Sloboda za hnojivá: Lukašenko prepustil elitu politických väzňov, Trump mu na oplátku zrušil kľúčové sankcie

Po rokovaniach so Spojenými štátmi prepustil bieloruský líder Alexander Lukašenko v strede decembra podľa Reuters 123 politických väzňov, medzi nimi kľúčové postavy protestov proti Lukašenkovi z roku 2020 – prezidentský kandidát Viktar Babaryka a hlavná tvár jeho kampane Maryja Kalesnikavová.

Na slobodu sa dostali aj laureát Nobelovej ceny za mier a významný obhajca ľudských práv Ales Bialiacki či Maryna Zolatavová, bývalá šéfredaktorka kedysi najvplyvnejšieho bieloruského nezávislého média Tut.by.

Výmenou Washington zrušil sankcie voči výrobcovi najdôležitejšieho bieloruského exportného produktu – draselných hnojív – a zároveň prisľúbil, že v prípade ďalších ústupkov zo strany Minska zruší aj zostávajúce americké sankcie voči Bielorusku.

Päť rokov izolácie

Teraz už bývalých väzňov priviezol z bieloruských žalárov autobus. „Je to pocit neuveriteľného šťastia, predovšetkým vidieť do očí ľudí, na ktorých vám záleží, objať ich a uvedomiť si, že sme teraz všetci slobodní ľudia,“ rozpráva na videu, ktoré v sobotu zverejnil telegramový kanál Chcem žiť (Choču žiť), dojatá Maryja Kalesnikavová.

Tá bola vo väzení viac ako päť rokov od udalostí roku 2020, keď ju po sfalšovaných voľbách uniesli úrady na ulici v Minsku a odviezli na hranice. Tam na protest roztrhala svoj pas. Väčšinu času za mrežami strávila v izolácii.

Kalesnikavovú spolu so 113 ďalšími politickými väzňami odviezli autobusy na Ukrajinu, píše portál Aktuaně.cz. Medzi nimi bol aj Viktar Babaryka. Ten v roku 2023 začal trpieť nevysvetliteľnými epizódami náhlej straty vedomia.

„Prebral som sa so zlomeným rebrom, prepichnutým pľúcom, obojstranným zápalom pľúc a s 23 zlomeninami lebky. K tomu sa nebudem vyjadrovať,“ uviedol Babaryka. „Neviem, čo to spôsobilo, pretože sa to stalo v čase, keď som bol v bezvedomí. Nemôžem tvrdiť, že by ma niekto udrel alebo zbil,“ dodal. Ďalších deväť ľudí sa dostalo priamo do Litvy.

They hadn’t seen each other for five years. Prison, isolation, thousands of kilometers, and hundreds of letters that never arrived. All this time, one sister was the other’s voice — every single day. Today, they finally met ❤️ @TatsianaKhomich pic.twitter.com/1OmjUTVLtN

— Maria Kalesnikava (@by_kalesnikava) December 18, 2025

Prečo práve dusíkové hnojivá?

Draslíkové hnojivá sú jedným z kľúčových pilierov bieloruskej ekonomiky. Pred zavedením sankcií spoločnosť Belaruskali podľa denníka Moscow Times kontrolovala približne 18 % svetového trhu s potašou (draselné hnojivo), čím sa Bielorusko stalo jedným z najväčších svetových producentov popri Kanade a Rusku. The Moscow Times sú nezávislé noviny pôvodne pôsobiace v Rusku, momentálne sídlia v Amsterdame v Holandsku, kam sa presťahovali v roku 2022 v dôsledku ruských obmedzení pre médiá.

Vývoz potaše prinášal krajine ročne 2,5 až 2,8 miliardy dolárov – približne 4 % HDP a až 7 % celkového vývozu tovaru, píše denník. Z fiškálneho hľadiska bol Belaruskali systémovo dôležitým aktívom. Preto patrili sankcie voči bieloruskému potašovému sektoru medzi najbolestivejšie údery pre Lukašenkov režim: prudko znížili prílev tvrdej meny a zvýšili závislosť Minska od Kremľa.

Podľa Moscow Times rozhodnutie Washingtonu možno chápať predovšetkým ako dôsledok vnútornej hospodárskej a colnej politiky Trumpovej administratívy. Denník pripomína, že americký poľnohospodársky sektor čelí silnému tlaku rastúcich cien, najmä cien hnojív, a to v čase zvýšenej obchodnej neistoty.

Spojené štáty sú pritom štrukturálne odkázané na dovoz potaše, predovšetkým z Kanady. Kanadské dodávky sú však limitované logistickými kapacitami a už sú naplno absorbované trhom. K tomu sa pridáva aj Trumpova konfrontačná colná rétorika voči Ottawe – vrátane hrozieb zavedenia ciel na hnojivá – ktorá ďalej zvyšuje cenový tlak a nespokojnosť farmárov, jedného z kľúčových pilierov jeho voličskej základne.

Riskantná hra bez záruky úspechu

„Strategickým cieľom Trumpovej administratívy je vytrhnúť Bielorusko z geopolitickej orbity Ruska. Ide o prístup podobný politike, ktorú Západ kedysi uplatňoval voči diktátorskému režimu Nicolaeho Ceaușesca v Rumunsku,“ vysvetľuje pre Aktuálně bieloruský politický komentátor Jurij Drakachrust z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda. „Zároveň by Spojené štáty mohli Minsk využiť ako sprostredkovateľa v komunikácii s Vladimirom Putinom v súvislosti s mierovými rokovaniami o vojne na Ukrajine,“ dodáva.

Drakachrust nebol nikdy skutočne uväznený v Bielorusku. Bol odsúdený v absencii v júli 2024 na 10 rokov za „protiruské aktivity“, ale už od roku 2023 pôsobí v exile v Prahe ako analytik a novinár pre Belarus Service RFE/RL.

Trumpova hra je podľa neho riskantná. „Nedá sa povedať, že by mal zaručený úspech, kritici hovoria, že zatiaľ čo Lukašenko jedných oslobodzuje, iných zatvára do väzenia,“ hovorí pre Aktualně.cz Drakachrust. A dodáva, že Lukašenko sa vďaka tomu oslobodzuje od tlaku na bieloruské hospodárstvo.

Lukašenko vyhlásil „vojnu“ káve. Podľa neho spôsobuje chaos na benzínkach, nariadil železný poriadok

„Ekonomika vďaka tomu posilňuje, Lukašenko získava známky uznania. Spomeňte si napríklad na Trumpove tweety, keď písal o vysoko rešpektovanom prezidentovi Bieloruskej republiky,“ upozorňuje Drakachrust na zmenu v prístupe. Donedávna totiž Lukašenka Spojené štáty vôbec neuznávali ako prezidenta a Európska únia ho de iure neuznáva doteraz.

Na otázku, či by sa teraz mohla bieloruská opozícia stať znova relevantnou, krúti Drakachrust nesúhlasne hlavou. „Babaryka a Kalesnikavová žili v izolácii, nemohli im písať dokonca ani príbuzní, nehovoriac o právnikoch,“ upozorňuje. Tým sa Drakachrustovými slovami dostali do situácie, keď ich „stroj času preniesol z roku 2020“ a sú tak zrazu v úplne inej realite. „Je to ako v sci-fi románe.“

Prepustenie ako nástroj na rozdelenie opozície

V rozhovore pre portál Belsat.eu Drakachrust ozrejmuje, že prepustenie skupiny politických väzňov v Bielorusku nebolo len výsledkom tlaku Západu či výmenou za sankčné úľavy, ale aj súčasťou širšej politickej kalkulácie režimu. Podľa analytika úrady rátali s tým, že návrat kľúčových opozičných osobností do verejného priestoru vyvolá napätie medzi demokratickými silami doma aj v exile.

Symbolický význam mala podľa neho aj samotná deportácia. „Keď boli väzni prepustení do Litvy, zástupcovia demokratických síl boli pri tom. Presun na Ukrajinu tento plán prerušil,“ vysvetľuje Drakachrust. Zároveň sa podľa neho Babaryka a Kalesnikavová ocitli v politickom „zugzwangu“ (nútenom ťahu, pozn. redakcie): „Ak by jasne označili Rusko za agresora, stratili by časť podpory v Bielorusku. Ak by hovorili opatrne, riskovali by konflikt s diaspórou a demokratickými silami v exile.“

Režim pritom nemusel nikoho verbovať ani riadiť. „Ide o klasickú operáciu v tme – človek robí to, čo považuje za správne, a výsledok môže vyhovovať bezpečnostným službám,“ hovorí Drakachrust. Podľa neho tak Minsk dúfal, že prepustenie prominentných väzňov opozíciu neposilní, ale naopak ešte viac rozdelí.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie