Slováci majú šancu na vyššie penzie. Finančník Juraj Hrbatý vysvetľuje, čo im v tom môže pomôcť (ROZHOVOR)

Budeme mať na Slovensku vôbec dôchodok, z ktorého sa dá žiť? Alebo sa o pár rokov zobudíme do reality, keď štát zvládne pokryť len tretinu nášho dnešného príjmu a zvyšok bude na nás? Demografická priepasť je jasná – ľudí na dôchodku pribúda, pracujúcich ubúda a štátny rozpočet to jednoducho neutiahne. Práve na tento problém reaguje európsky dôchodok PEPP – jednotná dôchodková schéma v rámci EÚ, ktorú môžeme prirovnať k modernej, európskej verzii 3. piliera.

Cieľ je jednoduchý: aby sme neboli v starobe odkázaní len na štát, ale mali vlastný, dlhodobo investovaný dôchodkový „vankúš“, prenosný naprieč krajinami EÚ. Ako PEPP funguje v praxi, pre koho je vhodný a prečo ho Európska únia považuje za dôchodok budúcnosti, sme sa zhovárali s Jurajom Hrbatým, zakladateľom spoločnosti Finax. Práve táto firma je jedným z dvoch poskytovateľov dôchodku PEPP v celej Európe.

• Prečo by mal bežný Slovák zvážiť európsky dôchodok?
• Kto si môže európsky dôchodok založiť a aké sú jeho podmienky?
• Nahradí európsky dôchodok ten štátny?
• Aká je najväčšia výhoda európskeho dôchodku a naopak, aké limity predstavuje?

Čo je európsky dôchodok PEPP a prečo vôbec vznikol?

Európsky dôchodok PEPP je štandardná dôchodková schéma, prostredníctvom ktorej si ľudia môžu sporiť na dôchodok. Na Slovensku by som ju prirovnal k tretiemu dôchodkovému pilieru. Je to v podstate jeho súčasť, resp. európska verzia, ktorú vytvorila Európska únia.

Téma dôchodkov je dnes v Európe extrémne aktuálna. Štáty budú mať čoraz menej peňazí na vyplácanie štátnych dôchodkov, demografická krivka je neúprosná a už dnes vieme, že o desať rokov bude výrazne viac ľudí v dôchodku. Súčasné dôchodky pritom nedokážu rásť takým tempom.

Európa aj Slovensko si tento problém veľmi dobre uvedomujú, preto chcú, aby fungovali kvalitné dôchodkové schémy, ktoré budú investovať väčšinu kapitálu do európskych a svetových firiem. Dnes je totiž výrazná časť európskych dôchodkových peňazí zainvestovaná v dlhopisoch, ktoré takmer nerastú, a budúce dôchodky by preto neboli dostatočné. PEPP má pomôcť predchádzať tejto demografickej kríze a zároveň výrazne zlepšiť mobilitu pracovného trhu v Európe.

Na čo potrebujeme európsky dôchodok, keď každý občan je súčasťou sociálneho systému poskytujúceho aj dôchodkové zabezpečenie?

Slovensko patrí medzi najštedrejšie krajiny v Európskej únii, pokiaľ ide o pomer medzi tým, koľko ľudia zarábajú, a tým, aký vysoký je štátny dôchodok. Problém je však v tom, že na to jednoducho nemáme dosť peňazí. Už dnes Slovensko vyberie na štátne dôchodky približne 6 miliárd eur, pričom systém stojí okolo 110 miliárd eur. A v najbližších rokoch sa to ešte výrazne zhorší, ten rozdiel môže byť aj dvojnásobný – čiže štát na to nebude mať dostatok financií.

Európsky dôchodok je nástroj, ako naučiť obyvateľov sporiť si na dôchodok efektívnejšie a výhodnejšie pre nich samotných. Nejde o náhradu štátneho systému, ale o doplnenie – aby ľudia neboli v budúcnosti odkázaní len na štátny dôchodok, ktorý pravdepodobne nebude stačiť.

Dôchodky v roku 2026: Aké zmeny čakajú súčasných aj budúcich penzistov (PREHĽAD)

Kto si môže PEPP založiť a ako v praxi vyzerá proces prihlásenia sa či investovania doň?

Dnes sú v Európe zatiaľ len dvaja poskytovatelia európskeho dôchodku PEPP. Prebiehajúca reforma by však mala priniesť výrazne väčšiu konkurenciu a viac poskytovateľov – produkt má byť atraktívnejší tak pre finančné inštitúcie, ako aj pre samotných sporiteľov.

Jedným z týchto dvoch poskytovateľov je momentálne Finax. Proces je veľmi jednoduchý: stačí si stiahnuť aplikáciu, v priebehu približne desiatich minút si otvoríte dôchodkový účet a môžete začať sporiť. Do tohto účtu vám môže prispievať aj váš zamestnávateľ, podobne, ako dnes prispieva do 3. dôchodkového piliera.

PEPP si môže založiť v podstate každý, kto má viac ako 18 rokov. Primárne je určený pre ľudí do 65 rokov, ale iné obmedzenia tam nie sú – je pre ženy, mužov, zamestnancov, podnikateľov, skrátka pre každého, kto chce mať raz dôstojný dôchodok.

Zvlášť dôležitý je pre živnostníkov a podnikateľov, ktorí si platia minimálne odvody. Ak si niekto naozaj myslí, že raz vyžije z približne 400 eur mesačne (a v budúcnosti to reálne môže byť pomerovo ešte menej), tak si sporenie zakladať nemusí. Ale ak nechce byť na takýto nízky dôchodok odkázaný, mal by si európsky dôchodok určite založiť a začať si aktívne sporiť.

Čo je najväčšia výhoda európskeho dôchodku oproti dôchodku, ktorý má raz zabezpečiť štát na Slovensku?

Úplne úprimne – tieto dve veci sa nedajú porovnávať. Štátny dôchodok má už dnes ambíciu pokryť len približne 30 až 40 % vášho súčasného príjmu. Ak dnes zarábate 1 000 eur, štát vám raz zabezpečí asi 300 – 400 eur. Ak je to pre vás málo, práve tam prichádza európsky dôchodok – je to dodatočný zdroj príjmu na dôchodku.

Európsky dôchodok vytvorili všetky štáty EÚ spoločne ako najlepší možný dôchodkový systém, ktorý má byť dostupný pre ľudí naprieč Európou. Urobili to preto, lebo už dnes vedia, že v budúcnosti nebudú mať dosť peňazí na vyplácanie takých štedrých dôchodkov, ako vyplácajú dnes. Potrebujú, aby sa ľudia naučili sporiť si na dôchodok sami.

Hlavná myšlienka PEPP je teda doplniť to, čo nám štát už nebude vedieť dať. V zásade s rovnakým cieľom vznikol aj 2. a 3. pilier na Slovensku. Dnes môžeme povedať, že slovenský 2. a 3. pilier je jeden z najlepších v Európe – neznamená to, že je štedrý, ale funguje relatívne dobre. Zároveň však stále má svoje veľké medzery, a práve tie sa snaží európsky dôchodok riešiť.

Aké sú podľa vás najdôležitejšie rozdiely medzi európskym dôchodkom PEPP a 3. dôchodkovým pilierom – najmä z pohľadu poplatkov, správy peňazí a politických zásahov?

Najväčšia výhoda európskeho dôchodku je v poplatkoch a v spôsobe, akým sa peniaze spravujú. Poplatky sú oproti 3. pilieru približne tretinové, takže menej „zožerie systém“ a viac zostáva klientovi.

Druhá vec je investičná stratégia. V 3. pilieri sa po odchode do dôchodku prakticky všetky úspory presúvajú do dlhopisov. Tým ľudia prichádzajú o veľkú časť potenciálneho zhodnotenia, pretože počas celej penzie im peniaze rastú oveľa pomalším tempom.

Európsky dôchodok je v tomto modernejší a nastavuje investovanie tak, aby majetok reálne pracoval aj počas dôchodku. Zároveň je legislatívne stabilnejší – nie je závislý od nálad lokálnych vlád. Tretí pilier na Slovensku zažil za roky svojej existencie desiatky zmien podľa toho, kto bol pri moci. Pri PEPP sa na pravidlách dohodli všetky vlády v EÚ spoločne ako na modeli, ktorý považujú za jeden z najlepších.

Veľmi sa podobá švédskej dôchodkovej schéme, kde ľudia často dokážu mať na dôchodku príjem porovnateľný s tým, čo zarábali počas aktívneho života. Cieľ je teda jasný. Nechceme, aby človek z platu 1 000 eur skončil na dôchodku s 300–400 eurami, ale aby sa jeho dôchodkový príjem čo najviac priblížil tomu, na čo je zvyknutý počas pracovného života.

zdroj: Juraj Hrbatý

V čom vnímate nevýhody alebo limity európskeho dôchodku? Čo by mal jeho bežný budúci poberateľ vedieť predtým, ako ho podpíše?

Nemyslím si, že európsky dôchodok má nejaké vyslovene horšie podmienky alebo znevýhodnenia oproti dnešnému tretiemu pilieru. Skôr je dôležité rozumieť tomu, ako funguje. Človek si teoreticky môže sporiť aj sám, napríklad cez ETF fondy, kde môže byť z daňového hľadiska situácia priaznivejšia. V praxi však veľa začiatočníkov dostane opatrnejšiu, menej rizikovú stratégiu, často pri vyšších poplatkoch, a zároveň majú peniaze stále k dispozícii, takže ich môžu predčasne minúť.

Pri európskom dôchodku si peniaze vybrať pred dôchodkom neviete. Práve vďaka tejto viazanosti je produkt lacnejší a môže mať dynamickejšiu, rizikovejšiu stratégiu. Nižšie poplatky v kombinácii s vyšším podielom akcií znamenajú, že dlhodobo dokážete na účte zarobiť viac, čo vyrovná to, že pri výbere na dôchodku budete zisk zdaňovať.

V praxi zhruba 90 % klientov v európskom dôchodku dostáva ako základné nastavenie 100-percentnú akciovú stratégiu. Dlhopisy sa postupne pridávajú približne desať rokov pred dôchodkom v takzvanej fáze znižovania rizika.

Aj po odchode do dôchodku je približne 60 % peňazí stále zainvestovaných v akciách, čo dáva zmysel, pretože človek žije na dôchodku v priemere ešte okolo devätnásť rokov. Je to jednoducho príliš dlhý časový horizont na to, aby boli všetky úspory len v dlhopisových schémach.

Ako je to s európskym dôchodkom, ak človek pracuje v iných krajinách EÚ, ale na dôchodok sa vráti na Slovensko? Sú tam nejaké limity alebo obmedzenia pri prenose či čerpaní?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory