Slnko útočí na našu planétu. Solárne búrky môžu „vybiť“ celé mestá, varujú experti

Momentálne čelíme viacerým slnečným búrkam. Tento jav je pre odborníkov znepokojivý, pretože môže mať výrazný dopad na ľudstvo.

Slnečné búrky majú potenciál ovplyvniť dôležité technológie a môžu tak zasiahnuť do kritickej infraštruktúry.

Vplyv na dodávku energie

Odborníci z amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) zaznamenali počas minulého víkendu dve erupcie na Slnku. Tieto erupcie následne v pondelok spôsobili, že Zem bola zasiahnutá prúdom silno nabíjaných častíc. Počas tejto slnečnej búrky došlo nad Tichým oceánom k výpadku rádiového signálu, ako uvádza portál Earth.

Podľa odborníkov môžu ďalšie búrky narúšať elektrickú sieť, čo by ovplyvnilo dodávku energie, rádiový signál, leteckú komunikáciu a mohli by dokonca zhoršiť fungovanie satelitov. Ako uvádza portál tn.cz, tieto dopady sú pre nich zdrojom najväčších obáv.

Tlaková níž JITKA dorazila na Slovensko. Napadnúť môže až 20 cm snehu (PREDPOVEĎ)

„Nedeľná erupcia bola najväčšia, akú sme za posledné týždne videli,“ uviedla fyzička Tamitha Skovová.

Podľa NOAA je šanca až 75 % na erupcie triedy M.

„Spolu s varovaním pre vysokofrekvenčné rádiá sa užívateľom GPS odporúča, aby zostali ostražití, najmä v hodinách blízko úsvitu a súmraku,“ doplnila Skovová.

Stupnica výbuchov

Ako sme ťa informovali, slnečné erupcie sa rozdeľujú do niekoľkých veľkostných tried, pričom na život na Zemi majú vplyv tri z nich – C, M a X.

zdroj: Unsplash/Jonas Frey

Erupcie triedy C sú najmenšie a ich dopady na Zem sú minimálne. Stredne veľké erupcie, triedy M, môžu napríklad spôsobiť krátke prerušenia rádiového signálu v oblastiach blízko polárnych regiónov.

Najväčšie erupcie, triedy X, sú schopné spôsobiť celosvetové výpadky rádiového signálu.

Najstaršia známa čierna diera

Vesmírny teleskop Jamesa Webba objavil doteraz najstaršiu čiernu dieru. V hostiteľskej galaxii GN-z11 v súhvezdí Veľká medvedica sa zrodila len približne 430 miliónov rokov po Veľkom tresku, takže je o 200 miliónov rokov staršia ako doteraz objavené masívne čierne diery, uviedol pre agentúra AFP astronóm z Cambridgeskej univerzity Jan Scholtz, spoluautor štúdie zverejnenej v stredu v časopise Nature.

Novoobjavená čierna diera má hmotnosť 1,6-miliónkrát väčšiu ako naše Slnko. Otázka, ako mohla tak rýchlo rásť, poskytne podľa Scholtza nové informácie pre ďalšiu generáciu teoretických modelov o vzniku čiernych dier.

Aj čierna diera objavená teleskopom Jamesa Webba je neviditeľná. „Prezradil“ ju však akrečný disk z rozptýleného materiálu, ktorý sa vytvoril v jej okolí. Hmota vťahovaná z disku po špirále do čiernej diery vyžaruje elektromagnetické žiarenie, ktoré zachytil teleskop.

Práve vďaka tomuto žiareniu našiel Hubblov vesmírny teleskop v roku 2016 galaxiu GN-z11 – v tom čase najstaršiu a najvzdialenejšiu známu galaxiu. Čiernu dieru v strede galaxie však ešte neobjavil.

„Bufet“ pre čierne diery

Za normálnych okolností vznikajú čierne diery v galaxiách stovky miliónov – ak nie miliardy – rokov. Ďalší spoluautor štúdie, francúzsky astrofyzik Stephane Charlot, predpokladá, že čierne diery sa v počiatkoch existencie vesmíru, ktorý vznikol pred takmer 14 miliardami rokov, mohli sformovať iným spôsobom ako v neskorších fázach.

zdroj: Pixabay/Justinite

Napríklad mohli vzniknúť po výbuchoch supermasívnych hviezd, ktoré existovali iba v ranom vesmíre. Prípadne mohli vzniknúť priamym kolapsom hustého oblaku plynu bez toho, aby prešli fázou tvorby hviezd. Čierna diera potom mohla pohltiť množstvo okolitého plynu, čo by spôsobilo jej rýchly rast.

Je tiež možné, že čierna diera v galaxii GN-z11 pohlcuje hmotu nezvyčajne vysokou rýchlosťou – päťkrát rýchlejšie ako doteraz známe objekty.

„Veľmi mladé galaxie boli bohaté na plyn, takže mohli byť akýmsi bufetom pre čierne diery,“ uviedol astrofyzik Roberto Maiolino z Cambridgeskej univerzity.

Scholtz zdôraznil, že všetko, čo je doteraz známe o čiernej diere v galaxii GN-z11, „nevylučuje nijaký z týchto scenárov“. Vedec dúfa, že Webbov teleskop a ďalšie, ako napríklad Euclidov teleskop Európskej vesmírnej agentúry, objavia ešte viac čiernych dier z raných čias vesmíru.

Teleskop Jamesa Webba bol vypustený do vesmíru v decembri 2021 po desaťročiach príprav. Teraz je od Zeme vzdialený viac ako 1,5 milióna kilometrov.