Slováci si cez Vianoce 2025 za potraviny priplatia. Výnimiek je len zopár (PREHĽAD)
- Slováci si pred sviatkami priplatia za kakao, vajcia aj múku
- Reálne úspory sú v nedohľadne, hoci komoditné trhy naznačujú opak
- Slováci si pred sviatkami priplatia za kakao, vajcia aj múku
- Reálne úspory sú v nedohľadne, hoci komoditné trhy naznačujú opak
Hoci inflácia na Slovensku spomalila a viaceré komodity na svetových trhoch zaznamenali cenový pokles, pri bežnom nákupe potravín pred sviatkami to spotrebitelia veľmi nepocítia. Spotrebiteľské ceny síce počas uplynulých týždňov medziročne rástli najpomalšie za celý rok, no potraviny, ktoré patria k predvianočnému pečeniu, zostávajú stále drahé.
Dôvodom sú dlhodobé kontrakty, vysoké výrobné náklady, ale aj oslabená kúpyschopnosť domácností.
Inflácia spomaľuje, ale ceny potravín sú stále vysoké
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa medziročná inflácia v októbri 2025 znížila na 3,7 %, čo je spolu s aprílovou hodnotou najnižšia miera rastu cien za celý rok. Medzimesačne vzrástli ceny len o 0,1 %. Napriek tomu ceny potravín zostávajú pre mnohé domácnosti výraznou záťažou.
Slováci stále pociťujú napätie vo svojich rozpočtoch. „Takmer 29 % Slovákov má ťažkosti pri vychádzaní s peniazmi. To je jeden z najvyšších podielov v celej Európskej únii,“ uvádza najnovšia analýza Eurostatu. Tento pocit subjektívnej chudoby znamená, že ľudia síce nemusia byť pod oficiálnou hranicou chudoby, no ich každodenná skúsenosť je iná, žijú od výplaty k výplate.

Vianočné pečenie vyjde drahšie: Kakao zdraželo o 48 %
Tradičné vianočné pečenie, ktoré pre mnohé rodiny znamená aj chvíle oddychu a pohody, bude tento rok finančne náročnejšie. Ceny surovín potrebných na koláče a zákusky narástli v priemere o 9 %. Najvýraznejšie zdraželo kakao, a to o takmer 50 %.
„Kakao zdraželo v priemere o 48 % z 1,26 eura na 1,87 eura za 100 gramov,“ informuje Štatistický úrad SR. Cena čokolády na varenie sa zvýšila z 1,06 eura na 1,45 eura.
Aj hladká múka, smotana na šľahanie či vajcia zaznamenali nárast o približne 15 %. Pozitívnejšou správou je pokles cien masla, cukru a najmä medu. „Najvýraznejšie zlacnel kilogram medu, za ktorý tento rok zaplatíte o 16 % menej – 5,06 eura namiesto 6,01 eura,“ uvádza analýza.
Zlacňovanie kakaa nepríde okamžite
Na svetových trhoch síce ceny kakaa prudko klesli, no efekt sa k slovenskému spotrebiteľovi dostane až s odstupom. Zmluvné ceny kakaa na svetových trhoch sa v USA znížili pod 5 500 dolárov za tonu, čo je o viac než o polovicu menej oproti decembrovému rekordu z minulého roka.
„Pre slovenského spotrebiteľa to však neznamená okamžitý pokles cien čokoládových výrobkov. Výrobcovia nakupujú surovinu s niekoľkomesačným predstihom, často za ceny z rekordných období,“ upozorňuje Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Okrem toho ceny čokolád ovplyvňujú aj náklady na energiu, obaly, logistiku a mzdy. V silnej predvianočnej sezóne zostáva dopyt vysoký, čo obchodníci využívajú na udržanie marží.
„Naše očakávania predpokladajú, že ceny mikulášskych balíčkov a čokolád pred blížiacimi sa sviatkami pravdepodobne zostanú minimálne na úrovni minulého roka, prípadne porastú o 2 až 4 %, najmä u prémiových značiek,“ dodáva Boháček.

Mliečne výrobky lacnejšie nebudú
Slovenský mliekarenský sektor síce zaznamenal priaznivé podmienky na výrobu a rast produkcie, no ceny mliečnych výrobkov zatiaľ neklesnú. Dôvodom sú konsolidačné opatrenia a rastúce náklady výrobcov.
„Slovenský mliečny sektor nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení,“ uviedla generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská.
Vysvetlila, že vyššie odvody, dane a iné poplatky musia mliekari premietnuť do cien. „Mliekari môžu garantovať jedine, že ceny mliečnych výrobkov sa nebudú zvyšovať, no aktuálne nie je priestor na ich znižovanie,“ zdôraznila.
Slabá produktivita a vysoká daňová záťaž brzdia reálny pokles cien
Dlhodobý problém slovenského hospodárstva spočíva v nízkej miere rastu produktivity a inovácií. Hoci ekonomika meraná HDP rastie, ľudia z toho necítia reálny úžitok vo svojich peňaženkách. Podľa analytikov stojíme pred výzvou, ako zvýšiť mzdy bez toho, aby sme stratili konkurencieschopnosť. Odpoveďou má byť rast produktivity, vyššia pridaná hodnota a lepšie vzdelanie.
„Ak má Slovensko znižovať pocit chudoby a zároveň udržateľne zvyšovať mzdy, musí stavať na raste produktivity a vyššej pridanej hodnote, a nie na administratívnom alebo politickom tlaku,“ uvádza správa Slovenskej sporiteľne, ktorú zostavil analytik Marián Kočiš.
Zásadný rozdiel medzi Slovenskom a susednými krajinami ako Poľsko či Česko je v tom, že ich ekonomiky dokázali svoj rast lepšie premeniť na finančnú istotu obyvateľov. Slováci síce pracujú produktívne, no často za nižšie mzdy, s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením a bez výraznejšej podpory inovácií.
Sviatky budú drahšie, zmeny potrebujú čas
Zatiaľ čo svetové ceny niektorých surovín klesajú, slovenský spotrebiteľ si na reálne úspory musí ešte počkať. Vysoké výrobné náklady, pomalé tempo inovácií a finančné obmedzenia domácností vytvárajú tlak, ktorý sa len pomaly uvoľňuje.
Pokles cien kakaa či surového mlieka je pozitívnym signálom, ale až dlhodobo zlepšená produktivita, efektívne verejné politiky a silnejšia domáca ekonomika môžu priniesť reálny rozdiel v peňaženkách bežných ľudí.
Dovtedy platí, že ani v roku 2025 nebude vianočné pečenie lacnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. A pre mnohé slovenské domácnosti to bude opäť sezóna šetrenia a opatrného nakupovania.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: ŠÚ SR, analýza SLSP, Eurostat, 365.bank