Slovák zarába o polovicu menej než Rakúšan, no štátu odvedie viac. Sme „rekordéri regiónu“, za nami je už len Bulharsko

Slovensko sa nachádza v nezávideniahodnej pozícii. Na jednej strane patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v regióne, na druhej strane máme jedny z najnižších platov v Európskej únii. Údaje Eurostatu aj analýzy daňových expertov ukazujú, že život bežného zamestnanca na Slovensku je finančne náročnejší ako vo väčšine okolitých krajín.

Slovensko na chvoste EÚ v kúpnej sile platov

Podľa údajov Eurostatu za rok 2024 patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšou kúpnou silou platov v celej Európskej únii. V rebríčku platov v štandarde kúpnej sily, ktorý zohľadňuje cenové rozdiely medzi krajinami, Slovensko dosahuje hodnotu 25 012 PPS. Nižšie je už len Grécko s hodnotou 21 644 PPS.

Pre porovnanie, priemer Európskej únie je 39 808 PPS, čo znamená, že slovenský zamestnanec dosahuje len približne 63 % priemerného európskeho zárobku. Priemer eurozóny je ešte vyšší, a to 41 550 PPS.

Susedné krajiny sú na tom výrazne lepšie. Rakúsko dosahuje 48 969 PPS, čo je takmer dvojnásobok slovenského výsledku. Česko má 29 940 PPS, Poľsko 30 272 PPS a Maďarsko 27 017 PPS. Aj Chorvátsko, s ktorým sa Slovensko často porovnáva v kontexte daňového zaťaženia, dosahuje vyššiu hodnotu 31 980 PPS.

Minimálna mzda 915 eur od roku 2026

Od januára 2026 bude minimálna mzda na Slovensku 915 eur mesačne. Táto suma vyplýva z automatického výpočtu podľa zákona o minimálnej mzde, ktorý stanovuje minimálnu mzdu ako 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy. Štatistický úrad SR zverejnil, že priemerná mzda v roku 2024 dosiahla 1 524 eur.

Hodinová minimálna mzda pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase bude 5,259 eura. Pri kratšom pracovnom čase 38,75 hodiny týždenne to bude 5,429 eura za hodinu a pri 37,5-hodinových úväzkoch 5,610 eura za hodinu.

Daňový expert Jozef Mihál z portálu relia.sk pripravil porovnanie minimálnych miezd vo viacerých krajinách. Česká republika má minimálnu mzdu 22 400 korún, čo v prepočte predstavuje približne 920 eur. Hodinová minimálna mzda v Česku je 134,40 korún, teda približne 5,52 eura.

Maďarsko stanovilo minimálnu mzdu na 322 800 forintov, čo je približne 838 eur. Pre kvalifikovaných zamestnancov však platí vyššia suma 373 200 forintov, teda približne 969 eur. Poľsko má minimálnu mzdu 4 806 zlotých, čo predstavuje asi 1 150 eur. Hodinová minimálna mzda v Poľsku je 31,40 zlotých.

Chorvátsko má minimálnu mzdu 1 050 eur a Slovinsko neoficiálne 1 315 eur. Na druhom konci spektra je Bulharsko so 620 eurami a hodinovou sadzbou 3,74 eura.

Rozdiely oproti západným krajinám sú ešte výraznejšie. Nemecko má minimálnu mzdu 2 418 eur pri 40-hodinovom týždni s hodinovou sadzbou 13,90 eura. Holandsko stanovilo minimálnu mzdu na 2 303 eur pri 36 hodinách týždenne, čo znamená hodinovú sadzbu 14,71 eura. Francúzsko má minimálnu mzdu 1 823 eur pri 35 hodinách týždenne s hodinovou sadzbou 12,02 eura.

Pre zaujímavosť Mihál uvádza aj porovnanie s mimoeurópskymi krajinami. V USA existujú výrazné regionálne rozdiely. V New Yorku je minimálna mzda 2 958 dolárov mesačne, čo je približne 2 514 eur pri hodinovej sadzbe 17 dolárov. V Kentucky je to však len 1 261 dolárov, teda asi 1 072 eur, s hodinovou sadzbou 7,25 dolára.

Vysoké odvody znemožňujú rast čistých miezd

„Špecifickým problémom Slovenska je vysoké odvodové zaťaženie práce, zamestnávatelia platia odvody 36,2 % a zamestnanci platia 14,4 % z hrubej mzdy. A to sa bez výnimky týka aj odvodov z minimálnej mzdy,“ upozorňuje Mihál.

Celkové odvodové zaťaženie na Slovensku tak dosahuje 50,6 % z hrubej mzdy. Pre zamestnanca s minimálnou mzdou 915 eur to znamená, že z jeho hrubej mzdy sa odvedie vyše 463 eur do rôznych fondov a na poistenie.

V porovnaní s Chorvátskom je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku o 5 až 7 % vyššie. Ak by mali slovenský a chorvátsky zamestnanec rovnaké náklady zamestnávateľa, chorvátsky zamestnanec by dostal vyššiu hrubú aj čistú mzdu.

„Na Slovensku sa bránime zavedeniu minimálnej mzdy diferencovanej podľa regiónov. Všimnite si ako to majú veľké štáty, ako sú USA, Rusko alebo Čína,“ poukazuje Mihál na možné riešenie.

V Rusku je napríklad základná minimálna mzda 27 093 rubľov, čo je približne 300 eur, ale v Moskve je to 39 730 rubľov, teda asi 440 eur. V Číne je v regióne Jiangsu minimálna mzda 2 660 juanov, čo predstavuje približne 325 eur. V Dubaji je minimálna mzda 6 000 dirhamov, čo je asi 1 400 eur.

Kombinácia nízkych miezd a vysokých odvodov je problém

Slovenský zamestnanec tak čelí dvojitému problému. Platy sú výrazne nižšie ako vo väčšine Európskej únie, pričom daňovo-odvodové zaťaženie patrí medzi najvyššie. Táto kombinácia spôsobuje, že čistá mzda, ktorú zamestnanec reálne dostane na účet, je výrazne nižšia ako v okolitých krajinách.

Pre ľudí s minimálnou mzdou je situácia obzvlášť náročná. Z 915 eur hrubej mzdy im po odvodoch a daniach zostáva na bežné životné náklady suma, ktorá v mnohých regiónoch Slovenska sotva stačí na pokrytie základných životných potrieb.

Slovensko je ako loďka v oceáne, ale má na viac

Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša je Slovensko len malou loďkou v obrovskom oceáne globálnych trendov. Zároveň však zdôrazňuje, že značná časť nášho zaostávania nie je dôsledkom vonkajšieho prostredia, ale výsledkom domácej neschopnosti.

„Nevyhneme sa globálnym otrasom, no to, ako reagujeme, je výlučne na nás,“ hovorí v podcaste Michala Trubana. Pripomína, že Slovensko je ôsmou najotvorenejšou ekonomikou sveta, čo znamená, že vonkajšie prostredie nás ovplyvňuje viac než väčšinu iných krajín.

Napriek tomu existujú štáty, ktoré sú ešte menšie, no fungujú efektívnejšie – ako napríklad Estónsko. Dôležitá podľa Mikloša nie je len veľkosť, ale aj kvalita verejných inštitúcií, schopnosť čerpať eurofondy a investovať do vzdelania, výskumu a inovácií.

Mikloš pomenúva štyri rozhodujúce oblasti, v ktorých Slovensko dlhodobo zlyháva: verejné financie, podnikateľské prostredie, kvalita verejných služieb a úroveň vzdelania a inovácií. Ak sa podľa neho nezačne systematicky zlepšovať všetko naraz, žiadna stratégia, ani priemyselná, ani digitálna, neprinesú reálny výsledok.

„Pokiaľ nezlepšíme fungovanie vo všetkých zásadných oblastiach, všetky reči o ambíciách budú len prázdne slová,“ tvrdí. Slovensko podľa neho potrebuje realistickú a dôveryhodnú víziu, ktorá nie je postavená na marketingových sľuboch, ale na schopnosti skutočne meniť systém zvnútra.

Problém nie je len v politikoch, ale aj v hodnotách voličov

Na otázku, prečo Slovensko stagnuje, Mikloš odpovedá otvorene: „Mali sme dlhé obdobie nezodpovedných a nekompetentných vlád, ktoré sa nezaujímali o modernizáciu krajiny.“ Za týmto problémom však vidí ešte hlbší dôvod, a to samotnú voľbu voličov.

„Vládnu tí, ktorých si ľudia zvolia,“ pripomína a dodáva, že kultúrne dedičstvo, náchylnosť k dezinformáciám a slabé hodnotové ukotvenie spoločnosti sú faktory, ktoré brzdia Slovensko. Krajiny ako Poľsko či Estónsko podľa neho ťažia z toho, že sa naprieč politickým spektrom zhodujú aspoň na základnej zodpovednosti za technické fungovanie štátu. „U nás takéto minimum chýba,“ uzatvára.

Namiesto vízií len výhovorky a nečinnosť

Ivan Mikloš vo svojom hodnotení nešetrí kritikou súčasných vládnych elít. Hovorí o tom, že napriek tomu, že majú k dispozícii dáta, upozornenia aj konkrétne návrhy riešení – neurobia nič. Nespustili audity verejnej správy, nevytvárajú cenové mapy nehnuteľností a nedokážu ani len reformovať systém dotácií tak, aby bol adresný a spravodlivý.

„To už nie je len nekompetentnosť. To je vedomé kašľanie na veci, ktoré by mohli krajinu posunúť,“ komentuje. Podľa neho súčasná politika opakovane odmieta robiť ťažké, no nevyhnutné rozhodnutia. Výhovorky o „zlej situácii“ tak slúžia len ako alibi na pretrvávajúcu nečinnosť.

V diskusii padla aj otázka, aký imidž by si Slovensko malo budovať. Mikloš upozorňuje, že naša krajina nemá predpoklady byť svetovým lídrom v inováciách a je chybou, ak si takéto ciele stanovuje bez reálnej opory v schopnostiach a zdrojoch.

Zmysluplnejším cieľom je podľa neho stať sa kompetentným, moderným štátom, ktorý vie dobre využívať výsledky výskumu, digitalizácie a trendov zo sveta. Ako kľúčovú prioritu vidí vzdelanie, od predškolských rokov až po univerzity a celoživotné učenie. Krajiny ako Estónsko podľa neho neuspeli vďaka sloganu, ale vďaka systematickej práci a dôrazu na kvalitu.

Jedným z najväčších zlyhaní reforiem minulosti bola podľa Mikloša ich komunikácia. Mysleli si, že stačí racionálne vysvetľovať čísla, opatrenia a očakávané vplyvy. Lenže ľudia sa rozhodujú skôr emocionálne. Reformátori zlyhali v tom, že nedali najavo, že im ide o ľudí a že rozumejú ich obavám.

„Tým sme nechali priestor populistom, ktorí namiesto riešení ponúkali silné slová a jednoduché príbehy,“ priznáva. Ak chce dnes niekto presadiť nepopulárne, ale nevyhnutné zmeny, musí ich vedieť nielen vysvetliť, ale aj emocionálne prežiť, ukázať, že mu na ľuďoch skutočne záleží.

Ako sa z Poľska stal vzor a zo Slovenska brzda

Poľsko v minulosti bývalo symbolom lacných výrobkov a zaostalosti, no dnes je príkladom rýchleho ekonomického rastu. A to aj napriek tomu, že tam vládli rôzne ideologicky odlišné strany. Mikloš si myslí, že kľúčom je spoločenský konsenzus na zlepšovaní technického fungovania štátu.

„V Poľsku existuje zhodné očakávanie, že bez ohľadu na kultúrno-etické konflikty vláda musí zlepšovať chod krajiny,“ vysvetľuje. Navyše tam podľa neho funguje silnejšia kontrola korupcie a vyššia miera zodpovednosti úradníkov. Slovensko naopak stagnuje, pretože podobný základný konsenzus v spoločnosti chýba.

Malá krajina, veľké výhovorky

Hoci sa často hovorí o tom, že Slovensko je príliš malé na to, aby mohlo niečo ovplyvniť, Mikloš tento argument odmieta ako alibizmus. „Sú desiatky miest na svete, ktoré majú viac obyvateľov ako celá Slovenská republika. A predsa dokážu fungovať lepšie,“ poznamenáva.

Zdôrazňuje, že malé štáty môžu byť flexibilnejšie a reformy sa v nich dajú presadiť rýchlejšie. Problémom Slovenska preto nie je jeho veľkosť, ale spôsob, akým krajina funguje – resp. nefunguje. „Máme všetky predpoklady na to, aby sme boli efektívni. Ale nevyužívame ich,“ hovorí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska