Konsolidácia zasiahne peňaženky všetkých: Minister Kamenický predstavil balík

Minister financií Ladislav Kamenický dnes informoval verejnosť o novom konsolidačnom balíku. Ide o ďalší krok vlády v snahe znížiť deficit verejných financií a stabilizovať hospodárenie štátu.

Tlačová konferencia sa uskutočňuje po rokovaniach s koaličnými partnermi, počas ktorých sa dohodli na kľúčových opatreniach. Kamenický priblížil, že konsolidačný balík má priniesť úspory aj zmeny, ktoré zasiahnu viaceré rezorty a dotknú sa aj samotných občanov.

Minister Kamenický začal konferenciu rozprávaním o dlhu, ktorý podľa neho zanechala predchádzajúca vláda. „Konsolidácia hovorí o tom, že potrebujeme znížiť tento dlh. Musíme to zastaviť a potom to otočiť,“ vyhlásil Kamenický.

V úvode pritom obvinil súčasnú opozíciu a opätovne jej vyčítal zodpovednosť za stav verejných financií. Poukázal aj na odhad expremiéra Ľudovíta Ódora z roku 2023, ktorý podľa neho situáciu vykresľoval nadnesene.

Argumentoval, že skutočný deficit za rok 2023 dosiahol 5,2 percenta HDP, a nie 6,5 percenta, ako predpokladala Ódorova úradnícka vláda. Dodal tiež, že Slovensko nie je v Európe výnimkou, keďže napríklad Francúzsko má ešte vyšší verejný dlh.

Minister uviedol, že jeho rezort doručil konkrétne výsledky. Spomenul stabilizáciu verejných financií, ktoré označil za rozvrátené bývalou vládou, potvrdenie ratingov Slovenska či plnenie fiškálnych pravidiel EÚ vrátane limitov verejných výdavkov.

Prečo je konsolidácia dôležitá?

Zdôraznil aj plán boja proti daňovým únikom s novými opatreniami a konštatoval, že Slovensko má najlepšiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií od roku 2018. „Doručili sme konkrétne veci. Nie je to jednoduché,“ podotkol.

Kamenický zároveň vysvetlil, prečo je konsolidácia dôležitá. Podľa prezentácie z tlačovej konferencie má zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu Slovenska a odvrátiť krajinu od „gréckej cesty“. Bez konsolidácie by podľa ministra krajine hrozil vysoký deficit a verejný dlh, zhoršenie ratingov a následne aj vyššie úroky pri obsluhe dlhu.

Minister financií napokon predstavil aj plán konkrétnych krokov. V budúcom roku má vláda prijať 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Štát má z tejto sumy ušetriť 1,3 miliardy eur, zvyšok prinesú nové opatrenia.

Cieľom je znížiť deficit verejných financií na úroveň 4,2 až 4,3 percenta HDP, pričom definitívne číslo bude známe až pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu. Pre porovnanie, aktuálny rozpočet počítal s deficitom 4,7 percenta, avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho odhaduje na 5,2 percenta.

V horizonte troch rokov tak má konsolidácia priniesť úspory 7,4 miliardy eur. Celkovo sa navrhlo 70 opatrení, pričom ich ťažisko spočíva v kombinácii šetrenia na strane štátu a zvyšovania príjmov.

Čo sa nemení

Minister viackrát zdôraznil, že konsolidačný balík sa nedotkne kľúčových sociálnych politík. Zachované ostávajú dôchodky, príspevky na deti či 13. dôchodok. Neznížia sa ani výdavky na zdravotníctvo a školstvo. Podľa Kamenického by konsolidácia bez tejto ochrany „dopadla najmä na slabších“, čo vláda nechce pripustiť.

Výhody konsolidácie

Ekonomické pozadie a vonkajšie faktory

Minister tiež upozornil, že Slovensko čelí externým tlakom, ktoré vláda nevie ovplyvniť – od obchodných vojen, spomaľovania ekonomík kľúčových partnerov (Nemecko, Rakúsko), cez vysoké ceny energií až po rast nákladov na obranu. Tieto faktory podľa neho znásobujú potrebu zodpovedného hospodárenia.

Konkrétne kroky šetrenia

Vládny konsolidačný balík obsahuje viacero konkrétnych opatrení, ktoré majú priniesť úspory a zároveň zachovať základné sociálne istoty. Prvým z nich je veľké šetrenie na výdavkoch štátu v hodnote viac než 1,1 miliardy eur.

Ministerstvá a úrady budú musieť znižovať náklady na tovary, služby a kapitálové výdavky, pristúpi sa k rušeniu a zlučovaniu úradov a obmedzí sa nakupovanie nových vozidiel či realizácia nákupov, ktoré nie sú prioritné. Cieľom je zefektívniť prevádzku a šetriť na vnútorných nákladoch štátu.

Ďalšia zmena sa dotkne pracovnej neschopnosti. Zamestnávatelia budú vyplácať náhradu mzdy počas PN namiesto desiatich dní až štrnásť, čím sa Slovensko priblíži českému modelu a praxe iných krajín V4. Tento krok má priniesť úsporu 25 miliónov eur.

Pri dávkach v nezamestnanosti sa zavádza postupné znižovanie podpory od 4. do 6. mesiaca evidencie. Zatiaľ čo v prvých troch mesiacoch ostane dávka na úrovni 50 % hrubej mzdy, v 4. mesiaci klesne na 40 %, v 5. na 30 % a v 6. na 20 %. Tento krok má podľa ministerstva práce motivovať nezamestnaných k rýchlejšiemu návratu na trh práce.

Úspory sa hľadajú aj v systéme dôchodkov. Mení sa spôsob započítavania starostlivosti o dieťa do dôchodku. Počas materskej a rodičovskej dovolenky už štát nebude platiť sociálne odvody v doterajšej forme.

Namiesto toho sa pri výpočte budúceho dôchodku zohľadní len reálny príjem rodiča, čo má odstrániť diskrimináciu a v budúcnosti zabezpečiť vyšší dôchodok. Tento krok má však v prvých troch rokoch konsolidačný efekt vo výške 48 miliónov eur.

Významnou témou je aj 13. dôchodok, ktorý vláda ponechá v plnej výške. V roku 2024 bude predstavovať 606,3 eura, v roku 2025 sa zvýši na 667,3 eura a v rokoch 2026 až 2028 zostane na tejto úrovni. Minister Kamenický pripomenul, že vláda Roberta Fica za posledné dva roky dala dôchodcom o 1,6 miliardy eur viac než jej predchodcovia.

Ďalším zásadným krokom je zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb, ktoré má priniesť dodatočných 206 miliónov eur. Zmeny sa dotknú len nadpriemerne zarábajúcich: nad hranicou 44-tisíc eur ročne bude daň rásť z 25 na 30 percent a nad 75-tisíc eur až na 35 percent. Pre ústavných činiteľov a poslancov sa navyše zavádza o desať percent vyššia sadzba oproti bežným daňovníkom.

Dočasne, len na rok 2026, sa rušia aj sviatky 6. január (Zjavenie Pána – Traja králi) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) ako dni pracovného pokoja.

Nové dane pre firmy a investičné spoločnosti

Medzi opatreniami sa nachádza aj nové pásmo daňovej licencie pre najväčšie firmy so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur. Zatiaľ čo pre menšie podniky sa nič nemení, veľké spoločnosti budú platiť namiesto doterajších 3 840 eur až 11 520 eur ročne. Podľa rezortu financií sa toto opatrenie dotkne približne 1 400 firiem a má priniesť do rozpočtu 10 miliónov eur.

Až 72 % Slovákov očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie. Konsolidácia zvýšila výdavky domácností, pesimizmus rastie

Zmeny zasiahnu aj finančný sektor. Vláda navrhuje zvýšiť sadzbu osobitného odvodu pre oblasť kolektívneho investovania – teda pre investičné a správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti či fondy. Sadzba stúpne na 15 %, pričom pôvodná základná bola len 4,36 %. Dôvodom je podľa Kamenického dlhodobo nadpriemerná ziskovosť tohto odvetvia. Do rozpočtu má toto opatrenie priniesť ďalších 5 miliónov eur.

Negatívne externality

Štát sa chystá zasiahnuť aj v oblasti takzvaných negatívnych externalít. Po novom sa zvýši DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19 % na 23 %. Týka sa to cukroviniek, sladkostí, sladených nealkoholických nápojov či slaných pochutín ako čipsy a tyčinky.

Zdražie tak napríklad 100 gramov čokolády o šesť centov či balenie zmrzliny o štyri centy. Opatrenie sa netýka základných surovín (cukor a soľ) ani detskej výživy či 100 % džúsov. Do štátnej kasy má priniesť až 91 miliónov eur.

Ďalším krokom je zvýšenie zdanenia hazardu, ktoré má vyniesť 54 miliónov eur. Odvody pre online hry sa zvýšia z 27 na 30 percent, efektívnejšie sa zdaní aj kamenný hazard – herne a kasína.

Okrem toho sa zavádza aj zdaňovanie bankových poplatkov za vklady kartou pri hazardných hrách, čo má samo osebe priniesť 12 miliónov eur. Vláda týmto opatrením chce nielen získať dodatočné príjmy, ale aj obmedziť čierny trh a ilegálne kasína.

Správu budeme aktualizovať…

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality