Skrachovaný závod Bukózy vo Vranove rozkrádajú. Hrozí ekologická katastrofa

Rozsiahly priemyselný areál bývalej celulózky Bukóza Holding v Hencovciach pri Vranove nad Topľou sa po vyhlásení konkurzu zmenil na raj pre zlodejov. Oplotenie je deravé, organizované skupiny sem chodia z celého Slovenska a ukradnutý materiál podľa starostov končí aj v zahraničí.

Od vyhlásenia konkurzu polícia eviduje vyše dvesto krádeží. Samosprávy bijú na poplach, pretože neodborná manipulácia s areálom môže spôsobiť únik chemických látok. Ich obavy sa potvrdili len tri dni po tlačovej konferencii, keď z areálu unikol čierny lúh.

Masívne rozkrádanie naberá na obrátkach

Starostovia zo Združenia miest a obcí (ZMOS) vranovského regiónu 13. februára upozornili na zhoršujúcu sa situáciu v areáli. Predseda združenia Ján Fenčák uviedol, že bývalá celulózka je nedostatočne zabezpečená a do objektov sa dá dostať viacerými nelegálnymi vstupmi.

„Dochádza tu k masívnemu rozkrádaniu, ktoré naberá na intenzite. Apelujeme na okamžité zabezpečenie celého areálu a jeho stráženie,“ zdôraznil Fenčák pre TASR.

Podľa policajných štatistík bolo od začiatku roka 2026 zistených celkom 91 priestupkov proti majetku a tri trestné veci.

„V roku 2026 bolo doposiaľ zistených celkom 91 priestupkov proti majetku, z toho 86 priestupkov riešených v blokovom konaní a 2 priestupky v objasňovaní,“ povedala hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove Jana Ligdayová. Samosprávy spolupracujú s políciou a poskytujú jej fotodokumentáciu.

Podľa reportáže televízie TA3 zlodejov zaujímajú najmä elektrické káble, meď a kovové súčasti. Na ôsmich autách ich pri jednom nájazde prišlo 25, bez akýchkoľvek obáv. Materiál podľa starostov putuje do zberní druhotných surovín a končí aj v zahraničí.

Hrozí ekologická katastrofa

Starostovia sa obávajú predovšetkým environmentálnych následkov. Neodborná manipulácia s technologickými zariadeniami môže podľa nich spôsobiť únik chemických látok alebo požiar. V areáli už v poslednom období zasahovali záchranné zložky pri oboch typoch incidentov.

„Migračná trasa ľudí, ktorí chodia vykrádať fabriku, vedie cez železnicu aj cez cestu prvej triedy. Hrozí tam aj riziko vykoľajenia vlaku, pretože za nimi zostáva rôzny materiál,“ uviedol starosta obce Nižný Hrabovec Alfonz Jonek.

Len tri dni po tlačovej konferencii starostov sa ich obavy potvrdili. V nedeľu 16. februára hasiči zasahovali pri úniku pravdepodobne čierneho luhu z príruby ventilu nefunkčného technologického zariadenia. Hasiči v protichemických oblekoch kvapalinu zriedili a zachytávali ju do zberných nádob. Stále pritom nie je jasné, aký presný chemický „koktail“ sa v rozľahlom areáli nachádza.

Inšpekcia životného prostredia ešte vlani v júni uložila opatrenia na predchádzanie havárii. Keďže k ich splneniu nedošlo, obrátila sa na enviropolíciu, ktorá začala trestné stíhanie.

Ďalší vážny problém predstavuje čistička odpadových vôd, ktorá sa nachádza priamo v areáli Bukózy a je napojená na kanalizáciu susednej obce Nižný Hrabovec. Využíva ju približne 1 600 obyvateľov. V prípade jej definitívneho odstavenia by splašky z obecnej kanalizácie prestali byť čistené.

Spoločnosť Bukóza Holding sme oslovili so žiadosťou o vyjadrenie.

Miliónové technológie sa menia na šrot

Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan upozornil, že krádeže majú ďalekosiahle dôsledky nielen pre bezpečnosť, ale aj pre budúcnosť celého areálu.

„O to ťažšie bude získať investora, ktorý by prevzal túto fabriku. Navyše hrozia aj ekologické dôsledky, keďže sa tam nachádzajú rôzne látky, ktoré môžu byť toxické pre životné prostredie,“ dodal primátor mesta. 

„Kvôli druhotným surovinám sa znehodnotia miliónové hodnoty, miliónové technológie,“ uviedol ďalej. Areál, v ktorom v čase najväčšej slávy pracovalo 4-tisíc ľudí, sa podľa starostu Hencoviec Matúša Tomáša stal „symbolom úpadku regiónu, nezáujmu o Východ a odchodu mladých ľudí.“

Dlh 130 miliónov eur a štátna Eximbanka ako veriteľ

Bukóza Holding dlhé roky patrila medzi najväčších zamestnávateľov v okrese Vranov nad Topľou. Podnik sa venoval spracovaniu dreva a po ružomberskom Mondi išlo v tomto odvetví o slovenskú dvojku.

Záchranou mala byť investičná skupina RIQ Investments českého podnikateľa Romana Staněka, ktorá oznámila vstup v polovici roka 2024. Nový majiteľ však prevzal firmu s dlhom 130 miliónov eur.

zdroj: FinStat

Štátna Eximbanka poskytla podniku 20-miliónový úver, ďalší v rovnakej výške už neprišiel, uvádza Korzár. Od októbra 2024 podnik prestal vyrábať a o prácu postupne prišlo približne 450 ľudí. Podľa údajov z portálu FinStat je spoločnosť v konkurznom konaní, pričom areál aktuálne spravuje viacero správcovských spoločností. 

Fenčák pripomenul, že hlavným veriteľom je práve štátna Eximbanka. „Trápi nás to preto, že tomuto areálu bola poskytnutá štátna pomoc na to, aby sa zachoval a fungoval. Daňoví poplatníci to už minimálne dvakrát zaplatili a teraz celý tento areál má veriteľa, ktorým je štátna Eximbanka,“ uviedol.

zdroj: FinStat

Štát reaguje, ale kompetentní sa vyhovárajú

Združenie pred približne dvoma týždňami zaslalo výzvy Eximbanke, Ministerstvu hospodárstva SR aj Ministerstvu vnútra SR. Konkrétnu odpoveď s prijatými opatreniami doposiaľ nedostalo.

Eximbanka tvrdí, že aktívne prijíma opatrenia na ochranu majetku. „Uvedomujeme si, že aktuálna situácia má závažné spoločenské a bezpečnostné dôsledky pre celý región, považujeme preto rozšírenie účinných ochranných opatrení za nevyhnutné a neodkladné,“ uviedla riaditeľka odboru marketingu a komunikácie Martina Vráblik Solčányiová pre TASR.

Ministerstvo hospodárstva SR uviedlo, že na situáciu reagovalo upozornením dotknutých strán a podľa jeho informácií došlo aj k schváleniu posilnenia strážnej služby. Zároveň však rezort zdôraznil, že v konkurznom konaní môže rozhodovať a konať výlučne správca konkurznej podstaty, pričom ministerstvo nemá zákonné kompetencie zasahovať do výkonu jeho právomocí.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Ministerstvo vnútra SR potvrdilo, že správca konkurznej podstaty bol v novembri 2025 na zasadnutí krízového štábu vyzvaný, aby zabezpečil dôsledné stráženie areálu. Správcovia na otázky médií nereagujú.

Situácia okolo Bukózy tak zostáva patová. Štát, samosprávy, polícia a správcovia si navzájom posúvajú zodpovednosť, zatiaľ čo areál chátra, hrozí ekologická havária a miliónové hodnoty sa menia na šrot.

So žiadosťou o stanovisko sme požiadali správcu konkurznej podstaty Mgr. Branislava Ujváriho. Po jeho doručení článok aktualizujeme. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy