Skryté signály v pohyboch očí dokážu odhaliť prvé známky demencie skôr ako mozgové testy, ukázal výskum
- Pohyby očí prezrádzajú stav pamäte
- Vedci dokázali spojiť spôsob pohľadov s kognitívnymi problémami
- Jednoduchá diagnostika môže nahradiť drahé testy
- Pohyby očí prezrádzajú stav pamäte
- Vedci dokázali spojiť spôsob pohľadov s kognitívnymi problémami
- Jednoduchá diagnostika môže nahradiť drahé testy
Spôsob, akým sa tvoje oči pohybujú po svete, sa postupne mení. Ovplyvňuje ho vek aj rôzne ochorenia. Nová štúdia teraz ukazuje, že tieto zmeny dokážu odhaliť problémy s pamäťou a myslením ešte predtým, ako sa prejavia inak.
Vedci z Kanady a Západnej Indie pokračovali v predchádzajúcom výskume. Hľadali rozdiely v pohľadoch ľudí s diagnózou ovplyvňujúcou mozog a tých zdravých. Zistenia sú prekvapivé – tvoje oči totiž komunikujú s mozgom spôsobmi, o ktorých sme doteraz nevedeli.
Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli PNAS.
Keď sa oči správajú inak
Výskumníci sledovali pohyby očí u mladých aj starších dobrovoľníkov. Časť účastníkov mala diagnostikované problémy s pamäťou alebo myslením. Takto mohli porovnať, ako vek, zdravie a funkcie mozgu ovplyvňujú pohyb očí.
Výsledky sú jasné. Ľudia s horším pamäťovým výkonom sledovali obrázky podobným spôsobom. Ich pohľady sa správali uniformne, bez individuálnych rozdielov. Oči skúmali menej, sústreďovali sa na rovnaké miesta rovnakým spôsobom. Namiesto toho, aby pohltili celý obraz, ostali len na určitých bodoch.
„Naše výsledky ukazujú, že aj bez konkrétnych úloh sa vzorce pohľadov systematicky líšili podľa skupín,“ píšu vedci. Nižší pamäťový výkon súvisel s podobnejšími vzorcami pohľadov naprieč rôznymi aj opakované obrázky. Pohyby očí boli menej rozptýlené.
Pamäť a hipokampus v akcii
Vedci nešpekulujú o príčinách svojich zistení. Odkazujú však na štúdie spájajúce pohyby očí s pamäťou a hipokampusom v mozgu. Zhoršenie v pamäťovom centre pravdepodobne mení vzorce pohľadov aj schopnosť zapamätania.
Hipokampus je kľúčová časť mozgu na tvorbu nových spomienok. Keď táto oblasť nefunguje správne, ovplyvňuje to nielen to, čo si zapamätáme, ale aj to, ako vnímame svet okolo seba. Oči sa stávajú menej zvedavé, menej skúmavé.
Zmeny v pohybe zreničiek by mohli slúžiť ako základ jednoduchej a lacnej metódy identifikácie straty pamäte. Takýto test by nepotreboval skenovanie mozgu ani podrobné dotazníky. Stále sme však od praktického využitia ďaleko.
Včasná diagnostika demencie
Zistenia môžu byť podkladom pre nové metódy detekcie skorých príznakov demencie. Už sme videli niekoľko štúdií ukazujúcich, ako určité charakteristiky očí dokážu predpovedať demenciu vrátane Alzheimerovej choroby. Tento najnovší výskum sa však zameriava konkrétne na pohyby očí.
„Výskum dokumentoval zmeny v správaní pri pozeraní súvisiacom s pamäťou u zdravých jedincov aj tých s kognitívnymi a neurologickými problémami,“ píšu vedci. „Žiadna štúdia však neskúmala, ako sa tieto zmeny vyvíjajú v rámci spektra zdravia mozgu a pamäťových funkcií.“
Kľúčové je, že tieto zmeny sa dajú zachytiť už v skorých štádiách. Keď sa pamäť len začína zhoršovať, oči už reagujú inak. Môže to byť cesta k skoršej diagnostike a lepšiemu liečeniu.
Prirodzené vzorce ako diagnostický nástroj
Výsledky poskytujú presvedčivé dôkazy, že prirodzené vzorce pohľadov dokážu slúžiť ako citlivý ukazovateľ kognitívneho úpadku. Ide o prielom vo výskume mozgu a diagnostike.
Metodika je elegantná vo svojej jednoduchosti. Ľudia len pozerajú na obrázky – nič zložité, žiadne náročné úlohy. Technológia sleduje pohyby ich očí a analyzuje vzorce. Ak sa oči správajú uniformne, môže to signalizovať problémy s pamäťou.
Takýto prístup by mohol revolučne zmeniť diagnostiku neurologických ochorení. Namiesto drahých vyšetrení a dlhých testov by stačil krátky test sledovania očí. Pre pacientov by to znamenalo skoršiu diagnostiku, pre lekárov jednoduchší nástroj.
Budúcnosť diagnostiky môže ležať v našich očiach. Zatiaľ čo sa technológie stávajú zložitejšími, riešenie môže byť prekvapivo jednoduché – stačí sledovať, kam sa pozeráme a ako.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science Alert, PNAS