Slováci bývajú vo vlastnom, no majú problém: Každý tretí žije v preplnenej domácnosti
- Až 93 % Slovákov býva vo vlastnom, no mnohí žijú vo viacgeneračných a preplnených domácnostiach
- Nové dáta ukazujú, že bývanie má na Slovensku vážne problémy
- Až 93 % Slovákov býva vo vlastnom, no mnohí žijú vo viacgeneračných a preplnených domácnostiach
- Nové dáta ukazujú, že bývanie má na Slovensku vážne problémy
Bývanie patrí medzi najväčšie témy posledných rokov. Ceny rastú, dostupnosť sa mení a tlak na domácnosti silnie. Najnovšia analýza spoločnosti Wood & Company ukazuje, že hoci väčšina Slovákov býva vo vlastnom, kvalita bývania má stále vážne rezervy.
Vlastné bývanie dominuje, Slovensko patrí medzi lídrov EÚ
Ak bývaš vo vlastnom byte alebo dome, patríš k veľkej väčšine. Na Slovensku totiž až 93,1 % ľudí žije vo vlastnej nehnuteľnosti. V rámci Európskej únie ide o druhý najvyšší podiel, vyšší má už len Rumunsko. Priemer EÚ pritom dosahuje len 64,8 %, takže Slovensko výrazne vyčnieva. Tento trend nie je nový, no po roku 2020 sa ešte posilnil, keď podiel vlastníkov prekročil hranicu 93 %.
Zmeny vidno aj pri hypotékach. Kým v roku 2015 malo bývanie financované úverom približne 11 % Slovákov, v roku 2024 to už bolo viac ako 27 %. Z pohľadu typu bývania mierne vedú domy – žije v nich 54,6 % populácie, zatiaľ čo byty obýva 45,3 % ľudí.

Ako sme ťa informovali, podľa interných dát Portu až 38,15 % klientov vo veku 18 až 26 rokov pri zakladaní účtu uviedlo, že ich celkový majetok nepresahuje hodnotu 4-tisíc eur. Do tohto majetku sa počíta napríklad aj vlastníctvo motorového vozidla či inej nehnuteľnosti, nielen finančnej hotovosti. Majetok nad 20-tisíc eur uvádza menej ako 20 % mladých ľudí.
Takmer tretina Slovákov žije stiesnene
Vlastniť nehnuteľnosť ešte neznamená bývať komfortne. A práve tu prichádza zásadný problém. Až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach. To znamená, že im chýba dostatok priestoru vzhľadom na počet členov domácnosti.
Dobrou správou je, že situácia sa postupne zlepšuje. Pred desiatimi rokmi žilo stiesnene až takmer 38 % obyvateľov. Aj napriek tomu patrí Slovensko medzi krajiny s nadpriemerným podielom preplneného bývania. Priemer EÚ je totiž pod hranicou 17 %.
Žijeme v preplnených domácnostiach
Jedným z dôvodov je aj to, že Slováci žijú vo väčších domácnostiach. V priemere pripadá na jednu domácnosť až 3,1 osoby, čo je najviac v celej Európskej únii.
Pre porovnanie, v krajinách ako Nemecko, Dánsko či Švédsko ide len o približne 2 osoby. Situáciu dokresľuje aj počet izieb. Na Slovensku pripadá len 1,1 izby na jedného obyvateľa, čo je spolu s Rumunskom najnižšia hodnota v EÚ. Priemer Únie dosahuje 1,7 izby na osobu, v niektorých krajinách dokonca viac ako 2 izby.
Bývanie zdraželo o 120 % a ďalej rastie
Ak máš pocit, že bývanie je čoraz drahšie, čísla to potvrdzujú. Za posledných 15 rokov vzrástli ceny bytov a domov na Slovensku približne o 120 %.
Len v roku 2025 dosiahla priemerná cena nehnuteľností 2 799 eur za meter štvorcový, čo predstavuje medziročný nárast o 12 %. Byty boli ešte drahšie – priemerne stáli 3 148 eur za meter štvorcový, zatiaľ čo domy 2 092 eur.
Najdrahším regiónom zostáva Bratislavský kraj s cenou 3 598 eur za meter štvorcový. Naopak, najlacnejšie bývanie nájdeš v Nitrianskom kraji, kde ceny dosahujú približne 1 501 eur za meter.
Prečo ceny stále rastú
Hlavný dôvod je jednoduchý – dopyt prevyšuje ponuku. Na trhu dlhodobo chýbajú byty, pričom záujem o nehnuteľnosti rastie. Pomohli tomu aj priznivé úrokové sadzby hypotekárnych úverov, a tiež nárast miezd a stabilne nízka miera nezamestnanosti, čo ľuďom umožnilo viac investovať do bývania.
Bývanie tvorí významnú časť rodinných rozpočtov. Na Slovensku pohltí približne o 19,4 % disponibilného príjmu domácností, čo je takmer rovnaká úroveň ako priemer EÚ. Niektoré domácnosti však čelia väčšiemu tlaku. V mestách žije 7,4 % ľudí v domácnostiach, kde náklady na bývanie presahujú 40 % príjmu. Na vidieku je to 6,4 %, čo je približne na úrovni európskeho priemeru.
Problémy s platením účtov má 8,4 % Slovákov
Ak ide o splácanie nájomného, hypotéky či energií, problémy má 8,4 % Slovákov. Priemer EÚ je mierne vyšší: 9,2 %. Aj keď ceny bývania rástli, podiel ľudí s nedoplatkami sa vo väčšine krajín postupne znižuje.
Rast cien aj dopytu mení realitný trh. Dôležitú úlohu zohráva kvalitný rezidenčný development, ktorý sa zameriava na dobrú lokalitu, dostupnosť a kvalitu projektov. Developeri sa snažia reagovať na potreby ľudí, napríklad flexibilnými dispozíciami bytov či lepšou infraštruktúrou.
Mení sa aj správanie investorov. Klasická kúpa investičného bytu ustupuje a čoraz viac ľudí sa zaujíma o realitné fondy alebo developerské projekty. Tie síce ponúkajú potenciálne vyššie výnosy, často na úrovni 12 až 15 % ročne, no vyžadujú si vyšší kapitál a nesú aj väčšie riziko.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Wood & Company, Archív Startitup