Slováci menia prácu extrémne rýchlo, často bez novej pracovnej ponuky. Je za tým niekoľko faktorov

  • Fluktuácia zamestnancov dosahuje rekordné úrovne
  • Ľudia odchádzajú zo zamestnania čoraz častejšie
  • Firmy musia reagovať, inak prídu o kľúčových ľudí
Katarína Nováková Rudinská z personálnej agentúry Lugera & Maklér
  • Fluktuácia zamestnancov dosahuje rekordné úrovne
  • Ľudia odchádzajú zo zamestnania čoraz častejšie
  • Firmy musia reagovať, inak prídu o kľúčových ľudí
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovenský pracovný trh zažíva dynamiku, akú sme tu doteraz nepoznali. Zamestnanci odchádzajú zo svojich pozícií rýchlejšie než kedykoľvek predtým a neraz tak robia aj bez toho, aby mali vopred pripravený záložný plán.

Fluktuácia, teda miera odchodov zo zamestnaní, dosahuje rekordné čísla a stáva sa jedným z najväčších fenoménov súčasnosti.

„Priemerná ročná fluktuácia zamestnancov na Slovensku sa dnes pohybuje v rozmedzí 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú mieru sa považuje približne 5 až 7 %,“ upresňuje Katarína Nováková Rudinská z personálnej agentúry Lugera & Maklér.

Za týmto vývojom stojí viacero faktorov – rýchlejšie životné tempo, vyššie očakávania od práce, ale aj jednoduchšia dostupnosť pracovných príležitostí. Len v roku 2024 portál Profesia.sk evidoval takmer 297-tisíc pracovných ponúk, čo bol tretí najvyšší počet v histórii.

Odchody aj v odvetviach, ktoré boli kedysi stabilné

Ešte pred desiatimi rokmi by mnohé odvetvia pôsobili ako záruka istoty. Dnes to však už neplatí.

„Dnes už nestačí ponúknuť len istotu zamestnania. Ľudia chcú férové ohodnotenie, kvalitné prostredie, flexibilitu a perspektívu rastu. Ak to vo firme nenachádzajú, hľadajú si inú možnosť,“ vysvetľuje Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko.

Nízka nezamestnanosť, ktorá sa dlhodobo drží na úrovni okolo 5 %, dodáva zamestnancom odvahu riskovať a meniť prácu. Ich vyjednávacia pozícia je silná a vedomie, že nové miesto môžu nájsť relatívne rýchlo, výrazne mení pravidlá hry.

Odchody bez istoty novej práce

Jedným z najviditeľnejších trendov je, že zamestnanci odchádzajú z práce aj bez toho, aby mali v rukách novú pracovnú ponuku.

„Súvisí to najmä so spomínanou nízkou mierou nezamestnanosti a s tým, že sa ľudia cítia na trhu práce sebavedomejšie. Vedia, že si nové miesto nájdu relatívne rýchlo, preto nie sú ochotní zostať v práci, ktorá ich vyčerpáva alebo im dlhodobo nevyhovuje,“ hovorí Rumiz.

Nováková Rudinská k tomu dodáva: „Ľudia vďaka tomu nepociťujú taký tlak robiť kompromisy a odchádzajú skôr, než by si ešte pred pár rokmi dovolili.“ Významnú úlohu pritom zohráva aj finančné zázemie – úspory, podpora partnera či rodičov. To všetko vytvára väčšiu ochotu riskovať a klásť dôraz na hodnoty či rovnováhu medzi prácou a súkromným životom.

Lojalita sa mení

Tradičný model lojality, keď človek zostával vo firme desiatky rokov, sa postupne vytráca. „Okrem motivačného platového ohodnotenia rozhoduje najmä celková spokojnosť v zamestnaní, a to viac než značka alebo história,“ hovorí Nováková Rudinská. Podľa Rumiz sa lojalita dnes viaže na kvalitu vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom: „Ľudia sú lojálni voči hodnotám firmy, vedeniu, férovému prístupu či možnostiam rozvoja. Ak tieto faktory fungujú, zamestnanec zostane aj napriek konkurenčným ponukám. Ak chýbajú, jeho odchod je len otázkou času.“

Čo rozhoduje o zotrvaní

Mzda zostáva základom, no dnes už nestačí. „Ide o celkovú kvalitu prostredia – dobré vzťahy, férový manažment, flexibilitu a rovnováhu medzi prácou a súkromím,“ hovorí Rumiz.

Nováková Rudinská dopĺňa širší pohľad: „Dôležitý je mix – mzda, firemná kultúra, možnosti práce na diaľku, osobný rast či podpora duševného zdravia.“

Práve tento balík faktorov sa stáva rozhodujúcim pri výbere zamestnávateľa, čoraz viac dokonca na úkor samotného finančného ohodnotenia.

Ako môžu firmy znížiť fluktuáciu 

Firmy majú možnosti, ako oslabiť vysokú rotáciu, no vyžaduje si to viac než len lepší plat. „Určite sa vyplatí pravidelne porovnávať mzdy a benefity s konkurenciou v rámci regiónu či odvetvia,“ radí Nováková Rudinská.

Zuzana Rumiz však zdôrazňuje, že kľúčové je počúvať zamestnancov: „Ak sa zamestnávateľ dokáže prispôsobiť meniacim sa očakávaniam pracovnej sily, jeho šance udržať si ľudí sa výrazne zvyšujú. Firmy by mali investovať do rozvoja, vzdelávania a kariérnych plánov, pretože ak človek vidí perspektívu, zostane.“

Niekedy pritom stačia aj menšie zmeny – kratší úväzok, nové školenia alebo rozšírenie benefitov. Spoločným menovateľom je pocit, že zamestnanec je súčasťou niečoho zmysluplného a že vo firme má budúcnosť.

A práve to je dnes, v čase rekordnej fluktuácie, najlepšia obrana proti odchodom.

„Great Resignation“ v USA ako paralela

Podobný trend, aký dnes sledujeme na Slovensku, sa objavil už v rokoch 2021 – 2022 v Spojených štátoch. Fenomén známy ako „Great Resignation“ znamenal, že milióny Američanov sa rozhodli dobrovoľne odísť zo zamestnania, a to často bez jasného plánu do budúcnosti. Hnacím motorom bola kombinácia pandémie, prehodnotenia hodnôt, ale aj nespokojnosti s aktuálnymi pracovnými podmienkami. Tento masový odchod ukázal, že zamestnanci sú ochotní obetovať stabilitu, ak nedostávajú flexibilitu, férové ohodnotenie či možnosť rásť.

Hybridná práca ako nový európsky štandard

V Európe sa čoraz viac hovorí o nástupe hybridnej práce, teda kombinácie práce z domu a z kancelárie. Pandémia odštartovala experiment, ktorý sa postupne stal štandardom, a to najmä v západných krajinách.

Firmy, ktoré umožňujú flexibilitu v podobe práce na diaľku aspoň niekoľko dní v týždni, dnes priťahujú väčší záujem uchádzačov a dokážu si ľahšie udržať ľudí.

Hybridný model totiž spája produktivitu s lepším životným komfortom – šetrí čas, podporuje rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zároveň zachováva sociálne väzby v tíme. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Lugera & Maklér, Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS)

Najnovšie videá

Trendové videá