Slováci šetria málo a nesprávne. Tretina nemá žiadne úspory, ukázal najnovší prieskum

Finančná situácia slovenských domácností sa podľa najnovších údajov zhoršuje, hoci väčšina ľudí sa snaží nakladať so svojimi peniazmi zodpovedne, upozorňuje agentúra SITA.

Ako ukazujú prieskumy spoločností Amundi a Partners Group SK, Slovensko čelí výraznému paradoxu, obyvatelia síce šetria, no ich úspory sú často nízke, nezhodnocované a pasívne. Zároveň však rastie záujem o investovanie a hľadanie spôsobov, ako svoje financie efektívnejšie využívať.

Výskum, ktorý v septembri pre Amundi Czech Republic uskutočnila agentúra Stem/Mark, potvrdil, že až tretina dospelej populácie nemá žiadne úspory, s ktorými by mohla voľne disponovať. Rovnaké percento ľudí má odložené len menšie sumy – maximálne do 2 000 eur.

Úspory nad 20-tisíc eur má iba približne 8 % obyvateľov. Väčšina Slovákov pritom necháva peniaze na bežných účtoch bez úročenia (52 %) alebo na sporiacich účtoch s minimálnym výnosom (39 %). Investovaniu sa venuje menej než štvrtina obyvateľstva.

Tretina Slovákov si už nevie nič odložiť

Podobné výsledky priniesol aj prieskum Partners Group SK z júna, podľa ktorého až každý tretí Slovák nedokáže zo svojho príjmu nič ušetriť. Napriek rastu cien, vyšším daniam či poplatkom však 71 % respondentov uviedlo, že by si dokázali odložiť aspoň malú čiastku.

„Vidíme zmenu správania. Ľudia reagujú disciplinovanejšie, hoci situácia je pre mnohé rodiny veľmi napätá. Základným pilierom finančného zdravia zostáva pravidelné sporenie a tvorba rezervy. V ekonomicky náročných časoch to platí dvojnásobne,“ uviedol odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Tomáš Dányi.

Podľa jeho údajov má rezervu 78 % Slovákov, avšak len pätina vo výške zodpovedajúcej šesťmesačným výdavkom – teda hranici finančnej stability. Viac ako polovica ľudí síce šetrí, no väčšinou ide o malé čiastky, spravidla do 100 eur mesačne.

Najčastejšie Slováci ukladajú svoje peniaze na sporiace účty, termínované vklady či do doplnkového dôchodkového sporenia. Moderné formy, ako sú ETF alebo realitné fondy, zatiaľ využíva približne pätina populácie – tento podiel však postupne rastie.

zdroj: Archív Canva

Investovanie ako cesta k väčšej istote

Podľa odborníkov môže byť práve investovanie riešením pre dlhodobú finančnú stabilitu a nezávislosť. Miroslav Ovčarik, country manažér Amundi na Slovensku, upozorňuje, že veľká časť úspor Slovákov sa v čase znehodnocuje, pretože zostáva na produktoch s nízkym výnosom.

Podľa neho môže k zlepšeniu situácie pomôcť pravidelné investovanie a kvalitné finančné plánovanie. „Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica ľudí už uvádza, že sa o investície aspoň do istej miery zaujíma,“ dodal Ovčarik.

Napriek tomu až 76 % Slovákov neinvestuje vôbec. Medzi tými, ktorí investujú, prevládajú muži, obyvatelia väčších miest a ľudia s vyšším vzdelaním.

Najčastejšou prekážkou investovania je podľa prieskumu nedostatok voľných financií (64 %), ale aj strach z rizika a nízka dôvera vo finančné inštitúcie. Zaujímavé je, že až tretina Slovákov tvrdí, že v oblasti financií nedôveruje nikomu a spolieha sa výlučne na seba.

Finančná nezávislosť ako cieľ aj motivácia

Z prieskumu zároveň vyplynulo, že finančná nezávislosť má pre Slovákov rôzne významy. Väčšina ju vníma ako schopnosť žiť bez neustáleho stresu z výplaty. Ženy si ju spájajú najmä s pocitom bezpečia a istoty pri neočakávaných výdavkoch, zatiaľ čo muži ju vnímajú ako slobodu prestať pracovať či odísť do dôchodku podľa vlastného rozhodnutia.

Podľa odborníkov je preto dôležité, aby sa o investovaní hovorilo jednoducho a zrozumiteľne. „Slováci majú záujem o zhodnocovanie svojich peňazí, no stále v nich pretrváva nedôvera a obava z rizika. Aj preto je dôležité hovoriť o investovaní ako o bežnej súčasti finančného rozhodovania, nie výsadou úzkej skupiny skúsených investorov,“ uzatvára Miroslav Ovčarik z Amundi Slovensko.

Ženy na Slovensku odpracujú 2 mesiace zadarmo. Naša krajina stagnuje, platovú nerovnosť máme vyššiu, než priemer EÚ

Finančné správanie Slovákov formujú stereotypy

Ako sme ťa informovali už prednedávnom, celkovo sa finančné správanie Slovákov aj v tomto roku nesie v znamení stereotypov, ktoré pretrvávajú už celé desaťročia. Prieskum agentúry 2muse pre 365.bank nedávno ukázal, že osem z desiatich obyvateľov Slovenska si radšej odoprie výdavky a nasporí si, než by využilo pôžičku. Až 92 % opýtaných sa navyše domnieva, že investovanie je určené len pre majetnejších ľudí.

Tradičný postoj k dlhom je na Slovensku stále silný. Viac než 80 % respondentov v prieskume potvrdilo, že namiesto pôžičky uprednostní odkladanie peňazí. Zároveň však 94 % priznalo, že v dnešnej ekonomickej situácii je sporenie čoraz náročnejšie.

Zaujímavý rozdiel ukázali odpovede mužov a žien. Medzi ženami sa k šetreniu prikláňa až 86 %, u mužov 76 %. Podľa odborníkov však zadlženie nemusí byť vždy negatívne. Hypotéky alebo úvery na bývanie môžu byť rozumným riešením, pokiaľ sú nastavené zodpovedne.

Mýtus o investovaní pre bohatých a digitálny paradox

Jedným z najsilnejších predsudkov je predstava, že investovať môžu len tí, ktorí majú veľké úspory. Takto uvažuje až 92 % Slovákov, pričom pravidelne investuje len približne tretina.

Zuzana Blažečková Janove z 365.bank pripomína, že tento obraz nezodpovedá realite.

„Je pravdou, že aktívne investuje menšia časť našincov. Často sa boja, myslia si, že tomu nerozumejú, alebo nemajú dosť peňazí. Mnohí však investujú napríklad prostredníctvom druhého či tretieho piliera alebo do nehnuteľností. Navyše je dnes možné investovať už od malých súm, napríklad 20 eur, v rámci takzvaného mikroinvestovania.“

Podľa odborníkov je práve rozvoj mikroinvestovania a prístupných online platforiem cestou, ako odbúrať stereotyp, že investovanie je výsadou elít.

Zaujímavé zistenia priniesla aj otázka digitálneho bankovníctva. Hoci až 90 % ľudí si myslí, že obyvatelia vidieka zaostávajú v používaní moderných finančných technológií, prieskum ukázal opak.

Ľudia z menších obcí do 5 000 obyvateľov využívajú internet banking častejšie (76 %) než obyvatelia veľkomiest (71 %). Rozdiely sa ukazujú najmä pri mobilných aplikáciách – tie používa 82 % mestských respondentov a len dve tretiny ľudí z vidieka.

Rodinné financie, generačné rozdiely a pocit, že „dobre už bolo“

Prieskum 365.bank sa zameral aj na to, ako Slováci vnímajú finančné roly v domácnosti. Tri štvrtiny opýtaných zastávajú názor, že zabezpečenie rodiny je najmä úlohou muža. Viac než polovica však už nesúhlasí s tvrdením, že žena by sa mala venovať výhradne domácnosti.

„Vo väčšine rodín pracujú obaja partneri, faktom však zostáva, že na 1 euro, ktoré zarobí muž, žena dostane asi 80 centov,“ dodáva Blažečková Janove.

Zaujímavé rozdiely sú aj medzi generáciami – len 30 % žien má finančnú rezervu vo výške šesťmesačného príjmu, zatiaľ čo u mužov je to o pätinu viac. Až 70 % starších respondentov si myslí, že mladí si peniaze nevážia, hoci dáta ukazujú, že tri štvrtiny ľudí vo veku 18 – 26 rokov aktívne hľadajú výhodné ponuky.

Napriek tomu pretrváva presvedčenie, že „dobre už bolo“. Viac než dve tretiny Slovákov sú presvedčené, že sa žije horšie než pred rokom 1989, a takmer polovica neverí, že ich deti budú mať lepšiu budúcnosť.

Makroekonomické ukazovatele však hovoria inak – mzdy rastú, nezamestnanosť klesá a životná úroveň je historicky najvyššia. Rozpor medzi pocitom ľudí a realitou tak odhaľuje, že slovenské finančné správanie formuje nielen ekonomika, ale aj tradičné postoje a nostalgia po „istejších časoch“.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny