Skoro tretina Slovákov trpí obezitou. Odborníci bijú na poplach: Vyžaduje si rovnakú pozornosť ako cukrovka

Hoci si to mnoho ľudí myslí, obezita nie je zlyhaním vôle či dôsledkom lenivosti. Ide o závažné chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje milióny ľudí na Slovensku. Zároveň patrí medzi najrozšírenejšie civilizačné choroby v súčasnosti. 

Spoločnosť ju aj napriek tomu stále často vníma ako problém, ktorý si človek spôsobil sám. Realita však býva v mnohých prípadoch omnoho zložitejšia – o tom, ako vyzeráme či koľko jeme, nerozhoduje len disciplína, ale aj zložité mechanizmy v mozgu.

Slovensko je na vrchole rebríčka

Na Slovensku žije s nadváhou alebo obezitou približne 64 % dospelej populácie, čo predstavuje až 2,8 milióna ľudí. Tento problém sa však čoraz viac dotýka aj mladších – až pätina adolescentov a takmer 13 % detí trpí nadváhou. 

Nie je to pritom len estetický problém – ide o vážny rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú na Slovensku príčinou až 70 % úmrtí u pacientov s touto diagnózou. 

„Obezita je jedným z najväčších zdravotných problémov našej doby. Ak ju dokážeme liečiť, vieme predchádzať infarktom, cievnym mozgovým príhodám a ďalším závažným komplikáciám. Preto si vyžaduje rovnakú odbornú pozornosť ako cukrovka či vysoký tlak,“ hovorí v rozhovore pre Startitup doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.

zdroj: Startitup – Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.

• Prečo má na Slovensku obezita vysoký výskyt
• Prečo obezita nie je zlyhaním vôle
• Prečo si zaslúži rovnakú pozornosť ako cukrovka či tlak

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom nadváhy a obezity v Európe a odhady naznačujú, že tento trend bude pokračovať. Čím si vysvetľujete, že problém je u nás taký rozšírený?

Je to predovšetkým životným štýlom. Hýbeme sa menej, prijímame viac energie a naše stravovacie návyky sa za posledných 30 – 40 rokov výrazne zmenili.

Čoraz častejšie siahame po vysokoenergetických potravinách a polotovaroch, ktoré majú vysoký obsah tukov, cukrov a soli. To všetko vedie k nárastu obezity a následne aj diabetu či iných ochorení.

Svoju úlohu však zohráva aj genetika. Ak má niekto predispozíciu, ešte to neznamená, že ochorie – veľa závisí od životného štýlu. Ak sa genetická náchylnosť spojí s nesprávnymi návykmi, riziko obezity dramaticky rastie.

Stále sa stretávame s tým, že obezita je vnímaná ako osobné zlyhanie, nie ako diagnóza. Ako ovplyvňuje takéto vnímanie samotnú liečbu?

Veľmi negatívne. Pokiaľ človek vníma obezitu ako vlastné zlyhanie, nevyhľadá odborníka, ktorý mu vie pomôcť. Potom sa točí v bludnom kruhu, skúša rôzne diéty a kúry, ale výsledok sa nedostaví.

Obezita je pritom vážne ochorenie, ktoré treba liečiť – komplexne a odborne. Pacient by sa nemal hanbiť, ale riešiť ju rovnako ako vysoký tlak či cukrovku.

Lekár mu môže pomôcť nastaviť správny režim, vysvetliť princípy stravovania a ponúknuť aj iné možnosti.

zdroj: Startitup – Dôsledkom obezity trpia rôzne orgány v našom tele.

V čom je obezita iná ako bežné metabolické ochorenia a prečo je potrebné pristupovať k nej ako k chronickému stavu?

Pretože je dlhodobá, má komplexné príčiny a ovplyvňuje celý organizmus. Nejde len o estetický problém – obezita zasahuje metabolizmus, srdcovo-cievny systém, hormonálnu rovnováhu aj psychiku.

Tak ako cukrovku či vysoký tlak, aj ju treba sledovať a liečiť kontinuálne. Nie je to záležitosť jedného mesiaca diéty, ale dlhodobého manažmentu.

Ako sa v posledných rokoch mení profil pacienta s obezitou? Sú dnes pacienti informovanejší alebo prichádzajú až v pokročilejšom štádiu?

Väčšina prichádza neskoro, keď už majú výraznú nadváhu alebo pridružené ochorenia. Sú aj výnimky, ktorí žijú zdravo a napriek tomu sa s obezitou trápia, ale väčšina pacientov prichádza až v pokročilom štádiu.

Často hovoria, že už všetko skúšali – diéty, cvičenia, detoxy – a nič nefungovalo. Lenže keď človek skúša niečo len kvôli rýchlemu úbytku kilogramov, bez ohľadu na zdravie, väčšinou sa mu to vráti.

Správna liečba obezity nie je len o znížení váhy, ale aj o zlepšení celkového zdravotného stavu.

zdroj: Startitup – Podľa primára Emila Martinku si obezita vyžaduje rovnakú odbornú pozornosť ako cukrovka či vysoký krvný tlak.

Ako s nimi komunikovať, keď sú frustrovaní z neúspechov?

Základom sú empatia a edukácia. Pacient musí pochopiť, že neúspech nie je jeho vina, ale dôsledok nesprávneho prístupu. Treba mu vysvetliť, že existujú odborné a bezpečné spôsoby, ako obezitu riešiť.

Napríklad niektoré diéty, ktoré sú extrémne v pomere tukov a bielkovín, môžu síce viesť k úbytku váhy, ale zaťažujú obličky a zvyšujú riziko aterosklerózy. Preto je dôležité, aby liečba prebiehala pod dohľadom odborníka. Obezita je závažné ochorenie →

Dnes sú populárne rôzne trendy ako prerušovaný pôst či carnivore diéta. Aký je váš názor?

Prerušovaný pôst, tzv. intermittent fasting, môže byť efektívny a má aj zdravotné benefity. Ale extrémne prístupy, napríklad diéty založené len na konzumácii mäsa, môžu organizmus zaťažovať.

Takéto diéty síce vedú k rýchlemu úbytku hmotnosti, ale nezlepšujú zdravotný stav. Každá zmena by mala prebiehať po konzultácii s lekárom. 

Kde je podľa vás najväčšia medzera v prevencii obezity na Slovensku?

Prevencia musí začínať v detstve. Už v školách by deti mali byť vedené k zdravému životnému štýlu, pohybu a základom výživy. Rovnako je dôležitá rola rodiny – ak rodičia sami žijú nezdravo, dieťa to preberá automaticky.

Zdravotníctvo by malo zároveň viac investovať do edukácie a dostupnosti odborníkov na obezitu. Liečba je dlhodobá, no prevencia je najlacnejšia.

Lekár prvého kontaktu je väčšinou všeobecný doktor. Môže aj on rozpoznať riziko obezity a poslať pacienta k špecialistovi? Deje sa to?

Áno, určite môže. Záleží však na jeho prístupe. Ak má pacient záujem riešiť svoj problém, všeobecný lekár mu vie pomôcť, alebo ho poslať k špecialistovi.

Mnohé odborné spoločnosti už odporúčajú zaradiť farmakoterapiu ako bežnú súčasť liečby obezity. Kedy je vhodné začať?

Na začiatku je vždy dôležité zlepšiť režim a stravovanie. Ak to nestačí, alebo už sú prítomné iné ochorenia – napríklad cukrovka – potom má farmakoterapia svoje miesto. Najlepšie výsledky dosahujeme v kombinácii s úpravou životného štýlu.

Niektoré známe lieky fungujú na princípe potláčania chuti do jedla. Majú rozporuplné hodnotenia. Mali by byť dostupné každému, kto chce schudnúť?

Nie. Každý pacient musí byť individuálne zhodnotený lekárom. Ak má niekto ochorenie pankreasu, žlčníkové kamene alebo ochorenia tráviaceho traktu, tieto lieky môžu byť nevhodné.

Preto musí liečbu viesť odborník, ktorý pozná zdravotnú anamnézu pacienta a vie zhodnotiť riziká. Ak je však pacient vhodný kandidát, lieky môžu byť veľmi účinné a bezpečné. 

Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. je primárom Diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.

Vyštudoval Jesseniovu lekársku fakultu v Martine, kde získal aj titul PhD., a habilitoval sa na UPJŠ v Košiciach. Má atestácie z vnútorného lekárstva a diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy.

Vo svojej praxi sa venuje najmä diagnostike a liečbe diabetu, obezity a s nimi súvisiacich komplikácií. Je autorom a spoluautorom desiatok odborných publikácií a učebníc, pravidelne prednáša doma aj v zahraničí.

V rokoch 2010 – 2018 viedol Slovenskú diabetologickú spoločnosť a v súčasnosti je prezidentom Slovenskej diabetologickej asociácie.

Jeho cieľom je prinášať moderné, vedecky podložené a pacientsky orientované prístupy k liečbe metabolických ochorení.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking