Slováci ešte nikdy neboli takí bohatí ako dnes. Každý štvrtý však žije „od výplaty k výplate“ 

Podľa najnovších údajov z prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS) zaznamenali Slováci výrazný nárast hodnoty svojho majetku. Tento rast však nepriniesol automaticky vyššiu finančnú stabilitu domácností, keďže ho poháňali predovšetkým rastúce ceny nehnuteľností.

„Majetku aj vývoju jeho hodnoty v čase dominujú na Slovensku nehnuteľnosti. A tak keď mediánový objem majetku medzi rokmi 2021 až 2023 narástol až o 29 %, hlavným ťahúňom tohto rastu boli ceny našich domov a bytov, ako aj splácanie na nich naviazaných hypoték. Takéto vyššie bohatstvo však automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť domácností,“ komentuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.

Zbohatli najmä Slováci vo veku 45 až 54 rokov a seniori 

Hoci nominálny nárast mediánu čistého majetku dosiahol takmer 30 % (z 97 000 eur v roku 2021 na 125 400 eur v roku 2023), po započítaní inflácie predstavoval tento rast len 4 % v reálnom vyjadrení. Majetková nerovnosť sa navyše mierne prehĺbila, čo potvrdzuje nárast Gini indexu z 0,45 na 0,47.

Najvýraznejší rast zaznamenali domácnosti vo veku 45 až 54 rokov a seniori nad 65 rokov, kde reálny nárast presiahol 10 %. Naopak, mladšie domácnosti dosiahli len minimálne reálne zisky alebo dokonca straty. Zaujímavým trendom je nárast podielu domácností s hypotekárnym úverom z 25 % na takmer 30 %.

Likvidná rezerva zostáva kľúčovým majetkom

Správa NBS o finančnej situácii domácností (HFCS) zdôrazňuje, že aj majetné domácnosti môžu čeliť finančným problémom, ak nemajú dostatočnú likvidnú rezervu. Po zohľadnení inflácie sa ukázalo, že reálny rast majetku zaznamenali len domácnosti s hypotekárnymi úvermi. Vlastníci nehnuteľností bez úverov zaznamenali mierny pokles o 1 %, zatiaľ čo ľudia bez vlastných nehnuteľností prišli o 30 % hodnoty svojho majetku v reálnom vyjadrení.

„Spôsobil to zrejme najmä spomínaný inflačný šok rokov 2022-23, ktorý ich donútil siahnuť aj na úspory, aby si udržali dovtedajšiu reálnu úroveň spotreby. Dobrou správou ostatných výsledkov HFCS je, že podiel domácností, ktoré žijú ‚od výplaty k výplate‘ ostal nižší a mierne klesol aj voči roku 2021,“ dodáva Zdenko Štefanides. Takýchto domácností bolo zhruba 26 %, pričom v roku 2014 to bolo až 37 až 38 %.

Majetok áno, investovanie nie

Napriek tomu, že takmer každá slovenská domácnosť má bankový účet, účasť v sofistikovanejších finančných nástrojoch zostáva nízka. Pozitívnym signálom je však takmer dvojnásobný nárast investovania do podielových fondov. Z doterajších 4 % stúpol na takmer 8 %, aj keď väčšinou ide o menšie sumy.

Odborník radí: Pri kúpe investičného bytu sa vyvaruj chýb, ktoré robia všetci začiatočníci

Mierny nárast zaznamenala aj úroveň finančnej gramotnosti Slovákov. Podiel respondentov s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti stúpol z 13 % na 16 %. V medzinárodnom porovnaní však tieto hodnoty stále zaostávajú. Práve vyššia finančná gramotnosť a ochota podstupovať investičné riziká zvyšujú pravdepodobnosť investovania do akcií, dlhopisov alebo podielových fondov.

„Napriek malému pokroku v číslach vysokej finančnej gramotnosti vnímame, že počet klientov, ktorí sa o správu svojich financií zaujímajú, rastie. To je mimoriadne dôležité z pohľadu ich budúcej pohody v období, keď už nebudú mať aktívny príjem zo zamestnania či podnikania a štátna podpora penzistov nebude dostatočná,“ pripomína Štefan Hronec, produktový špecialista senior na oddelení depozitá a investície VÚB banky.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika