vedci sa domnievajú, že toto isté by mohlo platiť aj v našom vesmíre. My sme veľkí, takže vieme chodiť tromi smermi – dopredu a dozadu, hore a dole, doľava a doprava – ale ak je niečo dostatočne malé, tak má možno prístupné aj ďalšie rozmery. Podobne ako blcha na slamke.

Na záver mi ešte prosím prezraď, aké máš plány do budúcnosti.

Čo sa týka projektu Vedátor, ten je dlhodobo známy tým, že absentuje akékoľvek plánovanie (smiech). Rozmýšľam pri ňom tak maximálne mesiac dopredu. Kniha, ktorú som spomínal bol prvý dlhodobý projekt, do ktorého som sa zaviazal, takže teraz si zasa na chvíľu od podobných projektov oddýchnem. No a čo sa týka vedy, mojou dlhodobou ambíciou je stať sa výskumným pracovníkom, keďže aktuálne som postdoktorand. Chcem byť v prvom rade vedec a prípadne pedagóg, takže tomu sa aj plánujem venovať.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech