Slováci sú totálni workoholici: Až 65 % z nich pracuje, aj keď sú chorí

V slovenskej kultúre je hlboko zakorenený pocit povinnosti „všetko zvládnuť“ za každých okolností – či už ide o rodinné záležitosti, školu alebo prácu. Mnohí ľudia vyrastali v prostredí, kde sa choroba nebrala ako dôvod na oddych, ale skôr ako prekážka, ktorú treba prežiť, prekonať a ísť ďalej.

Tento postoj sa prenáša aj do pracovného prostredia: zamestnanci majú pocit, že aj s horúčkou či bolesťou hlavy musia podať výkon, aby nesklamali kolegov či nadriadených, neprišli o dôležité informácie alebo nevyvolali dojem, že „to nezvládajú“. Aj keď dnešné firmy podporujú flexibilitu a umožňujú prácu z domu, pre mnohých je to skôr spôsob, ako pracovať aj počas choroby, nie ako príležitosť na regeneráciu zdravia a síl.

Namiesto skutočného oddychu tak ľudia odpovedajú na e-maily z postele, zúčastňujú sa sa online meetingov s chrapľavým hlasom, smrkaním, zníženou pozornosťou a veria, že to robia pre dobro tímu. Výsledkom takéhoto workoholizmu však býva dlhšie liečenie, rýchlejšie šírenie infekcií a celkovo nižšia výkonnosť – teda presný opak toho, čo chceli dosiahnuť.

Až 6 z 10 Slovákov pracuje aj napriek chorobe

Len pätina zamestnancov si počas choroby dokáže dopriať úplný oddych potrebný na zotavenie sa a obnovenie síl. Väčšina Slovákov, až 65 %, však pokračuje v pracovných povinnostiach z domáceho prostredia aj počas bežných ochorení. Alarmujúcich 16 % dokonca prichádza do kancelárie napriek zdravotným ťažkostiam, odhalil nedávny prieskum personálnej agentúry Grafton.

Firemná kultúra zásadne formuje prístup zamestnancov k práci počas choroby. Hoci môžeme obdivovať pracovníka, ktorý zvláda svoje úlohy aj s nádchou, takéto správanie by nemalo byť normou.

„Dobrý líder by mal ísť príkladom – keď je chorý, nemal by chodiť do kancelárie a ohrozovať tak celý tím. Pokiaľ sa rozhodne pracovať aj v priebehu choroby, nemal by to očakávať od svojho tímu, ale naopak, mal by otvorene hovoriť o tom, že zdravie je priorita,“ hovorí Jitka Kouba, marketingová manažérka personálnej agentúry.

zdroj: Freepik/jcomp

Zodpovednosť alebo prehnané nasadenie?

Nejde vždy len o tlak zo strany zamestnávateľa. Mnohí pracovníci pociťujú vnútornú zodpovednosť alebo majú obavy, že zameškajú dôležité rozhodnutia či termíny.

„Zamestnancov k tomu často vedie ich zmysel pre zodpovednosť. Radšej odpovedajú na e-maily z postele, než aby nechali svoju agendu na kolegov,“ hovorí Jitka Kouba.

Tento fenomén je obzvlášť viditeľný v menších pracovných skupinách. „Najmä v menších tímoch zamestnanci cítia potrebu udržať chod vecí. Niekedy teda spravia aj počas choroby aspoň to najnutnejšie,“ vysvetľuje J. Kouba.

Choroba ovplyvní celý kolektív

Prítomnosť chorého kolegu v kancelárii pritom predstavuje významné riziko pre všetkých. Vírusové infekcie sa v uzavretých priestoroch šíria mimoriadne rýchlo a jeden chorý zamestnanec môže vyradiť celý tím.

„Chápem, že nie každý si môže dovoliť úplne vypnúť, alebo že nechce zaťažovať kolegov. Ak je však človek chorý a napriek tomu príde do kancelárie, v podstate ohrozuje zdravie ostatných,“ upozorňuje personalistka.

S nárastom práce z domu sa čoraz viac stierajú hranice medzi pracovným a osobným životom. Mnohí zamestnanci sa mylne domnievajú, že neustála dostupnosť dokazuje ich lojalitu k zamestnávateľovi. Firma, ktorá chce mať výkonný tím, však potrebuje ľudí, ktorí sa neboja na chvíľu vypnúť – keď je to naozaj potrebné, aby po zvyšok roka mohli podávať 100-percentné výkony.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika