Slovák založil úspešný biznis so sirupmi v Dánsku: Podnikanie je kolotoč, na Slovensko sa určite vrátim

  • Patrik Drobný začal pôsobiť v Dánsku, kde študoval a pracoval
  • Po času mu zachutilo podnikanie a so svojim nápadom uspel
  • Dnes svoje sirupy dodáva do desiatok predajní po Škandinávii a presvedčil aj spoločnosť IKEA
Patrik Drobný
Patrik Drobný
  • Patrik Drobný začal pôsobiť v Dánsku, kde študoval a pracoval
  • Po času mu zachutilo podnikanie a so svojim nápadom uspel
  • Dnes svoje sirupy dodáva do desiatok predajní po Škandinávii a presvedčil aj spoločnosť IKEA

Ako si sa dostal do Dánska a prečo si sa tam rozhodol odísť?

Do Dánska sme odišli v roku 2014 s mojou manželkou, vtedy priateľkou študovať na SDU – Univerzitu Južného Dánska v Odense na ostrove Fyn. Fyn sa mimochodom nazýva aj záhrada Dánska a sídlia tam najväčśí výrobcia bio nápojov v Dánsku. Chceli sme íst študovať na zahraničnú univerzitu a SDU mala veľmi dobré hodnotenia a zároveň aj programy ktoré sme chceli študovať boli na vysokej úrovni. Popri štúdiu som roznášal noviny v pracovnej dobe od 2:00 am do 8:00 am v Piatok, Sobotu, a Nedeľu počas 8 mesiacov. Takže študentský život pre mňa neexistoval.

Kvôli čomu tam prišla tvoja priateľka?

Moja priateľka to mala trošku lepšie, pretože ona sa uplatnila ako tenisový coach pre deti z vyššej vrstvy Odense, pod bývalým trénerom z WTA okruhu. Po roku v Odense sme išli na 7 mesiacov študovať do Mexika a tam som po prvýkrát spracoval biznis plán ako vyrábať smoothies, pretože tá kvalita ovocia v Mexiku je úžasná a rodiny mojich spolužiakov vlastnili ovocné a zeleninové farmy. Toto bolo v Roku 2015 a ja som ešte o jedle a výrobe nič netušil. Takže aj keď sme mali stretnutia s jedným dodávateľom v Mexiku, potrebovali sme výrobňu, povolenia, atď. Nakoniec to celé zostalo v rovine školského projektu . Po návrate z Exchange programu sme si našli s priateľkou stáže, na ktorých sme napísali aj diplomovky.

zdroj: Patrik Drobný

Ako ti napadlo založiť v Dánsku firmu, ktorá ponúka sirupy, resp. ich výrobu?

Firmu som založil z toho dôvodu, že 3 mesiace po škole, v Apríli 2017 som si nevedel nájsť prácu a sedieť doma, chodiť na úrad práce a hľadať job-y som už psychicky nezvládal. Potreboval som niečo robiť. Oslovil som Herert sirupy v Trnave, či by chceli vyvážať do Dánska, pretože som videl príležitosť tu umiestniť takýto produkt. Po pár stretnutiach som si založil firmu a začal nakupovať a predávať ich sirupy v Kodani ako distribútor. V Decembri 2017 sa však narodila naša prvá dcéra a ja som musel dlho rozmýšľať čo ďalej, pretože biznis nedokázal zarobiť a ja som bol ešte stále registrovaný na úrade práce.

Keďže som si ako študent založil poistenie v nezamestnanosti, mal som nárok na nezamestnanecké benefity. Dal som si osobne s manželkou ešte 6 mesiacov na to, aby som predal dostatok na pokrytie životných nákladov a mohol odísť z úradu práce, pretože tam vás veľmi pozorne sledujú a je to celkom obmädzujúce, pokiaľ sa snažíte pracovať čo najviac. Nedokázal som vytvoriť predaj, ktorý by dostačoval aspoň na minimálnu mzdu a preto som ďalšie aktivity v rámci distribúcie utlmil a vďaka svojmu networku v startup prostredí v Kodani som našiel už platenú prácu v podstate do 5 dní.

Máš nejaký špeciálny vzťah k sirupom a k potravinárstvu?

Vzťah k potravinárstvu nemám, mám vzťah k poľnohospodárstvu. Môj starý otec bol farmár a druhý stavbár, avšak obaja mali obrovské záhrady, hospodárske zvieratá a aj vinohrady. Ako deti sme pomáhali a učili sa o pestovaní a staraní sa o jedlo, ktoré jeme. Ako malé dieťa, v 90. rokoch som tiež zvykol pomáhať babke predávať ovocie na pumpe pri Zelenči. Okrem toho, tradícia domácej výroby sirupov, ako vo veľa rodinách na Slovensku a vo svete, bola aj v mojej rodine. Vtipná historka je, že moja svokra mi nikdy nezabudne poslať bazový sirup (smiech)… Moja mama vyrába tiež každoročne bázový a babka zas ríbezlový. Takže rodinná tradícia tam určite je.

Aké to bolo zakladať firmu v Dánsku? Založil si ju sám?

The Syrup Company som založil s dvoma co-foundermi a štyrmi angel investormi. Skúsenosti so založením firmy som už mal ako živnostník v Dánsku, avšak teraz bolo potrebné zahrnúť aj investorov, zaúčtovať investíciu, rozdeliť podiely. Takže za kormidlo to zobral môj co-founder, ktorý vyštudoval corporate finance a má bohaté skúsenosti s dánskym účtovníctvom. Firmu sme zakladali v roku 2018. Vtedy ešte fungovala právna forma, ktorá by sa dala prirovnat k “1-eurovej a.s.” ako to teraz funguje na Slovensku. Bolo to výborné a nám to veľmi pomohlo. Avšak Dánska vláda sa túto obdobu právnickej osoby rozhodla zrušiť, pretože sa zneužívala na pranie peňazí, neslpácanie dlhov, nesplácanie úverov bankám, atď. Namiesto toho znížili o 30% požadované základné imanie pre ApS, čo je obdoba Slovenskej s.r.o.

Po krátkych 7 mesiacoch od založenia sme na účte mali dostatočný prebytok a v Arpíli 2019 sme založili ApS (obdoba Slovenskej s.r.o. – základne imanie ca. 7-tisíc EUR) Aktuálne sme na „dánskej výplate“ dvaja co-founderi a máme jedného part-time business developera. Tretí co-founder je zatiaľ part-time, avšak očakávame, že čoskoro bude pracovať na plný úväzok. Do budúcnosti plánujeme rásť organicky, to znamená financovať náš rast z vlastného cash-flow a preto neplánujeme naberať vela ľudí a podstupovať vysoké riziko. Skôr sa pýtame nasledovné otázky: ako správne optimalizovať výrobné procesy, ako nám pomôže lepšia výrobná technológia, optimalizácia dodávateľov či zvyšovanie hrubej marže produktu. Ľudské zdroje sú v Dánsku vážne veľmi drahé.

zdroj: Patrik Drobný

V čom vidíš najväčší rozdiel v podnikaní v Škandinávii a u nás? Stretol si sa s niečím, čo ti úplne vyrazilo dych?

Na Slovensku som bol pri založení firmy v Roku 2018, takže sa vyjadrím k tomu, čo ma najviac šokovalo vtedy, keďze teraz 2 roky potom už môžu byť veci iné. Všetky tlačivá sme museli v origináloch a dokonca aj s overením podpisu doručiť na príslušné úrady. V Dánsku idete na webov-ú stránku a za 30 minút máte registrovanú spoločnosť. Maximálne do týždňa máte CVR, čo je obdoba Slovenského ¨IČO¨ ale funguje aj ako ¨DIȨ v jednom čísle, keďže všetky spoločnosti v Dánsku nad obrat 50-tisíc DKK bez DPH (cca. 7-tisíc EUR bez DPH) sú povinné odvádzať DPH. Na Slovensku sme sa museli rozhodnúť, či budeme platcami DPH alebo nie, následné platenie daňových licencií, a podobne. Jednoducho bolo tam veľa vecí, ktoré ma prekvapili. Moji rodičia podnikajú dekády a pre nich to je už takpovediac automatické a vedia sa v tom orientovať, ale ja som bol zo všetkých týchto úradných úkonov celkom zmätený.

Aký je teda ten najpodstatnejší rozdiel?

Asi najpodstatnejší rozdiel je, že všetko a tým myslím úplne všetky úkony, ktoré si len dokážete predstaviť so štátnymi úradmi, vyriešite elektronicky. Mám jednu príhodu, ohľadom overovania podpisov, kedy sme museli zapojiť jedného nášho investora, keďže druhá strana nás founderov vnímala ako neskúsených, čo aj stále sme, preto máme múdrych investorov. Išlo zrovna o podpisy istých zmlúv a druhá strana chcela, aby sme podpisovali osobne a za prítomnosti svedkov. Na toto mu náš investor odpovedal, že práve podpísal investíciu DKK 200 mil (cca 27 mil. EUR) elektronicky a nech si z nás nerobia srandu, že určite nebudeme mrhať časom na nejaké nepodstatné podpisy.

Hovoril si o ľudských zdrojoch. Je v Dánsku kvôli tomu vyššia motivácia robotizovať a automatizovať?

Ako som spomínal, ľudské zdroje sú v Dánsku veľmi drahé a aj preto sa firmy snažia čo najviac investovať do technológií, zároveň nemrhať čas jeden druhého na veci, ktoré môžu byť vyriešené elektronicky. Pravdepodobne aj vďaka tejto mentalite je Dánsko jednou z najproduktívnejších krajín na svete, s jedným z najkratších pracovných časov na svete.

Ako sa správajú Dáni v konexte podnikania?

Dáni sa zdajú byť mierumilovní, ale v biznise vystupujú veľmi sebavedomo a majú vždy všetko spočítané. Idú si za svojim cieľom celkom chladnokrvne. Ak to dáva zmysel pre biznis, je málo vecí, ktoré ich vedia odradiť. Sú maximálne sústredení na svoju agendu. Najväčšia neúcta k Dánom na stretnutí je, ak mrháte ich časom, pretože to je tá najcennejšia vec, ktorú máme a nedá sa kúpiť.

zdroj: Patrik Drobný

Hovorí sa o nich, že sú chladní

Z mojej skúsenosti zo stretnutí a tých stretnutí mám už niekoľko za sebou, tu nie sú taktiež vítané žiadane 2-hodinové kávičkové stretnutia, kde sa debatuje o všetkom inom ako o biznise. Zvyk je byť presne na čas, alebo skôr, následne je vítaný max 5 minutový small talk, avšak za žiadných okolností sa nepýtajte na súkromné veci. Hneď potom treba rozdebatovať biznis case, ktorý musí očividne benefitovať druhej strane. Treba poznať daný prospekt naozaj veľmi dobre, pretože ak ste nepripravený, alebo im rozprávate niečo, čo s ich biznisom vôbec nesúvisí, follow-up stretnutie už nebude.

Dánsko však poskytuje obrovskú istotu pre podnikateľov v rámci vymožiteľnosti práva, dostupnosti kapitálu, infraštruktúry a dobrého mena vo svete. Toto sú všetko veci, na ktoré Slovensko môže dosiahnuť, avšak v aktuálnom politickom nastavení to nevidím ako možné. Zároveň musím ale povedať, že na stretnutiach na Slovensku sa mi niekedy takéto rýchle prejdenie k podstate veci nie vždy vyplatilo. Niekedy to bolo vítané, ale nie vždy. Znalosť, pripravenosť a porozumenie iným biznis kultúram je teda absolútne nevyhnutné.

Čo sú najväčšie nevýhody podnikania v Dánsku?

Najväčšia nevýhoda pre mňa bola doteraz tá, že nerozprávam plynule dánsky. Niekedy z tohto dôvodu Dáni vystupujú voči mne trošku rezervovane, avšak ak vidia, že mám podnikateľskú históriu, 6 z 8 ľudí vo firme je Dánov tak sa väčšinou roztopia ľady. Dánsko je zároveň jedným z najväčších exportérov potravinárskych ingrediencií na svete. Pokrýva 14% svetového trhu s potravinárskymi ingredienciami. Z tejto štatistiky je vyplývajúcou nevýhodou, alebo možno výhovorkou to, že konkurencia v Dánsku je vyšpičkovaná. Len v rokoch 2018-2019 tu bolo prvýkrát zaregistrovaných 50 individuálnych výrobcov nealkoholických nápojov a na trh vstúpilo 1500 individuálnych producentov Gin-u.

Preto prísť sem s inováciou inou, ako tu v Dánsku už existuje je fakt náročné. Preto sa aj hovorí, že keď uspejete s produktom v Dánsku, dvere do sveta sú otvorené. Jednou vetou, trh je malý a konkurencia obrovská. Aj z tohto dôvodu by aktuálne nebolo rozumné sťahovať výrobu na Slovensko a v podstate prísť o túto obrovskú konkurenčnú výhodu. Avšak čo chcem vážne spraviť je objednávať ingrediencie od Slovenských pestovateľov a farmárov. Keďže je ale The Syrup Company certifikovaná ako BIO výrobca, všetky ingrediencie, ktoré vstupujú do nášho produktu musia byť BIO certifikované. Takže ak niekto práve číta a pestuje nasledovné BIO ingrediencie, radi sa porozprávame o spolupráci: mäta, rakytník, jahody, maliny, baza, tymián, jedlé ruže, mandle, lieskovce, repový cukor, hrozno.

zdroj: Patrik Drobný

Vrátil by si sa na Slovensko?

Osobne sa s mojou rodinou na Slovensko určite vrátim, ale dali sme si cieľ a ten musíme splniť. Hlavnou motiváciou pre návrat je rodina, keďže s manželkou máme dve dcéry. Politickú situácia je pre nás faktor rozhorčujúci, ale nie je rozhodujúci.

Aká bola vlastne tvoja cesta k založeniu firmy?

Keď som už ďalej nerozvíjal distribučnú firmu a bol som zamestnaný, oslovil ma môj známy, ktorého poznám z TechBBQ, (druh podujatia v Dánsku pozn. redakcie) kde som 2 roky zdarma volunteeroval a dostal som tam na exhibícu aj jeden úspešný slovenský start-up. On ma v podstate oslovil pri odchode z TechBBQ ohľadom toho, čo idem robiť ďalej a či ešte mám distribúciu, pretože videl ako dlho a neúnavne som tlačil svoju agendu a chcel mi poskytnúť kapitál na ďalší rozvoj. Vysvetlil som mu, že s tým končím pretože som nebol schopný tie produkty umiestniť na trh a zarobiť na živobytie pre svoju rodinu. Následne prišla debata na to, za akých podmienok si myslím, že produkt ako sirup by mohol byť v Dánsku úspešný. Tak som mu napísal svoju predstavu toho, ako by to malo fungovať, s tým že ak zmeníme produkt, focus a spôsob využitia sirupov, mali by sme byť úspešní. On to oddobril a spolu sme pozerali v jeho networku, koho osloviť ako ďalších angel investorov. Spolu sme zohnali ďalších troch, ja som dal dokopy ďalších dvoch co-founderov. Stretli sme sa všetci dokopy 3-krát, vyladili sme biznis plán, založili firmu a prišla investícia.

Dostali ste nejakú investíciu?

Čítam množstvo kníh a sledujem úspešných svetových pondikateľov. Mnoho z nich tvrdí, že tvoria okolo seba kruh ľudí, ktorý je lepší v daných úlohách ako oni. Takže keď prišlo na mňa, tiež som vyberal. Investori Angel 1 – start-up a corporate komunita. Vďaka jeho networku sa pravidelne stretávame s našimi mentormi a advisormi z najúspešnejších dánskych startup-ov a najväčších korporácií Angel 2 – profesionálny investor. Pomáha nám s nastavením stratégie, kontraktami s veľkými odberateľmi a financiami. Angel 3 + Angel 4 – majitelia známych reštaurácií a barov v Dánsku. Bolo dôležité, aby sme hneď v úplnom začiatku mali kde testovať sirupy. Počas prevádzky dostávali feedback od zákazníkov, ale aj od barmanov. Napríklad vďaka Frederikovi máme účtovníctvo updatované týždenne, takže presne vieme, ako sa nám darí v podstate v reálnom čase.

Máme absolútny prehľad o aktívach, pasívach, ale aj o tom, ako investovať prebytky, alebo či budeme potrebovať čerpať kredit z banky atď. Je to fakt na nezaplatenie. Roberto je napríklad veľký rumový a chuťový expert. Pozná molekulárne zloženie každej jednej ingrediencie, ktorú používame, takže naše experimentácie a vývoj nových produktov je stále pokus – omyl, ale vieme vyradiť veľa možností vopred. Dodáva celej našej produkcii serióznosť, keď rokujeme s veľkými zákazníkmi a rozvíjame development projekty.

zdroj: Patrik Drobný

Pár neúspechov a problémov?

Nebolo to všetko až take ružové a tu je pár fuck-upov, ktoré sme spravili. Utopili sme časť investície na nájom 500 m2 výrobnej haly ešte predtým, ako sme vôbec začali predávať (1,5 mesiaca potom sme dali výpoveď z nájmu). Potom prišli objednávký a my sme zrazu nemali kde vyrábať. Najali sme podvodného účtovníka, niektoré várky sirupov fermentovali, dohodnutí zákazníci neodberali a tak ďalej. Zlom nastal vo Februári 2019, kedy sme získali pre nás prvý veľký key-account a začali dodávať v objeme stoviek litrov mesačne len tomuto zákazníkovi. V Apríli druhý key account a v Júni tretí. Pre ilustráciu, pre nás je key-account zákazník, ktorý odoberá 300 litrov a viac mesačne. Pri tom sme samozrejme veľmi aktívne pracovali s menšími klientami, avšak tí sú o toľko dôležitejši, pretože ak ich máte dostatočne veľa, prevdepodobnosť toho, že vypovedia spoluprácu všetci naraz je malá, oproti veľkému key-account-u. Doteraz sme spravili obrat vo výške 5,5-násobku počiatočnej investície (presné číslo uviesť nemôžem).

Získali ste aj nejakých väčších klientov?

Veľký zlom, v tom ako je The Syrup Company vnímaná medzinárodne, prišiel keď sme sa stali súčasťou IKEA Bootcamp-u. Z 1100 firiem, po 4 kolách vybrali 18 do 3- mesačného programu. Program dokončilo 13 startup-ov, z čoho 2 boli v rámci Food & Camp; Beverage. My sme boli jedným z nich. Vyvíjali sme nový druh sirupu spolu s celým konceptom. Projekt je hotový, mali by sme launchovať v Apríli 2020, na vybraných Svetových trhoch, kde pôsobí IKEA. Takže nás sledujte, pretože sa budú diať zaujímavé veci. S týmto míľnikom prišli ďalšie podnety na spoluprácu a vývoj pre dánske, ale aj medzinárodné spoločnosti.

Čo ste sa z toho celého naučili?

To, čo sme sa rýchlo s mojimi co-foundermi naučili je, že podnikanie nie je lineárna čiara, ktorá stále len stúpa. Je to skôr kolotoč. Ak vidíme úspechy, ktoré sú v médiách, sú to skôr výnimky ako pravidlá. Rád by som použil jeden známy citát, ktorý si aj ja musím pripomínať deň čo deň, aby som neprestával drieť. „It takes 20 years to make an overnight success.” – Eddie Cantor. (Zaberie to 20 rokov, aby sme uspeli).

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech