Šesť miliónkrát menej ako zrnko soli. Virológ objasnil, prečo sa Kotlár mýli: „mRNA vakcíny nemenia DNA“ (ROZHOVOR)

Keď začiatkom roka vláda umožnila splnomocnencovi Petrovi Kotlárovi skúmať vakcíny proti ochoreniu Covid-19, možno sa jej to javilo ako jednoduchá úloha. O tomto rozhodnutí štvrtej vlády Roberta Fica písal aj Denník N. Až čas však ukázal, že výsledky analýz možno interpretovať nesprávne, čo spustilo celú reťazovú reakciu problémov.

Splnomocnenec vlády totiž začal tvrdiť, že vakcíny menia našu DNA a spochybňoval tak tvrdenia vedcov. Napokon vláda zverila zodpovednosť do rúk Slovenskej akadémie vied (SAV), aby výroky a interpretácie splnomocnenca Kotlára potvrdila alebo vyvrátila. Ako však informoval denník SME, samotná vedecká obec bolo zmätená.

Kotlár tvrdenia vedcov opakovane odmieta

Následne sa ale práve druhá možnosť stala realitou, o čom si viac môžeš prečítať v tomto článku. Avšak vyštudovanému ortopédovi to nestačilo a tvrdenia vedcov opakovane odmieta. Čaká vraj, kedy sa to riadne vyšetrí, následne podľa vlastných slov „roztrhá diplom“.

Pre laika sa môže zdať celá téma príliš komplikovaná. Hlavne vtedy, keď sa snaží dešifrovať problematiku na základe satirických obrázkov, ktoré ho raz označujú za očkovaného občana a neskôr zas za kukuricu.

Startitup preto oslovil virológa z Biomedicínskeho centra SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Borisa Klempu. V rozhovore vysvetľuje, ako sa správajú naše bunky, prečo sa naša DNA vplyvom vakcín nemení, ale aj to, čo znamená pojem regulačný limit.

V štúdii boli použité viaceré metódy (qPCR, fluorometria, kapilárna elektroforéza, sekvenovanie). Prečo jedna metóda nestačí a aký prínos má kombinácia viacerých prístupov?

Ak je analýza vykonaná správne, tak v princípe môže stačiť aj jedna metóda. Ale použitie viacerých metód nám skrátka dáva vyššiu mieru istoty, že sú výsledky správne. V našom prípade je dôležité aj to, že každá z použitých metód prináša aj iný principiálny prístup. Vďaka tomu sme teda nielen analyzovali celkové množstvo DNA, ale aj to, v akej forme sa vo vakcínach nachádza a takisto, z čoho pochádza. Navyše nám to umožnilo analyzovať aj samotnú mRNA, jej množstvo a mieru degradácie.

Autori uvádzajú, že zvyšná DNA sú krátke kúsky približne 150 „písmen“ (báz). Čo to znamená z praktického hľadiska — môže takýto kúsok zmeniť ľudskú DNA alebo spôsobiť poškodenie?

DNA si môžeme predstaviť ako veľmi dlhú šnúrku, alebo ako dlhý pásik papiera, na ktorom sú napísané celé vety. No a ten papierik je rozstrihaný tak, že jednotlivé kúsky neobsahujú ani len celé slová, len časti slov. Takéto krátke kúsky DNA sú považované za bezpečné. Naše bunky majú mechanizmy, ako ich odbúrať ako niečo nepotrebné alebo ako niečo nežiadúce.

Integrácia takýchto krátkych molekúl je skrátka krajne nepravdepodobná a skutočne zatiaľ takýto prípad nie je zdokumentovaný, napriek miliardám podaných dávok mRNA vakcín a napriek tomu, že podobné zvyškové množstvá DNA sú aj v iných liečivách, ktoré sú pripravované podobnými technológiami.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska