Slováci objavili rýchly spôsob, ako sa zbaviť dlhov. Veritelia často nedostanú vôbec nič

Slováci sa zbavujú dlhov s ľahkosťou. Až 97 % prípadov oddlženia formou konkurzu na Slovensku končí bez akéhokoľvek výnosu pre veriteľov. Tento znepokojujúci trend potvrdzujú inkasné spoločnosti, banky aj správcovia konkurzov. Systém oddlženia pritom často zneužívajú ľudia, ktorí ani nie sú v skutočnej finančnej núdzi a teda nie sú naň ani existenčne odkázaní. 

Z pôvodne záchranného mechanizmu pre ľudí v ťažkej finančnej situácii sa tak postupne stáva rýchla cesta, ako sa zbaviť záväzkov bez akejkoľvek úhrady. Mnohí dlžníci využívajú osobný bankrot ako jednoduchý spôsob na „vyčistenie“ svojich dlhov bez reálnej snahy ich splatiť, čo spôsobuje značné straty veriteľom aj narušenie dôvery v celý systém oddlženia.

O tom, ako sa Slováci vyhýbajú splácaniu dlhov, informuje Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS).

Prečo dochádza k dlhom?

Ako informovala TASR, podľa najnovšieho prieskumu na vzorke 1 000 respondentov sú najčastejšou príčinou vzniku dlhov po splatnosti strata zamestnania (54,6 %) a vážne životné situácie, ako ochorenie, úraz či úmrtie v rodine (32,8 %). Na treťom mieste sa umiestnili problémy s bývaním a jeho vysokými nákladmi (31,9 %).

K subjektívnym dôvodom zadlženia patria nezodpovedné finančné rozhodnutia (30,1 %) a snaha o zvyšovanie životného štandardu (9,5 %). Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov uvádzajú ako príčinu rast cien potravín (27 %), infláciu (27 %) a náklady na bývanie (36 %). Až 11 % z nich spája zadlženie s rozšírením rodiny o deti.

Samoživitelia najčastejšie zápasia s energetickou krízou a rastúcimi cenami potravín. Starší muži a vysokoškolsky vzdelaní respondenti ako zdroj svojich finančných ťažkostí častejšie priznávajú aj nezodpovedné správanie.

Dlhy splácať nechcú

Slovenská legislatíva umožňuje platobne neschopným občanom, ktorí nezvládajú splácať aspoň jeden dlh dlhšie ako 180 dní, vyhlásiť osobný bankrot. Existujú pritom dve formy oddlženia – konkurz alebo splátkový kalendár.

Rozpočet na rok 2026 schválený vládou je nereálny a šetrí len na papieri, varujú odborníci

Pri splátkovom kalendári si dlžník môže zachovať svoj majetok. Súd určí harmonogram splátok a dlžník posiela dohodnuté čiastky správcovi, ktorý ich následne rozdeľuje veriteľom. Tento spôsob by mal byť pre dlžníka menej traumatický, transparentnejší a bezpečnejší. Dlžník si zachováva kontrolu nad svojím majetkom a jeho finančná situácia sa postupne mení.

„V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá často končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.

zdroj: AI

Konkurz – jednoduchšia cesta k oddlženiu

Konkurz by mal primárne slúžiť ľuďom bez majetku alebo v extrémne ťažkej finančnej situácii. V praxi ho však často využívajú aj osoby s pravidelným, dokonca nadštandardným príjmom. Na využitie splátkového kalendára musí dlžník spĺňať dve podmienky. Mal by disponovať pravidelným príjmom a mať schopnosť uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, v závislosti od hodnoty jeho majetku a príjmov. Tento proces je pre dlžníka finančne náročnejší, pretože nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa.

„Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlži, či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára.

O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by mala byť priznaná len ľuďom, ktorí nedokážu uhradiť ani minimálnu časť svojich dlhov,“ dodáva Martin Musil.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika