Školstvo čaká reštart: Prezident Pellegrini odobril nové odmeňovanie

Prezident SR Peter Pellegrini vo štvrtok odobril zvýšenie platov zamestnancov v školstve. Zavádza sa aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality práce.

Vyplýva to z noviel zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktoré prezident podpísal.

Nové platové podmienky a odmeňovanie v školstve

V prípade pedagogických a odborných zamestnancov sa platové tarify zvýšia od 1. septembra o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších päť percent. Pri učiteľoch vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancoch pôjde o navýšenie o sedem percent od septembra tohto roka a o ďalších sedem percent od januára budúceho roka. Tarify sa zvýšia tiež zamestnancom, ktorí pôsobia v rezorte školstva. Nepedagogickí zamestnanci budú mať novú osobitnú stupnicu platových taríf.

Novela zároveň zavádza možnosť pre riaditeľov škôl odmeňovať pedagogických a odborných zamestnancov príplatkom nad rámec plošného navyšovania platov. Výška odmeny bude závisieť od úrovní hodnotenia, medzi ktorými bude vynikajúca úroveň a kvalita alebo veľmi dobrá úroveň a kvalita. V odôvodnenom prípade bude možné priznať príplatok aj zamestnancovi, ktorý získal v hodnotení výsledok štandardná úroveň a kvalita. Rezort školstva, ktorý za úpravou stojí, predpokladá, že odmeňovanie zamestnancov podľa kvality a výkonu zlepší ich motiváciu a pracovné nasadenie.

Poslanci Národnej rady SR na rokovaní pléna v júni k novele schválili aj pozmeňujúci návrh z dielne opozičného poslanca Jána Horeckého (KDH). Ten v legislatíve okrem iného spresňuje, že príplatok za hodnotenie a kvalitu nemá vplyv na osobný príplatok. „To znamená, že osobný príplatok zostáva zachovaný v rovnakej výške, aj keď je priznaný príplatok za hodnotenie,“ vysvetlil. Hovorí i o možnosti odobratia príplatku aj za menej vážne porušenia pracovnej disciplíny. 

Cieľom novely je podľa ministerstva reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Poukázalo na to, že sa napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády o raste miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšení odmeňovania nepedagogických pracovníkov škôl.

Jednoduchší pobyt a menej administratívy

Pravidlá pri prijímaní cudzincov na Slovensku sa zmenia. Niektoré ich administratívne povinnosti sa zrušia a niektoré úkony zjednodušia. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Súčasťou úpravy je napríklad zrušenie povinnosti prikladať dôkazy o finančnom zabezpečení pobytu cudzincov. „Vždy však v súlade s európskou legislatívou. V tomto prípade ide o podmienku, ktorú je možné overiť aj po udelení či obnovení pobytu, napríklad v rámci povinnosti cudzincov mať počas udeleného pobytu finančné zabezpečenie pobytu na každý mesiac zostávajúceho pobytu,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra, ktoré za legislatívnou úpravou stojí.

Novela zákona ruší tiež povinnosť prikladať fotografie k žiadosti o pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín. „Na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru sa totižto odoberajú biometrické údaje vrátane fotografie tváre,“ podotkol rezort. Predlžuje sa aj platnosť národných víz udeľovaných na účel získania povolenia na pobyt zo súčasných 90 na 120 dní.

Slovensko takisto bude môcť na základe zmeny zákona stanoviť kvóty na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Vláda by tak mala nariadením ustanoviť maximálny počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu, ktoré môžu prijať jednotlivé zastupiteľské úrady v kalendárnom roku. Zároveň by mohla určiť zastupiteľské úrady, ktoré nemôžu prijať žiadosti.

Ministerstvo vnútra zmeny odôvodňovalo cieľom zjednodušiť systém a odbremeniť cudzineckú políciu.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh z dielne poslancov Michala Barteka a Pauly Puškárovej (obaja Hlas-SD). Ten zavádza možnosť pre študentov z tretích krajín – absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia požiadať o zmenu účelu pobytu priamo na policajnom útvare na území SR, teda rovnako, ako to majú absolventi prvého alebo druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Zároveň vypúšťa limitáciu získania vysokoškolského vzdelania len na území SR.

Účinnosť novela zákona nadobudne 1. júla tohto roka.

Inštitút pre práva na opravu

Opätovne sa v médiách zavádza inštitút práva na opravu. Takisto budú na súdoch určené tzv. tlačové senáty, ktoré budú riešiť žaloby týkajúce sa práva na opravu. Zmenu prináša novela zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

„Ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie opravy,“ píše sa v schválenej novele. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť uverejniť opravu, a to bezodplatne. Žiadosť o uverejnenie opravy treba doručiť do 30 dní od uverejnenia tvrdenia, inak právo na opravu zanikne.

Prevádzkovatelia a vydavatelia musia na účel uplatnenia práva na opravu zriadiť e-mailovú adresu a uvádzať ju na titulnej strane alebo na inom viditeľnom mieste. Právo na opravu a právo na dodatočné oznámenie sa nevzťahujú na skutkové tvrdenie, ak vydavateľ, prevádzkovateľ alebo tlačová agentúra nezodpovedá za obsah alebo pravdivosť informácie.

Ak médiá neuverejnia opravu alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jeho uverejnenie, rozhodovať má súd. „Návrhom dochádza k zavedeniu kauzálnej príslušnosti okresných súdov vo veciach žalôb týkajúcich sa práva na opravu a práva na dodatočné oznámenie, čím sa vytvárajú predpoklady pre špecializáciu na danú agendu, a tým aj efektívnejšie konanie a rozhodovanie o žalovaných nárokoch,“ píše sa v odôvodnení. Má ísť o tzv. tlačové senáty.

Mení sa aj zákon o mediálnych službách, právo na vyjadrenie sa nahrádza právom na opravu. „Cieľom je jednotný právny režim pre opravu nepravdivých či neúplných tvrdení v médiách, čím sa zjednotí úprava v oblasti práva na opravu, ako aj v otázkach prípadných sporov z nej plynúcich,“ ozrejmili predkladatelia.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. augusta.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska