Šikana na pracovisku nie je ničím nevídaným. Slováci ju riešia svojsky

  • S nejakou formou šikanovania na pracovisku sa stretla až tretina Slovákov
  • Za posledných 5 rokov ho na vlastnej koži zažilo 12 percent respondentov
office
Ilustračný obrázok, Unsplash/Austin Distel
  • S nejakou formou šikanovania na pracovisku sa stretla až tretina Slovákov
  • Za posledných 5 rokov ho na vlastnej koži zažilo 12 percent respondentov

Šikanovanie na pracovisku nie je na Slovensku ojedinelý úkaz. S nejakou formou – najčastejšie s neustálou kritikou, ale aj s urážkami a zosmiešňovaním, sa u nás stretlo takmer 30 % pracujúcich. Bezmála polovica z nich pritom zažila šikanovanie na vlastnej koži.

Pomôže túto situáciu zlepšiť aktuálna novela zákona o ochrane whistleblowerov, teda oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

Výsledky prieskumu personálnej agentúry Grafton ukázali, že s nejakou formou šikanovania na pracovisku sa stretla až tretina Slovákov. Za posledných 5 rokov ho pritom na vlastnej koži zažilo až 12 percent respondentov, a to predovšetkým zamestnancov z oblasti podnikových služieb, obchodu a marketingu (18 %).

Odchod z práce

Najčastejšie, až v 63 percentách, pritom išlo o neustálu kritiku, časté sú však aj urážky a zosmiešňovanie. Znie to takmer neuveriteľne, no 3 % slovenských zamestnancov zažilo v posledných rokoch na pracovisku dokonca fyzické násilie a 6 percent sexuálne násilie.

„Zlou správou pre zamestnávateľov pritom je, že väčšina z týchto ľudí, až 40 %, vyriešila problém so šikanovaním odchodom z práce. Len pätina z nich išla za svojím nadriadeným a len 9 % nahlásilo problém na HR oddelení. To naznačuje, že s firemnou kultúrou a dôverou vo vedenie to v mnohých firmách nie je celkom v poriadku. Naopak – pozitívnu tendenciu vidno v tom, že takmer polovica bývalých obetí by dnes za nadriadeným išla, ak by sa stali svedkami šikany, a viac než polovica z nich by sa pokúsila šikanovanému kolegovi pomôcť a podporiť ho pri riešení tohto problému,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.

Riešenie je jednoduché

Riešenie problému so šikanovaním, ale aj s inými nekalými praktikami vo firmách vidí odborník Grafton, no tiež ďalší experti v tzv. whistleblowingu – teda oznamovaní neetickej, nelegitímnej alebo priamo protizákonnej činnosti na pracovisku.

Vnútorný systém preverovania takýchto oznámení by u nás mala mať podľa zákona zavedený každá firma s viac ako 50 zamestnancami.

Z prieskumu personálnej agentúry Grafton však vyplynulo, že takmer polovica (48 %) pracujúcich na Slovensku ani netuší, čo pojem whistleblowing znamená, a 31 % o ňom síce počulo, ale nepoznajú podrobnosti. Len pätina (23 %) respondentov sa vyjadrila, že má v práci takýto interný oznamovací systém.

„Podľa výsledkov nášho prieskumu riešilo svoju situáciu so šikanovaním v rámci firmy, teda s nadriadeným alebo HR oddelením, len 29 % zamestnancov. Obvyklým dôvodom na to, že ľudia hľadajú iné možnosti, je pritom obava zo sankcií a ďalších krokov zo strany zamestnávateľa. V tomto smere by mohla pomôcť novela zákona o ochrane oznamovateľov, účinná od 1. júla 2023, ktorej cieľom je okrem iného aj zlepšenie ochrany pred odvetnou reakciou zamestnávateľa, napríklad pred rôznymi finančnými sankciami, obmedzením kariérneho rastu či dokonca prepustením z práce,“ hovorí riaditeľ personálnej agentúry M. Malo.

Kľúčová je dôvera

Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť šikanovanie, a rovnako aj akúkoľvek inú protispoločenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť.

Ak nemajú vo firme vnútorný oznamovací systém, môžu sa pritom obrátiť aj na Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý na Slovensku funguje od septembra 2021. Táto nevedomosť podľa Mala naznačuje, že zákonný rámec nie je to jediné, čo je na zmenu situácie potrebné.

„To, či vnútorný systém preverovania oznámení vo firme existuje, je jedna vec, iná otázka je však jeho efektívne fungovanie. A práve na zabezpečenie tejto efektívnosti je podstatný prístup vedenia spoločnosti. Dôležité je totiž nielen to, aké pravidlá sa vo firme nastavia či deklarujú, ale aj spôsob, akým o nich manažment komunikuje a či ich sami vedúci pracovníci dodržiavajú. Takéto správanie je pre zamestnancov dôležitým signálom. Dôvera zamestnancov voči vedeniu je pritom zásadná nielen pre fungujúci interný systém whistleblowingu, ale aj pre dobre fungujúcu firmu ako takú,“ uzatvára Malo.

Zdroj: Grafton Recruitment/Gi Group

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá