Satelity odhalili tajomstvo čínskych údolí: V hmlistých bunkroch rastie jadrová hrozba novej generácie

Brusel a Washington už niekoľko rokov sledujú, ako sa Čína posúva od „skromného“ jadrového odstrašenia k omnoho širšiemu a technologicky ambicióznejšiemu arzenálu.

Najnovšie to ilustrujú satelitné zábery z horských údolí v juhozápadnej Číne, kde sa podľa expertov rozširujú a modernizujú zariadenia späté s výrobou jadrových hlavíc. Zároveň sa obnovujú staré spory o testovaní a o tom, či je ešte vôbec možné vrátiť sa k funkčnej kontrole zbrojenia.

Z bunkrov v údoliach do jadrovej „mozaiky“

V hmlistých údoliach provincie S’-čchuan vidno podľa satelitných snímok rastúce stavebné aktivity, ktoré denník The New York Times spája s akcelerujúcim jadrovým budovaním Číny. Jedným z miest je Zitong, kde inžinieri budujú nové bunkre a rampy a kde „nový komplex trčí potrubiami“, čo môže naznačovať prácu s vysoko nebezpečnými materiálmi.

Ďalším bodom je dvojito oplotený areál Pingtong, pri ktorom experti predpokladajú výrobu jadier jadrových hlavíc s plutóniom. Dominantou má byť hlavná budova s približne 110-metrovým ventilačným komínom, ktorá bola v posledných rokoch zrekonštruovaná a v okolí pokračuje ďalšia výstavba.

Nad vstupom do Pingtongu je podľa The New York Times slogan Si Ťin-pchinga v takej veľkosti, že je čitateľný zo satelitu: „Zostaňte verní zakladateľskej veci a vždy pamätajte na našu misiu.“ Geopriestorový analytik Renny Babiarz to opisuje ako skladanie väčšieho obrazu: „Zmeny, ktoré vidíme v teréne na týchto miestach, zodpovedajú širším cieľom Číny stať sa globálnou superveľmocou. Jadrové zbrane sú toho neoddeliteľnou súčasťou.“

🚨🇨🇳 Satellite Images Reveal China Expanding Nuclear Arsenal

New satellite imagery analyzed by The New York Times shows China accelerating the expansion of its nuclear weapons program.

In Sichuan’s “Zitong” valley, new bunkers and fortified walls suggest testing of high yield… pic.twitter.com/lEUFINRvKV

— Defence Index (@Defence_Index) February 15, 2026

Prečo to komplikuje kontrolu zbrojenia

Čínske rozširovanie prichádza v čase, keď sa podľa The New York Times komplikuje snaha obnoviť globálne zbrojné režimy po vypršaní poslednej zostávajúcej dohody o jadrových zbraniach medzi USA a Ruskom. Washington tvrdí, že ak má vzniknúť nástupnícka dohoda, musí viazať aj Čínu, no Peking zatiaľ nejaví záujem.

Dôležité je aj to, čo presne sa v modernizovaných areáloch deje. Babiarz podľa The New York Times tvrdí, že architektúra Pingtongu pripomína závody na výrobu „pitov“ – kovových jadier hlavíc, často s plutóniom – a prirovnáva ju k zariadeniam v iných krajinách vrátane amerického Los Alamos. V Zitongu sa podľa expertov môžu testovať „vysoké trhaviny“, ktoré sú kľúčové pre implóziu jadrového materiálu.

Hui Zhang z Harvardu opisuje technickú logiku takto: „Máte vrstvu vysokých trhavín a rázová vlna zároveň imploduje do stredu. To si vyžaduje výbuchové testy, aby sa to zdokonalilo.“ Zároveň však upozorňuje, že zo satelitných snímok sa dá vyčítať najmä expanzia, nie presné počty vyrobených hlavíc: „Nevieme, koľko hlavíc bolo vyrobených, ale vidíme rozširovanie závodu.“

Spory o tajné testy a „novú generáciu“ zbraní

K napätiu prispievajú aj obvinenia z utajeného testovania. CNN s odvolaním sa na zdroje oboznámené s hodnoteniami amerických spravodajských služieb uvádza, že Čína mala v júni 2020 v Lop Nure vykonať minimálne jeden skrytý výbušný test, hoci moratórium na takéto aktivity deklaruje od roku 1996.

Podľa CNN mali následné analýzy viesť amerických predstaviteľov k záveru, že išlo o krok súvisiaci s vývojom „ďalšej generácie“ jadrových zbraní vrátane schopnosti niesť viac miniaturizovaných hlavíc na jednej rakete. Zároveň sa v hodnoteniach objavuje aj možný vývoj nízkovýnosových, taktických jadrových zbraní, ktoré Čína podľa CNN doteraz nevyrábala.

Peking obvinenia odmieta. Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liu Pengyu povedal pre CNN: „Spojené štáty skreslili a očiernili čínsku jadrovú politiku.“ A dodal: „Americké obvinenia, že Čína vykonala jadrový test, sú úplne nepodložené.“ V samostatnej línii obrany zároveň tvrdí, že Čína sa drží politiky „no first use“ a moratória na testovanie.

Čísla, Taiwan a riziko plánovania na najhorší scenár

Rozmery arzenálu sa rýchlo menia aj v odhadoch. The New York Times cituje najnovší ročný odhad Pentagónu, podľa ktorého mala Čína do konca roku 2024 viac než 600 jadrových hlavíc a do roku 2030 má smerovať k hranici 1 000. Aj keď je to stále menej než „tisíce“ hlavíc, ktoré držia USA a Rusko, tempo rastu vytvára neistotu.

Matthew Sharp z MIT to podľa The New York Times pomenúva ako problém chýbajúceho dialógu: „Myslím si, že bez skutočného dialógu o týchto témach, ktorý nemáme, je veľmi ťažké povedať, kam to smeruje, a to je pre mňa nebezpečné,“ pretože potom sa plánuje podľa najhoršej interpretácie trendov.

Jednou z kľúčových otázok je krízové správanie – najmä v súvislosti s Taiwanom. Michael S. Chase z RAND podľa The New York Times tvrdí, že Čína chce byť „v pozícii, keď verí, že je do veľkej miery imúnna voči jadrovému nátlaku zo strany Spojených štátov“ a že tento kalkul môže vstupovať do hry pri konvenčnom konflikte okolo Taiwanu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie