Satelity odhalili čínsku „tieňovú flotilu“. Peking má nacvičovať útok na Taiwan

Satelitné snímky spoločnosti BlackSky Technology z júla a augusta tohto roka odhalili rozsiahle čínske cvičenia pri pobreží provincie Kuang-tung. Podľa analytikov Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) nejde o bežné námorné manévre, ale o simuláciu vylodenia na Taiwane.

Do akcie bolo zapojených dvanásť civilných plavidiel, z čoho bolo šesť lodí typu RO-RO (Roll-On/Roll-Off) a šesť nákladných lodí s palubou, ktoré na plážach vykladali vojenskú techniku bez využitia prístavných zariadení, upozornil portál The Sun.

Lode RO-RO sú štandardne civilné trajekty určené na prepravu vozidiel a materiálu. Disponujú vlastnými rampami, takže dokážu vykladať náklad kdekoľvek, kde sa dokážu priblížiť k brehu. Pri vojenskom použití môžu prepravovať tanky, bojové vozidlá aj vojakov, predpokladom je vhodný prístup na pláž.

Analytici ISW (Inštitútu pre štúdium vojny) hodnotia tieto manévre ako súčasť dlhodobých príprav Pekingu na možnú inváziu na Taiwan. „Ide o prvý známy prípad, keď Čína použila civilné nákladné lode na vyloženie vozidiel na pláž počas cvičenia,“ uvádzajú.

Satelitné zábery zachytili nielen samotné vyloďovanie pomocou lodných ramp, ale aj menšie výsadkové plavidlá, ktoré sa približovali k pobrežiu. Súčasťou cvičenia bol aj samohybný dočasný pontónový systém, ktorý Čína prvýkrát predviedla v roku 2021 a ktorý umožňuje vytvoriť provizórne mólo pre ťažkú techniku.

Obmedzené kapacity a „tieňová flotila“ civilných lodí

Doterajšie odhady hovoria, že čínske námorníctvo má vlastnými vojenskými prostriedkami kapacitu presunúť približne 20-tisíc vojakov cez Taiwanský prieliv naraz. Pre plnohodnotnú inváziu na ostrov vo vzdialenosti asi 130 kilometrov od čínskych brehov by však bolo potrebné nasadiť v niekoľkých vlnách najmenej 300-tisíc až viac než milión príslušníkov ozbrojených síl a ich techniku.

Práve preto hľadá Peking spôsoby, ako posilniť takzvanú sealift kapacitu (námornú prepravnú kapacitu) využitím civilnej „tieňovej flotily“. Odhaduje sa, že čínske ozbrojené sily môžu mať prístup k približne stovke vhodných civilných plavidiel, pričom vďaka obrovskému lodnému priemyslu dokážu tento počet ďalej zvyšovať.

Americký analytik Thomas Shugart už v roku 2022 odhadol, že zapojením väčšieho počtu lodí RO-RO by Čína mohla zvýšiť kapacitu jednorazového presunu až na približne 60-tisíc vojakov, píše ďalej ISW.

Civilné lode sú však výrazne zraniteľnejšie než vojenské plavidlá – nemajú pancierovanie ani sofistikované obranné systémy. Pri približovaní k taiwanským plážam by sa dostali do dosahu početných prostriedkov krátkeho dosahu, ktorých obstarávanie Taiwan systematicky uprednostňuje.

Napriek tomu by samotný objem nasaditeľných plavidiel predstavoval pre taiwanskú obranu vážnu výzvu. Ako pripomínajú analytici, počet vhodných miest na vylodenie je obmedzený, čo by útočiace lode nútilo zoskupovať sa do úzkych priestorov.

Podľa Spojených štátov mal čínsky prezident Si Ťin-pching vydať armáde pokyn, aby bola pripravená na možný útok na Taiwan do roku 2027. Peking dlhodobo trvá na koncepte „jednej Číny“ a hovorí o nevyhnutnom zjednotení, v krajnom prípade aj silou, hoci Taiwan nikdy nebol súčasťou komunistickej Číny a dnes funguje ako demokratický štát.

zdroj: understandingwar.org

Taiwan odpovedá dronmi, satelitmi a reformou armády

Taiwan reaguje na rastúce tlakové manévre Pekingu kombináciou technologických, vojenských aj diplomatických krokov. Jednou z priorít je bezpilotná technika.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí nedávno predstavilo iniciatívu „dronovej diplomacie“, zameranú na prehlbovanie spolupráce s partnerskými krajinami v oblasti vývoja, testovania a nasadzovania dronov. Cieľom je budovať spoľahlivé dodávateľské reťazce a zabezpečiť prístup k moderným systémom, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri obrane pobrežia.

Ostrov zároveň posilňuje svoju odolnosť v oblasti komunikácií. V novembri taiwanskí predstavitelia otvorili nové tréningové centrum pre systémy družíc na nízkej obežnej dráhe. Takéto kapacity môžu čiastočne nahradiť podmorské káble, ktorými sa Peking v minulosti vyhrážal, že ich v krízovej situácii preruší.

Súbežne prebiehajú rozsiahle personálne zmeny v ozbrojených silách. Ministerstvo obrany oznámilo rotácie približne štyridsiatich vysokých dôstojníkov a viacerých armádnych zborov.

Cieľom je modernizovať velenie, zlepšiť pripravenosť a zároveň presvedčiť zákonodarný zbor, že zvýšené výdavky na obranu sú nevyhnutné. Vo funkcii napríklad zostal náčelník generálneho štábu pozemných síl Chen Chien-Yi, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri komunikácii s poslancami o potrebe vyššieho rozpočtu.

Spojené štáty oficiálne uznávajú status quo, no opakovane deklarovali, že Taiwan nenechajú v prípade útoku bez podpory. Bývalý prezident Joe Biden sa už v minulosti vyjadril, že Washington by ostrov v prípade napadnutia prišiel brániť.

Peking stupňuje tlak aj na Japonsko

Napätie okolo Taiwanu sa neodráža len vo vojenských cvičeniach, ale aj v diplomatickej rovine. Čínska komunistická strana v posledných mesiacoch zvýšila tlak na Japonsko po tom, čo japonská premiérka Sanae Takaichi upozornila, že konflikt o Taiwan by priamo ohrozil bezpečnosť Japonska. Peking v reakcii odložil trojstranný summit ministrov kultúry Číny, Japonska a Južnej Kórey v Macau a obvinil Tokio z vyhrocovania napätia.

Čínske orgány a súkromní organizátori zároveň zrušili alebo odložili viaceré koncerty a filmové projekcie japonských umelcov. Premiér Li Čchiang odmietol bilaterálne stretnutie s Takaichiovou na okraji summitu G20 v Johannesburgu, pričom čínske ministerstvo zahraničných vecí naznačilo, že podmienkou dialógu je stiahnutie jej vyjadrení o Taiwane.

Do sporu sa premietla aj otázka japonského zbrojenia. Tokio prvýkrát po uvoľnení exportných pravidiel v roku 2023 vyviezlo do USA vlastné rakety Patriot, aby pomohlo doplniť americké zásoby po dodávkach Ukrajine.

Japonsko tiež potvrdilo plán rozmiestniť systémy protivzdušnej obrany stredného dosahu na ostrove Jonaguni, približne 110 kilometrov od Taiwanu. Peking tieto kroky kritizuje ako porušovanie pacifistickej ústavy a urýchľovanie „prezbrojenia“ Japonska.

Čínska rétorika zašla ešte ďalej, keď ambasáda v Tokiu na sociálnej sieti X naznačila, že Peking má právo podniknúť proti Japonsku vojenské kroky bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, opierajúc sa o už prekonané „štátne nepriateľské“ klauzuly v Charte OSN.

Štátom kontrolovaný denník Global Times medzitým propaguje akademické „rjúkjuské štúdie“ a spochybňuje japonskú suverenitu nad súostrovím Rjúkjú, kde sa nachádzajú aj americké základne na Okinave.

Vojenský analytik Paul Beaver v tejto súvislosti označil čínske cvičenia za varovný signál: „Vnímam tieto vývoje ako veľmi zlovestné znamenie, že Čína sa chystá urobiť niečo skôr ako neskôr,“ povedal pre denník The Sun. Podľa neho cvičenia s civilnými loďami ukazujú, že Peking už nechce signalizovať len politickú vôľu, ale aj praktickú pripravenosť na možnú operáciu proti Taiwanu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie