Skutočný vek ľudského tela určuje prekvapivý orgán. Môžeš byť mladší, ako ukazuje tvoj rodný list

Vek máme zapísaný v občianskom preukaze, no to, ako rýchlo naše telo starne, určuje niečo celkom iné. Vedci už roky skúmajú, ako lepšie predpovedať zdravotný stav a dĺžku života, než len podľa počtu odžitých rokov. Ukazuje sa, že kľúčom nemusí byť ani tak srdce či genetika, ale prekvapivo – mozog.

Práve tento orgán podľa nových výskumov ukazuje náš skutočný biologický vek a zároveň predpovedá, ako dlho budeme žiť. Namiesto narodeninovej torty tak čoraz viac odborníkov radí sledovať proteíny v krvi.

Vek nemá vždy zmysel

To, koľko máme rokov, ešte nevypovedá o tom, v akom stave je naše telo. Starneme rôzne rýchlo – niekto vo štyridsiatke pôsobí vitálne, iný sa cíti vyčerpane už o dekádu skôr. Vedci preto už roky hľadajú spoľahlivejšie ukazovatele než dátum narodenia. Medzi najznámejšie patrí takzvaný epigenetický vek, ktorý sa meria na základe zmien v metylácii DNA – ide o epigenetické hodiny.

Výskumníci vytvorili „Body Clock“, nástroj, ktorý na základe ôsmich klinických biomarkerov dokáže s vyše 90 % presnosťou predpovedať riziko úmrtia alebo invalidity. Najnovšie však prichádza prekvapivý objav – najpresnejším ukazovateľom nášho skutočného biologického veku môže byť mozog.

zdroj: freepik/rawpixel, AI

Mozog ako strážca života

Tím vedcov zo Stanford University nedávno analyzoval vzorky krvi od viac ako 44 000 ľudí vo veku 40 až 70 rokov, pochádzajúcich z rozsiahlej databázy UK Biobank. Skúmali 2 916 rôznych proteínov, ktoré súviseli s 11 dôležitými orgánmi – vrátane mozgu a imunitného systému. Zamerali sa na to, ako rýchlo jednotlivé orgány starnú, a čo to vypovedá o dĺžke života a zdravotných rizikách. Štúdiu uvádza vedecký portál Nature.

Výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov. Ľudia, ktorých mozog vykazoval známky rýchlejšieho starnutia, čelili až o 182 % vyššiemu riziku úmrtia v priebehu nasledujúcich 15 rokov v porovnaní s tými, ktorých mozog zostával „mladší“. Navyše, pravdepodobnosť výskytu Alzheimerovej choroby bola až 12-násobne vyššia u osôb, ktorých mozgový vek prekračoval ich chronologický vek o desať rokov.

„Mozog sa ukazuje ako hlavný strážca dlhovekosti,“ uviedol neurovedec Tony Wyss-Coray, ktorý sa na štúdii podieľal. Hneď za ním nasleduje imunitný systém. Kombinácia týchto dvoch orgánových vekov poskytuje podľa vedcov mimoriadne presný obraz o tom, ako rýchlo telo starne a aké zdravotné riziká môžu človeka čakať.

zdroj: Archív Canva

Ako sa vyhnúť starnutiu mozgu

Zdravý mozog závisí od nášho životného štýlu, návykov a prostredia. Vedci zdôrazňujú, že aj malé zmeny v každodennom živote môžu spomaliť biologické starnutie mozgu a znížiť riziko neurodegeneratívnych ochorení.

Jedným z najdôležitejších faktorov je kvalitný spánok. Mozog regeneruje najmä v noci a nedostatok odpočinku ho môže výrazne poškodzovať. Odborníci odporúčajú aspoň osem hodín spánku denne, ideálne v pravidelnom režime. Pomáha aj zvládanie stresu – meditácia, hlboké dýchanie či vedomé techniky relaxácie tlmia negatívne dopady chronického napätia.

Dôležitú úlohu zohráva aj pohyb. Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje prekrvenie mozgu, podporuje neuroplasticitu a znižuje zápalové procesy, ktoré sa s vekom zhoršujú. Cvičenie navyše stimuluje tvorbu nových neurónových spojení.

Zomrel 100-ročný multimiliardár a filantrop S. Daniel Abraham. Zmenil spôsob, akým chudneme

Strava bohatá na antioxidanty predstavuje ďalší kľúčový pilier prevencie. Mediteránsky spôsob stravovania – s dôrazom na zeleninu, orechy, olivový olej a omega-3 mastné kyseliny – chráni mozgové bunky pred oxidačným stresom a starnutím.

Na udržanie mentálnej sviežosti vplýva aj neustále učenie a sociálne kontakty. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa pravidelne učia nové veci a aktívne udržiavajú vzťahy, si udržiavajú lepšiu kognitívnu výkonnosť až do vysokého veku.

A napokon, nezabúdajme na doplnky a zdravý životný štýl. Obmedzenie alkoholu, zákaz fajčenia, dostatočný pitný režim a doplnenie niektorých látok – ako omega-3 mastné kyseliny, vitamín C či glukozamín – môžu výrazne prispieť k spomaleniu starnutia mozgu. Ich účinok potvrdzuje čoraz viac klinických štúdií.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy