Skrytá daň za vzdelanie: Prihlášky na slovenské školy stoja stovky eur, za hranicami zaplatíš zlomok

Pri výbere vysokej školy sa väčšina ľudí pozerá najmä na odbor, uplatnenie či mesto, v ktorom bude študovať. Ešte pred prijímačkami však narazíš na prvú praktickú realitu – prihláška niečo stojí a suma sa môže výrazne líšiť.

Niekde zaplatíš len pár desiatok eur, inde sa cena vyšplhá až na stovku, čo už môže byť pre študentov citeľný zásah do rozpočtu. O tejto téme informoval web tvnoviny.sk. Rozdiely sa navyše neukazujú len medzi školami, ale často aj medzi fakultami tej istej univerzity.

Stovka za medicínu

Na Univerzite Komenského v Bratislave sa poplatky za prihlášku pohybujú v rozpätí od 15 do 100 eur. Najmenej zaplatíš, ak sa hlásiš na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky. Naopak, najvyššie poplatky čakajú budúcich medikov a zubných lekárov.

„Výšku poplatku za prihlášku si určujú jednotlivé fakulty, zohľadňuje sa v nich náročnosť administrácie prijímacieho konania a atraktivita študijného programu,“ vysvetlila hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Barbora Tancerová.

Rozdiely aj v regiónoch

Iný obraz ponúka Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prihláška na históriu tam stojí 30 eur, no na odbor medzinárodné vzťahy už 57 eur. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyjde prihláška na učiteľstvo 20 eur, pričom na medicínu zaplatíš dvojnásobok.

Česko je lacnejšie

Nie je preto prekvapením, že mnohí študenti zvažujú aj české univerzity, kde sú poplatky nižšie. Masarykova univerzita v Brne si účtuje od 19 do 37 eur. Univerzita Karlova v Prahe pýta 36 eur na filozofickej fakulte a 41 eur na lekárskej.

„Toto vie byť pre niektorých študentov určite priepastný rozdiel. Apelujeme na vysoké školy, aby si uvedomili, že výška poplatku za prijímacie konanie priamo súvisí s atraktivitou štúdia na ich škole,“ uviedol pre tvnoviny.sk predseda Študentskej rady vysokých škôl Patrik Prístupný.

Ak sa prihlásiš elektronicky, môžeš zaplatiť menej a ušetriť aj desať eur. Málokto však podáva iba jednu prihlášku, dodávajú tvnoviny.sk.

Ďalšie zmeny

Kým prihlášky a prijímacie konania riešiš práve teraz, od jesene môže na vysokých školách prísť aj ďalšia výrazná zmena. Už v minulosti sme informovali, že štát schválil úpravu zákona, ktorá môže ovplyvniť spôsob ukončenia štúdia v niektorých programoch.

Od 1. septembra má nadobudnúť účinnosť nový zákon o vysokých školách, ktorý umožní školám rozhodnúť, či ponechajú klasickú bakalársku alebo diplomovú prácu, alebo ju v konkrétnych programoch nahradia inou formou ukončenia. Zmyslom zmeny má byť to, že nie každý odbor potrebuje rovnaký typ záverečného výstupu a v niektorých prípadoch môže byť pre študenta aj zamestnávateľa výpovednejšia prax než text na desiatky strán.

Stáž ako štátna skúška

Kľúčovým prvkom je záverečná stáž, ktorá nemá byť len formálnou praxou. Zákon počíta s tým, že pôjde o plnohodnotnú súčasť záverečného overenia vedomostí a kompetencií. Stáž bude možná iba so súhlasom školy a ukončí sa obhajobou, ktorá má mať rovnakú váhu ako štátna skúška.

Minister Tomáš Drucker pri predstavení zmeny uviedol: „Novým moderným zákonom o vysokých školách vytvárame väčší priestor pre študentov vysokých škôl na získanie cenných praktických skúseností už počas štúdia.“

Zákon zároveň pripúšťa aj ďalšie typy výstupov, napríklad odborný projekt, právnu analýzu či praktický výstup zo zdravotníctva alebo stavebníctva. Súčasťou noviniek je aj podpora zodpovedného využívania umelej inteligencie, uznávanie kreditov z alternatívnych foriem vzdelávania, rozšírenie elektronických nástrojov a posilnenie jednotnej elektronickej prihlášky.

Podobné zmeny sa už objavujú aj v Česku, kde niektoré univerzity pracujú s portfóliami či „open book“ skúškami. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska