Skončí sa výnimočný vzťah EÚ s Izraelom? Brusel zvažuje stopku miliardovým výhodám za porušenie kľúčovej dohody

Izraelské vojenské operácie v Pásme Gazy môžu predstavovať porušenie záväzkov, ktoré krajina uzavrela s Európskou úniou. Vyplýva to z hodnotiacej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá unikla do bruselskej pobočky denníka Politico.

Dokument upozorňuje na možné porušenie článku 2 Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorý podmieňuje spoluprácu rešpektovaním ľudských práv.

Čo je Asociačná dohoda medzi EÚ a Izraelom

Asociačná dohoda medzi EÚ a Izraelom vstúpila do platnosti v roku 2000 a vytvára rámec pre politické, hospodárske a obchodné vzťahy medzi oboma stranami.

Dohoda umožňuje zvýhodnený obchodný režim, účasť Izraela v európskych programoch a grantových schémach, pričom ako základnú podmienku uvádza dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov. Porušenie týchto záväzkov môže viesť k pozastaveniu výhod a zmene diplomatických vzťahov.

Kritika z Bruselu

Podľa dokumentu EEAS „existujú indície, že Izrael porušuje svoje záväzky v oblasti ľudských práv vyplývajúce z článku 2 Asociačnej dohody“. Hodnotenie vychádza z nezávislých medzinárodných správ, ktoré dokumentujú útoky na civilné obyvateľstvo, nemocnice či obmedzenie prístupu k humanitárnej pomoci.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas pred europoslancami uviedla, že „Izrael má právo na sebaobranu, ale to, čo v praxi vidíme, ide ďaleko za jej rámec“.

Správa EEAS upozorňuje na „bezprecedentný počet civilných obetí“, ako aj na skutočnosť, že až 90 % obyvateľov Pásma Gazy bolo vysídlených. Podľa OSN tam bolo za posledných 20 mesiacov zabitých 55 637 ľudí, z toho 15 613 detí. Navyše, blokáda potravín a vody vedie k akútnej podvýžive a riziku úmrtí detí na smäd. „Len 40 % zariadení na výrobu pitnej vody v Gaze je funkčných,“ upozornil hovorca OSN v Ženeve.

Sankcie aj pozastavenie výhod v hre

Kallasovej správa, ktorá bola predložená v papierovej forme členským štátom EÚ, otvorila diskusiu o možnom pozastavení časti výhod, ktoré Izrael čerpá z asociačnej dohody. V hre je napríklad obmedzenie obchodných preferencií, ktoré ročne predstavujú približne 1 miliardu eur.

Na úplné zrušenie dohody by však bolo potrebné jednomyseľné rozhodnutie všetkých 27 členských štátov. Viaceré krajiny ako Nemecko či Rakúsko sú však voči prísnym opatreniam skeptické.

Belgicko a osem ďalších krajín (vrátane Španielska, Írska, Slovinska a Švédska) zároveň žiadajú komisiu, aby preverila legálnosť obchodovania s tovarom pochádzajúcim z nelegálnych izraelských osád, píše ďalej portál EU Observer.

Odkazujú sa pritom na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z roku 2024, ktorý varuje pred podporou nelegálnej okupácie území. Komisii bol predložený podrobný návrh na analýzu právnych dôsledkov výmeny tovaru z osád, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne.

Diplomatický tlak rastie, rozhodnutia sa blížia

Správa EEAS bude predmetom rokovaní veľvyslancov členských krajín, ako aj ministrov zahraničných vecí. Téma sa dostane aj na júlový summit lídrov EÚ. Hoci zatiaľ nedošlo k žiadnym konkrétnym sankciám, diplomatický tlak na Izrael rastie. Podľa jedného z diplomatov „je otázkou, koľko krajín bude ochotných ďalej nerobiť nič a pokračovať v bežných vzťahoch“.

V tieni eskalujúceho konfliktu s Iránom sa otázka dôveryhodnosti Izraela ako partnera opäť dostáva do centra pozornosti. EÚ zatiaľ nehovorí o prerušených vzťahoch, no podľa viacerých predstaviteľov je Kallasovej hodnotenie historickým zlomom v diplomatických vzťahoch. „Aj keby EÚ nič neprerušila, ide o výraznú škvrnu na bilaterálnych vzťahoch po 25 rokoch spolupráce,“ zhodli sa viacerí činitelia pre Politico.

Správa zároveň Izrael radí medzi krajiny, ktoré porušili dohodu s EÚ –, ide o zriedkavý krok, ktorý od roku 2000 postihol len 17 prípadov prevažne z Afriky, Karibiku a Pacifiku. Pre Izrael tak ide nielen o ekonomickú, ale aj reputačnú stratu v čase, keď sa usiluje o podporu USA a EÚ vo vojne s Iránom.

Podľa vysokopostaveného diplomata však môže Izrael potenciálne nepriaznivé následky zmierniť, ak v krátkom čase zlepší prístup humanitárnej pomoci do Gazy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie