REBRÍČEK: Slovákom po výplatách zostáva výrazne menej než Západu. Poznáme presné čísla

Slováci síce zarábajú v eurách ako väčšina Európy, no suma, ktorá zostane bežnej domácnosti po zaplatení daní a základných nákladov, hovorí iný príbeh. Najnovšie údaje ukazujú, že medián ekvivalentného disponibilného príjmu na obyvateľa na Slovensku patrí skôr k spodnej časti európskeho poľa.

Mnohí ľudia síce pracujú naplno, no pri splácaní hypotéky, nájme, energiách a potravinách majú len obmedzený priestor na úspory či rezervy. V porovnaní so západnou Európou tak slovenské peňaženky zostávajú citeľne tenšie, čo ešte výraznejšie ukázala kríza životných nákladov posledných rokov.

Európa s rovnakými hodnotami, no rozdielnymi peňaženkami

Napriek spoločným európskym hodnotám, voľnému pohybu osôb a prepojenej ekonomike zostávajú rozdiely v príjmoch obyvateľov jednotlivých krajín výrazné. Dlhodobé dôsledky pandémie, prudký rast cien energií a potravín či dopady vojny na Ukrajine len zvýraznili, ako odlišne sú domácnosti pripravené zvládať finančné šoky.

Jedným z najpresnejších ukazovateľov životnej úrovne je medián ekvivalentného disponibilného príjmu na obyvateľa – teda typický príjem po zdanení, upravený o veľkosť domácnosti. Najnovšie údaje za rok 2024 odhaľujú škálu od 3 075 eur v Albánsku až po 50 799 eur v Luxembursku, informuje portál Euronews. 

Luxembursko na vrchole, stred a východ dobiehajú pomaly

V rebríčku priemerných disponibilných príjmov domácností po zohľadnení veľkosti rodiny vedie Luxembursko, kde domácnosti priemerne zostane 50 799 eur, tesne nasledované Švajčiarskom, v ktorom má priemerná rodina príjem po zdanení a upravený o veľkosť domácnosti 49 328 eur.

K týmto dvom krajinám sa pridáva ešte Nórsko, kde je medián 40 432 eur. Za nimi nasledujú krajiny západnej a severnej Európy – Dánsko, Rakúsko, Írsko, Holandsko, Belgicko, Fínsko, Nemecko, Švédsko a Francúzsko.

Všetky tieto krajiny sú nad priemerom EÚ, ktorý dosahuje 21 582 eur. Tieto ekonomiky kombinujú vysokú produktivitu, rozvinutý priemysel, služby s vysokou pridanou hodnotou a rozsiahle sociálne systémy.

Na opačnom konci rebríčka sa zase umiestnili štáty západného Balkánu a niektoré krajiny mimo EÚ: Albánsko, kde je medián 3 075 eur, Severné Macedónsko s mediánom 3 910 eur, Turecko – 4 029 eur či Čierna Hora – 4 293 eur.

V rámci Európskej únie dosahuje najnižšie hodnoty Bulharsko, kde je priemerná suma pre domácnosť 7 811 eur, nasledované Rumunskom, kde je medián 7 837 eur a Maďarskom s mediánom 8 488 eur.

Slovensko s hodnotou 10 171 eur patrí medzi krajiny s nižšími príjmami, no nad hranicou Bulharska a Rumunska. Údaje zvýrazňujú dlhodobo viditeľné západo-východné rozdelenie kontinentu, ktoré odráža rozdielne historické trajektórie rastu, úroveň industrializácie aj rýchlosť budovania sociálnych štátov.

Podobný obraz potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu SR v databáze DATAcube, ktoré sledujú ekvivalentný disponibilný mesačný príjem domácností na základe metodiky EU-SILC. Tie ukazujú, že aj keď príjmy Slovákov v posledných rokoch nominálne rastú, po prepočte na reálnu kúpnu silu a po započítaní inflácie je priestor na úspory mnohých domácností stále obmedzený.

Z údajov o rozdelení príjmov vyplývajú aj výrazné vnútorné rozdiely: najlepšie zarábajúce domácnosti majú niekoľkonásobne vyšší ekvivalentný príjem než tie s najnižšími príjmami, čo zvýrazňuje napätie medzi „priemerným“ číslom a realitou veľkej časti populácie.

DATAcube tak dopĺňa európske porovnanie o detailnejší pohľad na to, ako sú príjmy rozložené v rámci Slovenska a potvrdzuje, že typický slovenský rozpočet zostáva citlivejší na rast cien než v bohatších západných krajinách.

Keď rovnaké euro nekúpi to isté

Samotné porovnanie v eurách však nezachytáva, čo si domácnosti v jednotlivých krajinách za svoj príjem reálne môžu dovoliť. Preto sa využíva štandard kúpnej sily (PPS), ktorý zohľadňuje cenové rozdiely.

V tomto prepočte sa rozdiely zmenšujú, no nezanikajú. Luxembursko zostáva na vrchole s 37 781 PPS, zatiaľ čo Albánsko dosahuje 5 098 PPS. Priemer EÚ je 21 245 PPS.

Niektoré krajiny strednej a východnej Európy si v prepočte na kúpnu silu polepšujú. Poľsko, Rumunsko či Bulharsko vyzerajú v PPS výrazne lepšie než v nominálnych eurách, keďže nižšie ceny čiastočne vyrovnávajú nižšie mzdy.

Napriek tomu zostávajú rozdiely zreteľné: najnižšia hodnota medzi členskými štátmi EÚ patrí v PPS Maďarsku (11 199 PPS). Slovensko dosahuje 11 433 PPS. Rozpätie medzi najnižším a najvyšším členským štátom v EÚ je približne 26 500 PPS, čo je menej než rozdiel v eurách, no stále ide o výraznú medzeru v reálnej životnej úrovni.

zdroj: euronews.com

Štruktúra ekonomiky, produktivita a dlhá história rozdielov

Odborníci upozorňujú, že poradie krajín nie je náhodné ani krátkodobé. Výška mediánového príjmu odráža dlhodobé štrukturálne faktory, ako historický hospodársky rast, načasovanie priemyselnej revolúcie, úroveň inovácií či rozsah sociálnych politík.

Štáty s rozvinutými sektormi financií, informačných technológií, farmaceutického priemyslu či pokročilej výroby majú priestor na vyššie mzdy. Krajiny, ktorých ekonomika je viac založená na poľnohospodárstve, jednoduchých službách alebo montážnych prevádzkach, dosahujú nižšie hodnoty.

Rozdiely zároveň zhoršila nedávna kríza životných nákladov. Domácnosti v celej Európe čelili rastu cien energií a potravín a mnohé boli nútené obmedziť výdavky, aj keď inflácia sa postupne približuje k cieľu Európskej centrálnej banky.

V krajinách s nižším mediánovým príjmom mali tieto šoky väčší dopad, pretože menší priestor na úspory znamená rýchlejší tlak na rozpočty domácností.

Ukazovateľ mediánového ekvivalentného disponibilného príjmu tak poskytuje praktickejší obraz než priemer mzdy či HDP na obyvateľa. Zachytáva, koľko peňazí má typický človek po zdanení skutočne k dispozícii.

Pri porovnávaní v eurách aj v PPS ukazuje, že medzi európskymi krajinami existuje trvalá priepasť, ktorá sa síce v reálnych cenách mierne zmenšuje, no zatiaľ sa nevyrovnáva.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny