Scenár ako zo sci-fi: Umelá inteligencia by nám umožnila rozprávať sa so zosnulými

Ak by si mal možnosť porozprávať sa so zosnulým priateľom alebo príbuzným, využil by si ju? S nedávnym pokrokom v oblasti umelej inteligencie, (AI) ako napríklad ChatGPT, idea „digitálneho vzkriesenia“ už nie je len múzou spisovateľov sci-fi.

Čo sa však na jednu stranu môže javiť ako skvelý spôsob uctenia pozostalých, sa z iného uhľa pohľadu dá brať ako dystopická nočná mora. Stroj, ktorý napodobňuje už nežijúceho človeka, je vo svojej podstate celkom morbídna predstava.

Všeobecný postoj verejnosti voči takémuto konceptu však doposiaľ nebol známy, a preto sa profesor Masaki Iwasaki z National University School of Law v Soule rozhodol vykonať prieskum. Informuje o ňom portál IFL Science.

Etická dilema

Iwasaki svoj prieskum urobil medzi 222 dospelými v USA z rôznych vekových skupín, vzdelaní a socioekonomických pozadí​. V jednej časti prieskumu účastníci dostali scenár, v ktorom zomrela mladá 20-ročná žena pri autonehode. Priatelia a rodičia ženy uvažovali o použití AI na jej „vzkriesenie“ vo forme digitálnej bytosti. Najprv však nebolo jasné, či sama žena súhlasila s touto procedúrou počas svojho života.

Po zvážení tejto dilemy z pohľadu rodiny nebohej, boli účastníkom dané dve aktualizácie príbehu: jedna hovorila, že žena vyjadrila súhlas s myšlienkou digitálneho klonovania, zatiaľ čo bola nažive, a druhá hovorila, že s postupom nesúhlasila.

zdroj: Archív Canva/Zinkevych

Až 97 % respondentov považovalo za nevhodné digitálne vzkriesiť niekoho, kto pred smrťou uviedol, že nesúhlasí s myšlienkou. Naopak, 58 % respondentov považovalo takýto krok za akceptovateľný, ak osoba súhlas vyjadrila.

Celkovo je však tento koncept veľmi kontroverzný. Keď boli účastníci prieskumu požiadaní o názor na možnosť vlastného digitálneho klonovania po smrti, 59 % s myšlienkou nesúhlasilo a približne 40 % ju považovalo za spoločensky neprijateľnú za akýchkoľvek okolností.

Aj keď sa vyššie opísaný koncept zdá ako hudba budúcnosti, v skutočnosti vôbec nemusí byť príliš ďaleko. AI za posledné mesiace zaznamenala rapídny vývin v jej schopnostiach a dokáže čoraz viac napodobniť ľudské správanie.

Verejnosť o AI vie, no nerozumie jej

Rovnako sa zvyšuje aj jej popularita medzi širokou verejnosťou a postupne sa zaraďuje do každodenného života, v dôsledku čoho rastie aj dôvera v ňu. Podľa prieskumu spoločnosti KPMG a Queenslandskej univerzity, o ktorom informuje agentúra SITA, až 85 % ľudí vníma skôr výhody AI a polovica považuje jej prínosy za prevažujúce nad rizikami.

Napriek tomu je 61% ľudí opatrných. Prevažne sa obávajú rizík ako zlyhanie systému, narušenie súkromia, zneužitie AI na kriminálne účely, alebo strata pracovných miest. Tri štvrtiny by viac dôverovali AI, ak by existovali kontrolné mechanizmy.

Kým 82 % ľudí má o umelej inteligencii povedomie, každý druhý opýtaný v prieskume potvrdil, že má medzery v tom, kedy a ako sa používa. Traja z piatich respondentov si ale napríklad uvedomujú, že aj bežné aplikácie, ako napríklad sociálne siete, využívajú umelú inteligenciu.

„Umelá inteligencia je pre časť verejnosti ešte stále záhadou, čo nie je prekvapivé vzhľadom na to, ako rýchlo táto technológia za posledné roky napredovala. Uistenie zo strany odborníkov a vlád, že je umelá inteligencia používaná v súlade s etickými princípmi, môže zohrať významnú úlohu pri zvyšovaní povedomia a dôvery,“ uviedol partner spoločnosti KPMG na Slovensku Rudolf Sedmina.