Slávna Čiernomorská flotila vyzerá skôr ako pobrežná hliadka, vraví Západ počas útokov na Krym

Vojna sa neskončí bez oslobodenia Ruskom anektovaného polostrova Krym, hovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zastáva totiž názor, že „región Čierneho mora nikdy nebude bezpečný, kým bude Krym okupovaný“. Jednotky Kyjeva už tamojšie ruské základne začali ostreľovať a Rusi odtiaľ vo veľkom utekajú, informovali sme.

Výbuchy na Kryme zaznamenali aj vo štvrtok neďaleko dôležitej ruskej leteckej základne. BBC uvádza, že takýto vývoj bojov psychologický vplýva na Moskvu. Ruská armáda musí meniť spôsoby, ktorými doteraz postupovala vo vojne na Ukrajine.

„Uvedomia si už, že sú vo vojne?" pýtajú sa Ukrajinci. Z Krymu po výbuchoch utekajú tisíce Rusov

Ukrajinské doterajšie útoky na Krym totiž sledovalo množstvo ruských turistov, ktorí polostrov vnímajú ako dovolenkovú destináciu. Dovtedy ho Moskva považovala za miesto ďaleko mimo dosah akéhokoľvek ukrajinského útoku. To, samozrejme, tvrdili aj ruské médiá. Náhle útoky zrazu spôsobili, že z Krymu začali utekať tisíce civilistov naspäť do Ruska.

100 km traffic jam – people want to leave Crimea.

Do you think Russians will finally begin to understand that it's really a war? pic.twitter.com/KmwLqkxWGI

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) August 10, 2022

Hanba Čiernomorskej flotily

Výbuchy z 9. augusta na leteckej základni Saki spolu s ďalšími útokmi vyradili z činnosti viac ako polovicu námorných lietadiel Čiernomorskej flotily. Tá má ctenú históriu, no od začiatku invázie utrpela od Ukrajincov sériu ponížení. Predstavitelia uviedli, že jej vlastné neúspechy ju prinútili zaujať obranný postoj.

Ukrajinský oligarcha zoslal na Putina židovskú kliatbu smrti. „Varoval som ho," vraví

V apríli Ukrajina potopila vlajkovú loď flotily, krížnik Moskva. Šlo o významný úder s veľkou symbolikou. Toto plavidlo totiž viedlo ruský námorný útok.

Ruské ministerstvo obrany v súvislosti s potopením krížnika uviedlo, že na palube Moskvy pri nevysvetliteľnom požiari explodovala munícia. Loď sa vraj prevrátila, keď ju ťahali späť do prístavu.

Ďalšie, z pohľadu histórie flotily hanlivé neúspechy, prišli v júni. Ukrajinská armáda jej posádku donútila opustiť Hadí ostrov, významnú základňu v Čiernom mori, ktorú Rusko obsadilo v prvý deň invázie.

Aktuálne flotila zažíva už spomínané ostreľovanie jej základní na Kryme. Rusi tiež tvrdia, že Ukrajina im prekazila oslavy Dňa námorníctva, keď na krymský Sevastopoľ údajne zaútočil dron.

Locals report about the explosions near the headquarters of the Black Sea fleet in Sevastopol (occupied Crimea) pic.twitter.com/XD4qvBbJMN

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) August 20, 2022

Zo slávnej flotily je pobrežná hliadka

Podľa predstaviteľov západných štátov sledujúcich vývoj vojny tieto útoky Čiernomorskú flotilu skutočne zredukovali. Vyzerá skôr ako akási pobrežná flotila, ktorá sa musí mať na pozore, uvádzajú. Podľa ruských štátnych médií má posádka flotily aj nového veliteľa. Igora Osipova údajne po útokoch Ukrajiny nahradil Viktor Sokolov.

Nový veliteľ mal sľúbiť, že flotila dostane 12 nových plavidiel spolu s ďalšími leteckými a pozemnými vozidlami už koncom tohto roka. Trval na tom, že flotila počas invázie „úspešne plnila všetky úlohy, ktoré pre ňu boli stanovené“. Faktom však je, že Čiernomorská flotila doteraz nedokázala prevziať kontrolu nad Čiernym morom. Podľa britského ministerstva obrany tak „podkopala“ plány Kremľa.

Nukleárna hrozba

Pred začiatkom ukrajinských útokov o súčasnej situácii polemizoval bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Nebál sa povyhrážať Západu či Ukrajine, že prípadný útok na Ruskom anektovaný polostrov vyvolá reakciu v podobe „Súdneho dňa“. Informovali sme ťa o tom v tomto článku.

„Súdny deň príde veľmi rýchlo a tvrdo. Bude veľmi ťažké sa pred ním skryť,“ uviedol Medvedev k téme pokusu o opätovné získanie Krymu pre Ukrajinu.

Rusko obsadilo ukrajinský polostrov Krym v roku 2014. Stalo sa tak po zvrhnutí vtedajšieho ukrajinského proruského prezidenta Viktora Janukovyča počas masových protestov v Kyjeve. Moskva v tom čase podporila aj dnes často spomínaných proruských ozbrojených separatistov v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny, uvádza agentúra Reuters.

Bývalý ruský prezident nekonkretizoval svoje slová, no je zrejmé, že vo svojich výrokoch naznačuje použitie jadrových zbraní. Sám už v minulosti varoval Spojené štáty, že ak sa pokúsia jadrovú veľmoc, ktorou je Rusko, potrestať za jeho činy na Ukrajine, môžu tak ohroziť celé ľudstvo.

Avšak ani Medvedev ani ostatní Rusi s vyhrážkami od začiatku konfliktu neprestali. Svet si na ne už zvyká. Jeho slová nerezonovali ani v ušiach prezidenta Zelenského, ktorý začiatkom augusta vyhlásil, že „táto vojna Ruska proti Ukrajine a celej slobodnej Európe začala Krymom a musí Krymom aj skončiť – s jeho oslobodením“.