Slováci zaostávajú za Západom: Majú nižšie úspory, menej investujú a boja sa úverov (ODBORNÍK)

Peniaze, sporenie a investovanie riešime každý deň, no naše rozhodnutia často nevychádzajú len z čísel a logiky. Oveľa väčšiu rolu zohrávajú emócie, skúsenosti z minulosti a nastavenia, ktoré si ako spoločnosť nesieme celé desaťročia. Práve preto sa na vzťah Slovákov k peniazom oplatí pozrieť hlbšie – očami behaviorálnej ekonómie.

V tomto rozhovore sa porozprávame s Richardom Priesolom, vedúcim Oddelenia behaviorálnych a experimentálnych analýz na Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií SR, o tom, prečo máme tendenciu peniaze skôr odkladať než investovať, aké chyby robíme pri sporení na dôchodok a ako mení inflácia hodnotu našich úspor.

Dotýkame sa aj budúcnosti dôchodkového systému, finančnej gramotnosti Slovákov a toho, ako dokážu banky, investičné firmy či štát využívať poznatky o ľudskom správaní – niekedy v náš prospech, inokedy na hrane manipulácie.

• Aký majú Slováci vzťah k peniazom?
• Prečo máme pocit, že peniaze musíme len odkladať, namiesto investovania?
• Ktorých chýb pri sporení na dôchodok sa najčastejšie dopúšťame?
• Kam by sme mali odkladať naše peniaze z dlhodobého hľadiska?
• Ako si odkladať na dôchodok v roku 2026?

Ako by ste opísali vzťah Slovákov k peniazom? Čo si ako národ nesieme z minulosti a aké stopy z toho vidno ešte aj dodnes?

Občania postkomunistických krajín majú vo všeobecnosti konzervatívnejší prístup k peniazom ako ľudia žijúci v západných krajinách. Tento fenomén pravdepodobne súvisí s našou historickou skúsenosťou. Okrem nižšej miery úspor vyplývajúcej z nižších reálnych miezd vidíme aj menšiu chuť investovať úspory na finančných trhoch či menšiu ochotu zadlžovať sa prostredníctvom úverov.

Na druhej strane je u nás možné pozorovať pomerne vysokú mieru vlastníctva bývania či vysokú mieru využívania hotovosti. Naše komunistické dedičstvo môže mať vplyv aj na nižšiu úroveň finančnej gramotnosti

Ako by sme mali o peniazoch rozmýšľať v roku 2026?

Asi najdôležitejšie je uvedomiť si, že vzhľadom na infláciu majú peniaze zajtra nižšiu hodnotu, ako ju majú dnes. Je preto veľmi dôležité úspory vhodným spôsobom investovať. Napríklad akciový index MSCI World dosiahol za posledných 40 rokov pri zloženom úročení priemerný výnos viac ako 8 % ročne, čo výrazne prekonáva priemerný rast cien v danom období.

Budeme mať v budúcnosti štátne dôchodky? Ak áno, ktorá generácia ich dostane a ktorá už nie?

Štátne dôchodky z prvého piliera sú postavené na tzv. pay-as-you-go systéme, v ktorom sú dôchodkové dávky financované zo sociálnych odvodov súčasných pracujúcich a sú doplácané zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj spojený so starnutím populácie však bude na jedného dôchodcu pracovať čoraz menej ľudí, čo zhoršuje udržateľnosť štátnych dôchodkov.

Tento problém je možné čiastočne kompenzovať rastúcim vekom odchodu do dôchodku, no pre udržateľnú úroveň dôchodkov je potrebné siahnuť aj po iných nástrojoch.

Budúci tlak na dôchodkové výdavky je napríklad možné lepšie rozložiť v čase. Práve túto možnosť ponúka viacpilierový dôchodkový systém, ktorý máme zakotvený priamo v ústave. Zabezpečuje, že okrem štátneho prvého piliera si na dôchodok sporíme aj na kapitálových trhoch, či už v podobe kvázi-povinného druhého piliera alebo v podobe dobrovoľného tretieho piliera.

Dôchodky vo viacpilierovom systéme tak nepochádzajú iba zo sociálnych odvodov súčasných pracujúcich, ale aj zo zhodnotenia našich vlastných odvodov. Takže štátne dôchodky tu síce budú aj v budúcnosti, ale pre ich dlhodobú udržateľnosť je potrebné využívať viacpilierový dôchodkový systém.

Veriť, že sa o vás štát postará, je finančná samovražda. Konsolidáciu najviac schytajú živnostníci (ROZHOVOR)

Prečo má väčšina Slovákov pocit, že peniaze si musí držať „pri sebe“ a nie ich investovať?

Tento pocit často vychádza zo strachu podstupovať riziko spojené s nedôverou vo finančné trhy. Prispievať k tomu môže aj zlá skúsenosť s nebankovými inštitúciami či nižšia úroveň finančnej gramotnosti.

Takýto prístup je však problematický, keďže vzhľadom na infláciu naše peniaze postupne strácajú svoju hodnotu. Ak chceme dosiahnuť finančnú nezávislosť na dôchodku, je dôležité, aby peniaze neustále pracovali. Rozumné investovanie našich úspor dokáže zabezpečiť rast ich hodnoty a ochrániť nás pred budúcou stratou príjmu.

Ako si Slováci najčastejšie sporia na dôchodok a kde robíme najväčšie chyby?

Asi najväčšou chybou pri sporení na dôchodok býva voľba príliš konzervatívnej investičnej stratégie, ktorá skrátka nedokáže generovať dostatočný výnos. Zatiaľ čo priemerný výnos dlhopisových fondov pri zloženom úročení dosiahol za posledných 20 rokov menej ako 2 % ročne, priemerný výnos akciového indexu MSCI World, na ktorý je v súčasnosti naviazaná väčšina indexových fondov, dosiahol za rovnaké obdobie viac ako 9 % ročne.

Vyššie riziko spojené s investovaním na akciových trhoch je pritom možné zmierniť dynamickou investičnou stratégiou, ktorá postupne presúva časť našich úspor do dlhopisových fondov. Najmä v prípade ľudí platiacich si nízke odvody, ako sú živnostníci alebo podnikatelia, je užitočné sporiť si na dôchodok aj mimo dôchodkový systém.

Ak by ste mali bežnému Slovákovi poradiť nový model dôchodkového sporenia na rok 2026, ako by vyzeral?

Vo všeobecnosti sa odporúča využívať viacpilierovosť dôchodkového systému a až na zopár výnimiek si sporiť okrem prvého piliera aj v druhom a treťom pilieri.

V druhom pilieri sa pritom odporúča využívať predvolenú investičnú stratégiu, do ktorej ste automaticky zaradení, pokiaľ sa nerozhodnete inak. Takáto stratégia kombinuje vysoký výnos indexových fondov a nízke riziko dlhopisových fondov pred odchodom na dôchodok.

Úspory investorov sú v rámci tejto stratégie nasmerované do indexových fondov ponúkajúcich najvyšší výnos až do 50. roku života. Následne sa každý rok presunú 4 % úspor do dlhopisových fondov, ktoré sú spojené s najnižším rizikom, aby sme sa pred odchodom na dôchodok vyhli potenciálnym výkyvom na akciových trhoch. Užitočné je aj doplnkové sporenie mimo dôchodkového systému.

zdroj: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya

Predstavme si Slovensko o 10 rokov. Aké finančné správanie by ste chceli vidieť u ľudí a čo to spraví s krajinou?

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika