Slováci neveria štátu, že ich zabezpečí na dôchodku. Najväčšími pesimistami je jedna konkrétna skupina ľudí

Väčšina Slovákov neverí, že sa štát dokáže postarať o ich dôstojnú starobu. Ukazuje sa, že čoraz viac ľudí si uvedomuje nutnosť budovať si finančnú rezervu na dôchodok vo vlastnej réžii. Mladé ročníky sú v tomto smere ešte skeptickejšie než ich rodičia, a zároveň aktívnejšie hľadajú cesty, ako si zabezpečiť životný štandard aj po odchode z trhu práce.

Dôvera v štát je historicky nízka

Podľa prieskumu pre online investičnú platformu Portu sa na štát pri zabezpečení dôchodku plne spolieha len 5 % ľudí vo veku 18 až 60 rokov. Až 80 % Slovákov tvrdí, že štát sa o nich „určite alebo skôr nepostará“. Len 22,3 % respondentov očakáva, že väčšinu ich príjmov na dôchodku pokryje štát.

Najväčšiu dôveru voči systému prejavuje Generácia X, teda ľudia vo veku 45 až 60 rokov. „Až 26,3 % štátu v tomto ohľade dôveruje alebo skôr dôveruje,“ vyplýva z prieskumu. Naopak, najmladšia Generácia Z vo veku 18 až 28 rokov je najväčším pesimistom, len 1,8 % z nich uviedlo, že sa na štát pri dôchodku plne spolieha.

„Mladá generácia pravdepodobne vníma, že štát na dôchodky vynakladá stále viac peňazí, je zadlžený, ekonomike sa nedarí a rovesníci odchádzajú do zahraničia. Aj preto pribúdajú varovania, že v budúcnosti na penzie budú štátu chýbať financie,“ vysvetľuje analytik Portu, Marek Malina.

Mladí spoliehajú na úspory, starší nemajú plán

Zatiaľ čo mladí si čoraz častejšie odkladajú peniaze bokom, medzi staršími respondentmi pretrváva pasivita. Až 13,4 % ľudí z Generácie X priznáva, že si na dôchodok neodkladá vôbec nič a ani s tým v budúcnosti nepočíta. V Generácii Y (29 až 44 rokov) je takto pasívnych už len 5,5 %.

Vo výsledkoch sa odráža aj konzervatívnosť Slovákov. Úspory na starobu si síce buduje takmer 40 % opýtaných, no s výnimkou druhého dôchodkového piliera najčastejšie ukladajú peniaze na bežné a sporiace účty. Zhodnotenie týchto úspor je však mizivé.

„Ich zhodnotenie je pritom na Slovensku dlhodobo nízke a pri bežných účtoch blízke nule. Potvrdzujú sa tak štatistiky centrálnej banky či Eurostatu, že Slováci držia na bežných účtoch niekedy až príliš veľa peňazí,“ upozorňuje Malina.

zdroj: Portu

Koľko si Slováci reálne odkladajú?

Najčastejšou mesačnou sumou, ktorú si ľudia odkladajú na dôchodok, je podľa prieskumu suma medzi 41 a 100 eur. Deklaruje to 23,5 % respondentov. Približne desatina si odkladá 100 až 200 eur, viac než dve stovky mesačne si ukladá 8,8 % opýtaných. Až 21,3 % ľudí však priznalo, že si neodkladá vôbec nič, ďalších 18,5 % šetrí do 40 eur mesačne. Zvyšok sporí nepravidelne a rôzne sumy.

Zaujímavé sú aj modelové výpočty Portu: „Ak si niekto odkladá stovku mesačne na bežnom účte s nulovým úročením, bude mať po 30 rokoch ušetrených 36-tisíc eur. Pri čo i len 2 % ročnej inflácii si za tieto peniaze kúpi to, čo dnes za 19 637 eur,“ vysvetľuje Malina.

Oveľa výhodnejšie by bolo pravidelné investovanie: „Pri priemernom ročnom zhodnotení trhov o 8 % by mal k dispozícii 141 761 eur. V prepočte na dnešné ceny by to bolo 77 328 eur, teda takmer štvornásobne viac.“

Pokles životnej úrovne ako realita

Hoci až polovica respondentov označila za dôstojný dôchodok taký, ktorý im umožní zachovať rovnaký životný štandard ako v produktívnom veku, len štvrtina by bola ochotná uskromniť sa a pokryť iba základné výdavky. Nároky na dôchodkový príjem rastú so znižujúcim sa vekom, najmä Generácia Z očakáva, že sa nebude musieť na penzii výrazne obmedzovať.

No realita je iná. „Pokles životnej úrovne na penzii je pri štátnom dôchodku a nulových vlastných úsporách ekonomickou nevyhnutnosťou,“ upozorňuje analytik Portu.

Podľa Sociálnej poisťovne je priemerný starobný dôchodok na Slovensku vo výške 702,44 eur mesačne. Ak dnes bežný pracujúci bezdetný človek zarába v čistom 1 251 eur, prepad príjmu po odchode do penzie je výrazný. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa v budúcnosti rozdiel medzi mzdami a dôchodkami mal znižovať.

„Preto platí: kto sa chce na dôchodku vyhnúť poklesu životnej úrovne, mal by si naň odkladať. Dobrou správou je, že mladá generácia si to uvedomuje a v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami rastie aj počet ľudí, ktorí úspory na dôchodok investujú,“ uzatvára Marek Malina.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti