Slovák Štefan Rosina dosiahol s rodinným biznisom majetok 210 miliónov eur: U nás doma sa nikdy nešlo po peniazoch

Meno Rosina patrí k dobre známym najmä v slovenskom priemyselnom prostredí. Stojí za ním podnikateľská rodina, ktorá sa už tri dekády systematicky venuje rozvoju strojárstva a automotive biznisu.

Štefan Rosina starší, dnes 63-ročný predseda dozornej rady Matador Group, figuruje v rebríčku Forbes s odhadovaným majetkom 210 miliónov eur. V posledných rokoch sa z exekutívneho vedenia stiahol a firmu prenechal deťom, no naďalej zostáva súčasťou rozhodovacích procesov.

Rodina Rosinovcov začala podnikať na pôde niekdajšieho gumárenského podniku v Púchove, ktorý získali v rámci manažérskej privatizácie. Po jeho predaji nemeckému Continentalu presmerovali kapitál do strojárskych fabrík, zameraných na dodávky pre automobilky a priemyselnú automatizáciu. Dnes sa podnikanie sústredí najmä na inžiniering a digitálne služby pre automotive sektor, ktoré rozvíja tretia generácia rodiny.

Moc sa odovzdáva, vízia zostáva

Hoci sa Štefan Rosina stiahol z výkonného vedenia spoločnosti, rodinný podnik naďalej zostáva pod jeho dohľadom. V dozornej rade dnes dohliada na smerovanie firmy, zatiaľ čo exekutívne posty už prebrali jeho deti a brat. Syn Štefan Rosina mladší je prezidentom a CEO celej skupiny, dcéra Katarína Lapková a brat Miroslav zastávajú pozície viceprezidentov a podpredsedov predstavenstva.

Každý z nich vlastní vo firme približne tretinový podiel. Štefan Rosina starší si ponechal 11 %, no podstatnejšie je, že rodina prijíma všetky dôležité rozhodnutia spoločne. Ich súlad je jedným z pilierov ich stability a dlhodobej stratégie.

Z Púchova až do Ázie a USA

Matador sa tak postupne transformuje z pôvodne regionálnej firmy na exportne orientovanú skupinu, ktorá dnes podniká po celom svete. Svoje produkty udržiava konkurencieschopné predovšetkým vďaka schopnosti prispôsobiť sa zákazníkom – cenovo aj kvalitatívne. Kľúčovými nástrojmi v tejto stratégii sú zahraničné akvizície.

Aj keď v rámci EÚ nevyužívali žiadnu štátnu podporu, pri expanzii do Ázie už pomoc potrebovali.

„Potrebovali sme pomoc pri financovaní a poistení projektov, zároveň aj určitú diplomatickú podporu,“ vysvetľuje. Pre slovenských exportérov by podľa neho bolo prínosom, keby štát systematicky posilnil zdroje Eximbanky a motivoval vývozcov prostredníctvom daňových úľav a iných nástrojov.

„Veď stačí sa pozrieť na americký antiinflačný zákon a nové podmienky pre prilákanie zahraničných investícií,“ dodáva.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Podpora exportu nemôže byť záležitosťou jednej vlády

Ako člen predsedníctva Rady slovenských exportérov verí, že podpora vývozu musí byť dlhodobou politikou, nielen agendou jedného volebného obdobia. „Táto inštitúcia by mala byť apolitická a prijímaná všetkými nasledujúcimi vládami ako profesionálne združenie, ktoré dlhodobo pomáha ekonomickej diplomacii,“ zdôrazňuje.

Rosina zároveň pripomína, že Slovensko má šancu získať významné kontrakty aj v súvislosti s obnovou Ukrajiny. Podmienkou je podľa neho diplomatické vyjednávanie o konkrétnych oblastiach a finančných balíkoch. „To je úloha pre slovenskú diplomaciu. Následne to treba poistiť napríklad cez Eximbanku,“ navrhoval v rozhovore pre portál Export.

Slovensko podľa Rosinu dopláca na absenciu dlhodobej hospodárskej stratégie. „Vo všetkých výkonných krajinách som sa stretol so stratégiami, ktoré dávajú zmysel. My máme len rôzne čiastkové dokumenty, ktoré nefungujú spolu. S každými voľbami sa všetko obráti a krútime sa v kruhu,“ hodnotí otvorene.

Zároveň upozorňuje na neefektívnosť komunikácie medzi štátom a biznisom. „Každá vláda to robí inak. Komunikácia je hektická. Mnohé komunikačné kanály ako Rady vlády pre rôzne oblasti už dávno nefungujú. Tripartita sa zmenila na kvadripartitu. Je nutné urobiť zásadné zmeny v systéme sociálneho dialógu,“ vysvetľuje a dodáva, že časť viny nesú aj samotné podniky, ktoré sú rozdrobené a bez jednotného hlasu.

zdroj: Facebook/Matador

Slovensko je najväčším výrobcom áut na obyvateľa, no podľa Rosinu sa tu ambície nesmú skončiť. „Potrebujeme byť atraktívni pre zahraničné investície s vyššou pridanou hodnotou. Musíme dramaticky zlepšiť podnikateľské prostredie. Potom si budeme môcť vyberať efektívnejšie investície,“ hovorí.

Ideálnou investíciou do automobilového priemyslu by podľa neho bola technologicky vyspelá spoločnosť, ktorá vyvíja a dodáva kľúčové hardvérové aj softvérové komponenty priamo globálnym automobilkám. „Tam by som sa nebál ani priamej štátnej podpory. Je to logické rozšírenie toho, čo tu už máme. Teraz však potrebujeme budovať vývoj a softvérový sektor.“

Biznis ako priestor pre zmysluplnú tvorbu

Rosina priznal, že už v detstve si kreslil autá a sníval o tom, že raz postaví niečo vlastné. Dnes tvrdí, že práca preňho nie je len o peniazoch, ale o naplnení poslania. Ako prezident skupiny Matador sa dlhodobo snaží o to, aby sa ich tím skladal z ľudí, ktorí do práce prinášajú nadšenie a chuť inovovať. Biznis vníma ako priestor, kde sa snúbi zodpovednosť s túžbou vytvárať niečo nové – od dizajnu, cez prototypovanie až po finálnu výrobu. Svoj prístup k vedeniu označuje za „mentorsko-koučingový“ a vidí veľký význam vo vzdelávaní, motivácii a odovzdávaní skúseností medzi generáciami.

Výraznou iniciatívou v Matadore bol podľa neho interný projekt Pegas – vzdelávací program zameraný na podporu inovácií, osobnostný rast a prípravu zamestnancov na výzvy budúcnosti. Spoločnosť doň investovala značné prostriedky z obavy, že firmy, ktoré nedokážu sledovať globálne trendy, skôr či neskôr skončia na okraji trhu.

V Matadore preto kládli dôraz na rozvoj tzv. soft skills, psychologickú pripravenosť, empatiu či schopnosť viesť iných prostredníctvom mentoringu. Cieľom bolo vybudovať tím, ktorý sa bude vedieť zorientovať v rýchlo sa meniacom svete, najmä v oblastiach, ako sú autonómna doprava, elektromobilita či nové technológie spojené s mobilitou budúcnosti.

Keď sa dnes Štefan Rosina obzrie späť, hovorí s úprimnosťou, ktorá v biznise nebýva samozrejmosťou. Vyrastal v rodine, kde sa úspech nemeral autami ani šperkami, ale hodnotami.

„U nás doma sa nikdy nešlo po peniazoch,“ spomínal. Rodina Rosinovcov žila skromne, často v rozbitých domoch, no vždy s pocitom spolupatričnosti.

zdroj: Facebook/Matador

„My sme bývali v takých rozbitých barakoch, ale bolo nám dobre. Neboli sme posadnutí peniazmi, skôr prácou a radosťou,“ spomína. Dodáva, že v ich rodine nebola nikdy v DNA „mamonárska“ mentalita. Skromnosť a zdravý humor sú podľa neho hodnoty, ktoré chránia človeka pred tým, aby sa stratil vo vlastnom egu.

Rosina často pripomínal, že práve vďaka starým rodičom pochopil význam poctivej práce a pokory. Jeho starý otec pracoval ako paholok, stará mama ako kuchárka v židovskej rodine a Rosina aj po desaťročiach spomínal, ako ju obdivoval pre jej pracovitosť a talent.

„To, čo ma naučili, bola úcta k ľuďom a k robotnej ruke,“ hovoril. Aj keď sa Matador vypracoval na globálneho hráča, vo vnútri firmy sa vždy snažil udržať rodinnú atmosféru. Nie náhodou Matador funguje ako rodinný podnik už tri generácie – s dôrazom na kontinuitu, zodpovednosť a vzájomný rešpekt.

Byť lídrom neznamená byť nadradeným

„Nie je pravda, že všetci musíme byť lídrami,“ hovorí Rosina. Svet podľa neho potrebuje rôzne typy ľudí, nielen tých, ktorí vedú, ale aj tých, ktorí svedomito tvoria, analyzujú či podporujú. „Každý má v sebe určitý motor – niekto sa ráno zobudí a cíti, že chce tvoriť, iný zasa, že chce pomáhať. Dôležité je, aby ten motor bežal správnym smerom,“ vysvetľuje.

Rosina hovorí aj o tom, že manažérska intuícia sa nerodí z ničoho, ale je výsledkom dlhodobého vnímania sveta a práce s informáciami. „Tie informácie, ktoré sa za roky uložia v hlave, sa niekde podvedome spracúvajú, a to, čo nazývame intuíciou, je vlastne tichý hlas skúseností,“ vysvetľuje. Práve táto intuícia ho neraz zachránila pred nesprávnym rozhodnutím. Nie preto, že by vedel presne prečo, ale preto, že cítil, že „niečo nesedí“. V biznise podľa neho nestačí mať len dáta, treba mať aj cit pre ľudí a pre smer, kam sa svet hýbe.

Opisuje, že spoločnosť je ako živý organizmus – vždy sa v nej nájde 10 % extrémne pozitívnych a 10 % extrémne negatívnych ľudí. „Tých 80 % v strede sa prikloní tam, kam ich potiahnu tí pozitívni,“ hovorí. Preto podľa neho nestačí byť len dobrým manažérom, treba byť aj človekom, ktorý šíri optimizmus a konštruktívnu energiu.

„Firma sa formuje podľa svojho lídra,“ hovorí Rosina. Podľa neho sa charakter spoločnosti rodí z charakteru jej vedenia, podobne ako dieťa kopíruje správanie svojich rodičov.

zdroj: Facebook/Matador

„Nie je to o slovách, ale o tom, ako človek koná, aj bez slov musí byť zrejmé, čo je správne,“ vysvetľuje. V tom vidí aj paralelu medzi manažmentom a rodinou, oboje stojí na dôvere, nepretvárke a schopnosti počúvať bez zbytočných rečí.

Rosina prirovnáva slovenský Matador k rodinným koncernom, aké fungujú v Nemecku či Škandinávii. „Rodinná firma má dušu, ktorú korporát nemá. Ak sa o ňu staráš ako o dieťa, vracia ti to vernosťou ľudí,“ hovorí. Podľa neho práve rodinný princíp, prepojenie generácií, hodnotová kontinuita a dôraz na dlhodobosť chráni firmu pred krátkozrakým tlakom trhu.

Zaujímavý je aj jeho obraz „bežca na 110 metrov“. Podľa Rosinu sa treba pozerať dopredu, no nie tak ďaleko, aby človek prehliadol prekážku priamo pred sebou. „Ak hľadíš len do diaľky, spadneš na tej prvej prekážke. Ale ak hľadíš len pod nohy, nedostaneš sa ďaleko,“ vysvetľuje.

Ide o metaforu, ktorá presne vystihuje rovnováhu medzi víziou a realitou, medzi stratégiou a každodennou disciplínou.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy