Šedivé vlasy môžu byť prirodzenou obranou tela proti rakovine, tvrdí štúdia. Objav môže zmeniť liečbu melanómu

Šedivé vlasy si zvykneme spájať so starnutím, stresom alebo genetikou. Nový výskum z Tokijskej univerzity však naznačuje, že ide o obranný mechanizmus tela. Vedci zistili, že keď sa pigmentové kmeňové bunky v našich vlasových folikuloch dostanú pod tlak – napríklad pri poškodení DNA – stoja pred zásadným rozhodnutím. Buď sa premenia na pigmentové bunky a následne zaniknú, čo spôsobí šedivenie, alebo si zachovajú schopnosť deliť sa ďalej. A práve táto druhá cesta môže viesť k vzniku melanómu, jedného z najagresívnejších typov rakoviny kože.

Podľa profesorky Emi Nišimurovej a docenta Jasuakiho Mohrího, ktorí výskum viedli, ide o dôležitý objav. Ukazuje, že šedivenie vlasov a vznik rakoviny kože nie sú náhodné javy, ale dve možné odpovede tých istých buniek na rôzne typy stresu.

Kmeňové bunky farby a ich dvojitý osud

Pigmentové kmeňové bunky, nazývané melanocytové kmeňové bunky (McSC), sídlia v koreni vlasového folikulu. Sú zásobárňou melanocytov – buniek, ktoré produkujú pigment zodpovedný za farbu vlasov aj pokožky. Počas života sa neustále obnovujú, aby udržali farbu vlasov.

Vedci sledovali tieto bunky v dlhodobom pokuse na myšiach a pozorovali, ako reagujú na rôzne druhy poškodenia DNA. Keď boli vystavené ionizujúcemu žiareniu alebo iným cytotoxickým látkam, spustil sa proces, ktorý vedci nazvali senescenčná diferenciácia – teda premena poškodenej bunky na zrelú formu, po ktorej bunka prestáva fungovať. Výsledkom je strata pigmentu a šedivenie.

Tento jav spúšťa dráha p53–p21, známa ako ochranný mechanizmus proti poškodeniu DNA. V podstate ide o to, že bunka „radšej odíde z hry“, než by riskovala vznik nádoru.

Keď sa obrana vypne

Zaujímavé je, že pri kontakte s karcinogénmi, ako sú UVB lúče alebo chemikália 7,12-dimetylbenz(a)antracén, sa tento ochranný mechanizmus neaktivuje. Poškodené kmeňové bunky sa namiesto odchodu ďalej delia a hromadia, čím vznikajú tzv. nádorové klony.

Tento proces je podporovaný signálom KIT-ligandu, ktorý bunky prijímajú zo svojho okolia aj z pokožky. Tento signál potláča senescenčnú diferenciáciu – teda bráni bunkám, aby sa „vzdali“. Výsledkom je, že poškodené bunky prežijú, no môžu sa zvrhnúť do rakovinového štádia.

„Zistili sme, že rovnaká populácia buniek môže nasledovať dve úplne opačné cesty – vyčerpanie alebo expanziu – podľa typu stresu a signálov z prostredia,“ vysvetľuje Nišimurová.

Šedivenie ako cena za ochranu

Vedci zdôrazňujú, že šedivenie vlasov neznamená, že človek nemôže dostať rakovinu, ale že tento proces odráža aktívny obranný mechanizmus tela. Bunky, ktoré by mohli byť nebezpečné, sa jednoducho premenia a odídu z obehu.

Ak sa tento proces z nejakého dôvodu naruší, poškodené bunky prežívajú a ich nekontrolované delenie môže viesť k melanómu. Výskum tak ponúka nový pohľad na to, ako starnutie a rakovina súvisia s rovnakými molekulárnymi cestami, len s iným výsledkom.

Tím z Tokijskej univerzity hovorí o prirodzenej forme „senolýzy“ – teda odstraňovania buniek, ktoré už nie sú pre telo bezpečné. Z pohľadu biológie je šedivenie možno malá estetická daň za veľkú ochranu.

Nový pohľad na starnutie

Štúdia, publikovaná v Nature Cell Biology, ukazuje, že procesy starnutia a rakovinotvorby sa neodohrávajú oddelene, ale často využívajú tie isté dráhy. Kým jedna vedie k úbytku pigmentu, druhá k nebezpečnej expanzii poškodených buniek.

Tento objav otvára dvere pre nové typy terapií, ktoré by dokázali podporiť zdravé starnutie a zároveň znížiť riziko nádorových ochorení. A hoci šedivé vlasy nemusia byť pre každého vítané, podľa vedcov možno v nich vidieť znak, že telo sa ešte stále vie brániť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti