Škrečok v topánke a palacinky na pokrievke. Pýtali sme sa Slovákov na ich najlepšie historky z internátov

Internáty sú miestom, kde sa píšu tie najlepšie aj najbláznivejšie príbehy zo študentských čias. Každý, kto tam býval, má v zásobe historku, nad ktorou sa ešte roky smeje. Niektorí spomínajú na spoločné varenie, iní na nečakaných spolubývajúcich či improvizované párty.

My sme sa rozprávali s tromi študentmi, ktorí zažívajú internátny život Bratislavy na vlastnej koži – s Michaelou, ktorá študuje právo, Samuelom, ktorý sa v Bratislave venuje informatike, a Natáliou, ktorá si v hlavnom meste plní sen o psychológii.

Michaela, právo

zdroj: AI, Pexels.com

Spomínaš si na tvoj prvý dojem, keď si prvýkrát vstúpila do internátu?

Pamätám si to ako včerajšok. Prišla som so zbaleným kufrom, nervózna, že čo ma čaká. Keď som otvorila dvere, uvidela som izbu, ktorá bola menšia, než som si predstavovala, s dvomi posteľami a starým nábytkom, ktorý by sa určite dal zaradiť do kategórie „vintage“.

Na chvíľu som mala pocit, že som sa ocitla o tridsať rokov späť, pretože linoleum na zemi a záclony mali úplne retro nádych. Ale musím priznať, že keď som si vybalila veci, pridala pár fotiek a vlastnú posteľnú bielizeň, hneď to pôsobilo príjemnejšie. Postupne som si zvykla a dnes už viem, že domov nie je o luxuse, ale o ľuďoch, s ktorými ten priestor zdieľaš.

Vieš si spomenúť na najbizarnejší alebo najvtipnejší moment, ktorý sa ti na internáte stal?

Raz sme mali na izbe, ktorú sme obývali tri spolužiačky, naozaj nečakanú návštevu. Moja spolubývajúca si priniesla na intrák škrečka, lebo nechcela, aby ostal sám v prázdnom rodičovskom dome. Nám o tom však nepovedala. Ráno odišla na cvičenie a nechala ho v pootvorenej klietke na izbe. Keď sme sa zobudili, začuli sme zvláštne šušťanie.

Najprv sme si mysleli, že ide o hluk z vedľajšej izby, no potom sme v mojej topánke objavili malého škrečka. Bol to taký šok, že sme chvíľu ani nevedeli, ako reagovať. Nakoniec sa všetko vysvetlilo, no odvtedy u nás koluje veta: „Na intráku nikdy nevieš, vedľa koho sa zobudíš.“

Slovenskí medici snívali o záchrane životov, stretli sa s byrokraciou a cynizmom: „Sme vnímaní ako niečo medzi záťažou a nutným zlom“

Ako by si ohodnotila vybavenie internátu – čo ťa najviac prekvapilo?

Keď to mám porovnať s tým, čo som si predstavovala pred nástupom, musím povedať, že intrák je taký mix. Niektoré veci sú naozaj zastarané – napríklad sprchy, ktoré by si zaslúžili generálnu rekonštrukciu, alebo stoly, ktoré majú za sebou pravdepodobne viac skúškových období než ja sama.

Ale zároveň ma prekvapilo, že v kuchynke máme mikrovlnku, chladničku a dokonca aj jeden nový sporák, čo považujem za malý zázrak. Celkovo by som to nazvala „retro s modernými prvkami“ – človek si niekedy pripadá, že býva v múzeu, ale hneď nato mu príde notifikácia z Wi-Fi, že je všetko v pohode. A práve ten kontrast je na tom to zábavné.

Ak by si mala intrák „obhajovať pred súdom“, aké plusy by si mu pripísala?

Ako budúca právnička by som určite argumentovala tým, že internát je unikátne miesto, kde človek získava skúsenosti, aké inde nezažije. Je to lacné bývanie, čo je pre študenta obrovský bonus. Ale ešte dôležitejšie je, že sa tu naučíš tolerancii, kompromisom a schopnosti prispôsobiť sa.

Pretože ak žiješ v jednej izbe s tromi rôznymi ľuďmi, každý so svojimi zvykmi a náladami, musíš si nájsť spôsob, ako spolu vychádzať. A to je lekcia, ktorá sa nedá naučiť z kníh. Okrem toho tu vznikajú priateľstvá, ktoré pretrvajú aj po škole, a to je podľa mňa argument, ktorému by porota určite dala za pravdu.

Samuel, informatika

zdroj: AI/ Pexels.com

Ako informatik – máš na intráku internet, ktorý zvládne tvoje potreby, alebo bojuješ so signálom?

Internet na intráku je kapitola sama o sebe. Papierovo je to vraj rýchla univerzitná sieť, ale realita je taká, že keď sa všetci večer pripoja, tak aj otvorenie obyčajného mailu trvá večnosť. Niekedy mám pocit, že keby som poslal holuba s odkazom, dorazí skôr ako správa cez Wi-Fi. Ja osobne som to vyriešil tým, že som si kúpil vlastný router a natiahol káble tak, aby som mal stabilnejšie pripojenie. Pre mňa ako informatika je to základná potreba.

Stretol si sa s nejakým technickým alebo improvizovaným „hackom“, ktorý študenti používajú, aby prežili na internáte?

Áno, a je ich naozaj dosť. Asi najbežnejší hack je predlžovačka, ktorá funguje ako spoločný zdroj energie pre pol poschodia. Vidieť, ako sa z jednej zásuvky napája päť notebookov, dve nabíjačky a chladnička, je úplne normálne. Raz som dokonca videl chalana, ako si z plastových fliaš a malého ventilátora vyrobil vlastnú klimatizáciu – a musím uznať, že to fungovalo lepšie ako otváranie okna dokorán. V podstate platí pravidlo: keď ti niečo chýba, skús to zbúchať z toho, čo nájdeš okolo seba, a možno objavíš nový startupový nápad.

Aký je tvoj najbláznivejší zážitok z kuchynky alebo spoločných priestorov?

Kuchynky na intrákoch sú špeciálna kategória. Raz sme si chceli spraviť klasické cestoviny. Všetko išlo v pohode, kým niekto nenechal hrniec na sporáku a odišiel preč. O pätnásť minút tam bola taká spálená masa, že sme ju nedokázali vydolovať ani lyžicou, ani špachtľou.

Nakoniec sa z toho stal „artefakt“, ktorý tam nechali na výstrahu ďalším generáciám študentov. Ale úplný vrchol bol, keď sa niekto rozhodol pripraviť palacinky a namiesto panvice použil pokrievku. Nikto dodnes nevie, prečo to spravil, ale na intráku sa takéto veci jednoducho dejú.

Keby si mal internát opísať ako softvérový program, aké by mal bugy a aké vylepšenia by si pridal?

Predstavujem si internát ako starý operačný systém, ktorý síce ešte beží, ale má toľko bugov, že musíš mať veľa trpezlivosti. Bugy by boli napríklad nefunkčné sprchy, ktoré púšťajú buď vriacu, alebo ľadovú vodu, nič medzi tým. Alebo dvere, ktoré idú otvoriť len pod určitým uhlom, podobne ako aplikácia, ktorá sa spustí až na tretí pokus.

Čo by som pridal? Určite automatické čistenie kuchyniek a rýchlejšiu Wi-Fi, to by bol update storočia. A možno aj notifikácie, že sa chystá veľká párty, aby si sa vedel pripraviť – ako systémové upozornenie pred reštartom.

Natália, psychológia

zdroj: AI

Ako psychologička v zácviku – čo by si povedala o duševnom zdraví študentov na internátoch?

Na internáte sa psychológom staneš tak trochu automaticky, lebo každý má potrebu rozprávať svoje problémy a ty si vždy po ruke. Ľudia tu riešia všetko – od skúškového stresu cez rozchody až po to, že im niekto ukradol hrnček z kuchynky. Duševné zdravie študentov preto spomíname často. Intrák vie byť miestom, kde máš pocit slobody a spoločnosti, ale aj miestom, kde ti chýba súkromie a pokoj. Pre niektorých je to tréning odolnosti – naučíš sa vydržať hluk, chaos a neistotu. Ale ak máš dobrých ľudí okolo seba, internát môže byť aj liečivý.

Aký najzvláštnejší spolubývajúci zvyk alebo rituál si zažila?

Moja spolubývajúca mala veľmi zaujímavý rituál – každé ráno, ešte pred prednáškou, si musela dať krátku meditáciu s vonnými tyčinkami. Nevadilo by mi to, keby ju nerobila o šiestej ráno, keď som sa snažila spať. Celá izba bola zahalená do vône, ktorá sa miešala s pachom intrákového linolea a starých skriniek, čo bol zážitok sám o sebe.

Ale časom som si uvedomila, že vlastne mala pravdu – keď som sa občas pridala, deň začal pokojnejšie. Intrák ťa teda naučí tolerancii a občas si vďaka iným ľuďom osvojíš zvyky, ktoré by ti doma ani nenapadli.

Vedci objavili prekvapivú úlohu oxytocínu pri výbere priateľov. Ak ho nemáme, hrozí nám autizmus či schizofrénia

Čo podľa teba internáty dajú študentovi do života – okrem lacného bývania?

Podľa mňa je to hlavne škola života. Internát ťa naučí kompromisom, komunikácii a tomu, že nie všetko ide podľa tvojich predstáv. Naučíš sa zdieľať priestor, čas aj energiu, čo nie je vždy jednoduché. Zároveň ale spoznáš ľudí, s ktorými by si sa inak možno nikdy nestretol – študentov z rôznych kútov Slovenska, z iných odborov, s úplne odlišnými pohľadmi na svet.

A to je obrovská hodnota. Lacné bývanie je len bonus, tá skutočná pridaná hodnota je v priateľstvách, zážitkoch a schopnosti prispôsobiť sa. Intrák je taký tréning pre reálny život – v malom a intenzívnom balení.

Vieš si predstaviť, že by si tu žila celý magisterský stupeň, alebo je to len dočasná kapitola?

Momentálne to vnímam ako kapitolu, ktorú chcem zažiť naplno, ale neviem si predstaviť, že by som na internáte vydržala celé magisterské štúdium. Intrák je fajn na spoznávanie ľudí a dobrodružstvá, ale dlhodobo by mi chýbalo viac súkromia a komfortu. Po čase sa ti zunuje počúvať hluk zo všetkých strán alebo zdieľať kuchynku s desiatkami ďalších študentov. Ale zároveň viem, že na toto obdobie budem raz spomínať s úsmevom. Pretože aj keď je to miestami únavné, práve tie drobné nepríjemnosti robia z intráku zážitok, ktorý ti nikto nevezme.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory