Sen o peknom aute z Nemecka sa mení na nočnú moru. Slovenský trh zaplavili „stočenky“, varujú experti

carVertical zverejnila novú analýzu, ktorá upozorňuje na výrazné riziká pri kúpe dovezených ojazdených áut na Slovensku. Dáta ukazujú, že pravdepodobnosť manipulácie s počtom najazdených kilometrov je pri vozidlách zo zahraničia viac ako dvojnásobná v porovnaní s autami, ktoré jazdili iba na území Slovenska.

Zistenia vychádzajú z analýzy prehľadov histórie vozidiel zakúpených používateľmi služby carVertical v období od septembra 2024 do augusta 2025. Súčasťou je aj celoeurópsky prieskum medzi približne 10 000 vodičmi v 35 krajinách.

Dovezené vozidlá predstavujú vyššie riziko

Podľa analýzy malo 2,7 % všetkých preverovaných vozidiel na Slovensku stočené kilometre. Pri bližšom pohľade sa však rozdiel medzi domácimi a dovezenými autami výrazne prehlbuje.

Spomedzi dovezených vozidiel malo upravený počet najazdených kilometrov 3,6 % áut. Pri vozidlách, ktoré boli používané výlučne na Slovensku, to bolo iba 1,5 % automobilov. V praxi to znamená, že pri kúpe auta z dovozu je pravdepodobnosť manipulácie s tachometrom viac ako 2,4-krát vyššia.

Problém súvisí aj s tým, že medzi krajinami neexistuje systematická výmena údajov o histórii vozidiel. Informácie o počte najazdených kilometrov, nehodách či poškodeniach často zostávajú v krajine pôvodu.

Matas Buzelis, expert na automobilový priemysel zo spoločnosti carVertical, situáciu vysvetľuje jasne: „V rôznych krajinách platia rôzne zákony týkajúce sa manipulácie s tachometrom, a to zásadne komplikuje monitorovanie tohto typu podvodov na medzinárodnej úrovni. Keďže krajiny si neposkytujú záznamy a prehľady histórie vozidiel, vozidlo akoby sa po vývoze znova narodilo. Preto je riziko kúpy vozidla so stočenými kilometrami pri výbere dovážaného modelu vždy niekoľkonásobne vyššie.“

Viac ako polovica preverovaných áut je zo zahraničia

Slovensko patrí medzi krajiny, kde má dovoz výrazné zastúpenie. Zo všetkých vozidiel preverovaných cez službu carVertical bolo 56,5 % dovezených zo zahraničia. Len 43,5 % jazdilo výlučne na území Slovenska.

Čím vyšší je podiel dovozu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa na trhu objavia vozidlá so skrytými chybami. Autá sa podľa spoločnosti najčastejšie presúvajú zo západnej Európy do strednej a východnej Európy.

Matas Buzelis upozorňuje, že pôvod vozidla automaticky neznamená kvalitu: „Vozidlá sa zvyčajne presúvajú zo západnej Európy do východnej a strednej Európy. Často ide o vozidlá po nehodách alebo so stočenými kilometrami. To, že vozidlo pochádza z Nemecka, Francúzska alebo inej krajiny, však automaticky neznamená, že je v dobrom stave. Každé vozidlo má svoj vlastný príbeh a žiaľ, nie všetky majú šťastný koniec.“

Nedôvera medzi kupujúcimi rastie

Riziká sa odrážajú aj v nálade spotrebiteľov. Celoeurópsky prieskum spoločnosti carVertical ukázal, že 75 % vodičov sa obáva skrytých problémov pri kúpe ojazdeného auta. Až 46,3 % kupujúcich uviedlo, že predajcom ojazdených vozidiel vôbec nedôverujú.

Ešte výraznejší je údaj o osobnej skúsenosti s podvodom. Podľa prieskumu sa 35 % vodičov stalo obeťou nepoctivých predajcov a kúpilo si vozidlo so stočenými kilometrami alebo skrytými chybami.

Problémom sú najmä takzvané slepé miesta v údajoch. Ak bolo vozidlo od výroby registrované v jednej krajine, miestne úrady o ňom evidujú pomerne rozsiahlu históriu. Po dovoze do inej krajiny sa však tieto dáta často nedostanú do nového registra.

Až 83,2 % respondentov si myslí, že kupujúci by mali mať prístup k údajom o histórii vozidla. Zároveň 61,5 % opýtaných podporuje zdieľanie údajov medzi krajinami, pokiaľ nejde o citlivé informácie.

Zaujímavý je aj pohľad na identifikačné číslo vozidla. Hoci niektoré krajiny považujú VIN za osobný údaj, viac ako 70 % respondentov v súčte odpovedí „súhlasím“ a „rozhodne súhlasím“ si nemyslí, že by sa VIN mal považovať za citlivý údaj.

Slovensko nie je automobilová veľmoc, sme len veľký výrobca

Motoristický publicista Rasťo Chvála v relácii Dírerov filter spochybnil zaužívané tvrdenie, že Slovensko je automobilovou veľmocou. Hoci v počte vyrobených áut na obyvateľa patríme k svetovej špičke, podľa neho je to skôr štatistický fakt než dôkaz reálnej sily.

„Ja sa vždy pousmejem, keď počujem automobilová veľmoc,“ hovorí otvorene. Pripomína, že skutočnou veľmocou by sme boli vtedy, keby sa na Slovensku sústreďovali nielen výrobné závody, ale aj vývoj, dizajn a know-how značiek, ako je to napríklad v Nemecku, Taliansku či Spojených štátoch.

„To, že sa tu vyrába veľa áut na hlavu človeka, to je pravda. Čiže sme vysokoprodukční, čo sa áut týka na dané územie,“ dodáva.

Zároveň upozorňuje, že realita slovenských ciest vyzerá inak. Priemerný vek áut sa zvýšil na 15 rokov a každé štvrté vozidlo má viac ako 20 rokov. Podľa Chválu to však automaticky neznamená, že jazdíme na nebezpečných vrakoch. Kľúčová je technická spôsobilosť. Ak vozidlo prejde kontrolou, môže byť bezpečné aj po pätnástich rokoch.

Jazdíme na starých luxusných autách, ktoré si nemôžeme dovoliť

Výraznejší problém vidí inde. Slováci podľa neho často siahajú po starších luxusných modeloch, ktoré síce vyzerajú reprezentatívne, no ich prevádzka je nákladná. „Často sú luxusné, ale staré a teda sú to šroty a šmejdy, ktoré vedia jazdiť pomerne rýchlo,“ hovorí.

Túžbu po značke vysvetľuje historickým kontextom. „Je to jasné dedičstvo komunizmu.  My to máme v sebe,“ opisuje. Generácia, ktorá vyrastala v nedostatku, si chce dopriať symbol úspechu.

Aj preto sa v cenovej hladine okolo 12 000 až 13 000 eur podľa neho častejšie objavujú staršie modely BMW či Audi než mladšie, menej prestížne autá.

Chvála odporúča opačný prístup. Ak má človek obmedzený rozpočet, mal by podľa neho upustiť od statusu a ísť po mladšom ročníku. „Za mňa je novšie auto lepšie. Radšej upustiť od nárokov na luxus značky alebo veľkosť auta,“ vysvetľuje. Mladšie vozidlo prináša vyššiu bezpečnosť, lepšie emisie a menšie riziko nákladných opráv.

Auto sa stáva luxusom a poistky dramaticky rastú

Podľa Chválu sa postupne mení aj samotné vnímanie vlastníctva auta. „Auto je luxus,“ hovorí bez zaváhania. Upozorňuje, že náklady nekončia pri kúpe. Okrem ceny vozidla treba rátať s prihlásením, servisom, palivom a najmä s rastúcimi poistkami.

„Za posledné roky nám extrémne zdraželi poistky,“ upozorňuje a spomína vlastnú skúsenosť, keď sa mu poistné pri jednom vozidle postupne zvýšilo o 100 až 200 %. To podľa neho zásadne mení rozpočty domácností.

Znepokojujúci je aj ďalší fakt. Na slovenských cestách jazdí podľa odhadov 200 000 až 300 000 áut bez zákonného poistenia. „To už je nezodpovedné z akéhokoľvek pohľadu,“ konštatuje. Vníma to ako prejav vypočítavosti časti vodičov, ktorí riskujú, že v prípade nehody spôsobia škodu, ktorú nebude mať kto uhradiť.

Aj preto tvrdí, že vlastníctvo auta už nebude takou samozrejmosťou ako kedysi. Ľudia budú musieť viac zvažovať, či si ho môžu dovoliť a či ho skutočne potrebujú. Ako sám hovorí, ak chcete mať opicu, musíte mať aj na banány. Pri aute to platí dvojnásobne.

Čítaj viac z kategórie: Auto