Slováci si voči EÚ stále pestujú mýty a predsudky (PRIESKUM)

Vyplýva to zo zistení projektu Naša Európa – analýza postojov slovenskej verejnosti vo vzťahu k EÚ, ktorý realizoval Inštitút pre centrálnu Európu (ICE) s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Riaditeľka inštitútu ICE Katarína Cséfalvayová uviedla, že prieskum, realizovaný v novembri 2021 prostredníctvom hĺbkových rozhovorov s reprezentatívnou vzorkou slovenskej verejnosti, potvrdil aj pretrvávajúce mýty a predsudky, ktoré sa s EÚ spájajú.

„K nim sa za posledné roky nabaľovali aj dezinformácie, ktoré podporujú pocit zbytočnosti inštitúcií EÚ, alebo napríklad mýtus o nadrozmernosti európskeho byrokratického aparátu,“ uviedla Cséfalvayová.

ICE na základe projektu preto apeluje na potrebu intenzívnej a efektívnej komunikácie so slovenskou verejnosťou. „Slovenskí občania očakávajú vysvetlenia slovenských pozícií k európskym témam, ako aj interpretáciu európskej agendy,“ uviedla Cséfalvayová.

Ako ďalej vysvetlila, existencia plánu na strategickú komunikáciu s rôznymi segmentami slovenskej spoločnosti sa javí byť urgentnou úlohou pre súčasnú politickú reprezentáciu, vzhľadom na vysokú mieru existencie rôznych dezinformačných aktivít v slovenskom verejnom priestore, kde začínajú prevládať skôr negatívne a skreslené postoje.

Budúcnosť EÚ

Napriek výzvam máme príležitosť či povinnosť vybudovať lepšiu budúcnosť pre Európanov. Občania očakávajú od Európskej únie (EÚ) konkrétne kroky v kritických oblastiach. Skonštatoval to podpredseda Národnej rady (NR) SR Milan Laurenčík (SaS) na Konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ v Slovinsku.

Dodal, že vojna na Ukrajine ovplyvňuje diskusiu o budúcnosti Európy. Podľa jeho slov musia byť odporúčania a názory občanov strategickým kompasom. Za jednu z hlavných otázok súčasnosti označil to, akú EÚ chceme do budúcnosti.

„Na prvom mieste určite chceme EÚ, ktorá bude mať i naďalej ako svoj prioritný cieľ či životnú misiu presadzovať mier,“ uviedol a poukázal na napadnutie Ukrajiny Ruskou federáciou. Hovorí o potrebe posilnenia úlohy EÚ vo svete, znížení závislosti od dovozu fosílnych palív z Ruska či o spoločných ozbrojených silách.

„Vývoj ostatných týždňov nám zároveň ukázal, že sa zoči-voči hrozbám dokážeme zomknúť a efektívne rozhodovať, a to aj v zahraničnej politike,“ dodal. Krajiny Únie sa podľa neho musia aktívne podieľať na posilňovaní jej jednoty, kredibility a akcieschopnosti.

Za dôležitú označil silnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, zelenú a digitálnu transformáciu i posilnenie demokracie a európskej identity. Apeluje na zvýšenie informovanosti o EÚ a jej aktivitách. Posilniť podľa neho treba politiku rozširovania a partnerstva s najbližšími východnými susedmi. „Najmä vo svetle žiadostí Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska o členstvo v Európskej únii,“ ozrejmil.

Zdôraznil, že EÚ musí byť schopná reagovať na viaceré výzvy súčasne a efektívne. „Cieľom musí byť posilnenie odolnosti EÚ, to znamená napríklad posilniť aj systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19, ale aj na výzvy starnutia obyvateľstva a teraz i migrácie z Ukrajiny,“ priblížil.