Slovenka má patent na génovú terapiu, ktorá môže meniť životy. Po desaťročiach je tu nádej na spomalenie choroby

Slovenka, ktorá má za sebou štúdium a výskum v Holandsku, je držiteľkou patentu na génovú terapiu Huntingtonovej choroby a zakladateľkou zdravotnícko-technologického startupu Hypherdata. Jana Miniariková je dôkazom, že aj mladý výskumník z malej krajiny môže stáť pri zrode prelomovej terapie, ktorá sa dostane až do klinických štúdií a dnes prináša prvé pozitívne výsledky.

V rozhovore hovorí nielen o tom, aké bolo stáť pri vývoji molekuly AMT-130, ale aj o tom, prečo z vedeckej dráhy prešla do biznisu a ako pomocou dát a umelej inteligencie mení prístup k vývoju liekov.

Jej startup Hypherdata dnes využíva viac než 500 organizácií po celom svete a buduje novú infraštruktúru pre férové zdieľanie zdravotníckych dát. Cieľ? Umožniť, aby výskumníci a AI firmy mohli efektívnejšie nachádzať nové terapie a aby nemocnice z toho mali konkrétny úžitok.

Rozprávali sme sa o jej vedeckom príbehu, o momente, keď sa rozhodla, že dáta budú jej životným poslaním, aj o tom, prečo Slovensko môže v tejto oblasti hrať oveľa väčšiu rolu, než si dnes pripúšťame.

• Prečo sa rozhodla opustiť laboratórium?
• Čo ju priviedlo späť k slovenským nemocniciam?
• Aké dáta môžu zachraňovať životy?
• Má AI šancu nahradiť vedu?
• Ktoré choroby môžu byť už čoskoro liečiteľné?
• Čo brzdí pokrok v genetických terapiách?
• Prečo Slovensko zaostáva vo výskume?
• Ako vyzerá deň ženy, ktorá mení medicínu?
• Akú radu dáva ženám v technológiách?
• Čo je jej skutočná misia a prečo na nej záleží?

Jana, si zakladateľkou a CEO spoločnosti Hypherdata a zároveň majiteľkou patentu na génovú terapiu, ktorá práve ukazuje pozitívne výsledky v klinických štúdiách. Môžeš nám priblížiť, o akú terapiu ide a čo tieto výsledky znamenajú v praxi?

Áno, som spoluautorkou a držiteľkou patentu na génovú terapiu pre Huntingtonovu chorobu. Ide o dedičné genetické neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pacientov postupne oberá o pohybové, kognitívne aj psychické schopnosti a doposiaľ nemalo žiadnu kauzálnu liečbu.

Zároveň je to choroba, ktorá zasahuje celú rodinu – prenáša sa z generácie na generáciu. Sama som mala možnosť spoznať rodinu postihnutú Huntingtonovou chorobou a bola to obrovská bolesť sledovať, ako si týmto procesom prechádzajú starí rodičia, rodičia a napokon aj samotné deti, ktoré vedia, že rovnaký osud môže čakať aj ich.

Naša terapia pozostáva z umelo vyvinutej miRNA, ktorá je dodaná do mozgových buniek prostredníctvom AAV (vírusového vektora). Táto molekula cielene umlčuje chybný gén – konkrétne mutantnú mRNA huntingtínu.

To, že sa táto terapia dostala až do klinických štúdií a teraz prináša prvé pozitívne výsledky, je obrovský míľnik. V praxi to znamená, že pacienti a ich rodiny po desaťročiach výskumu prvýkrát vidia reálnu nádej na spomalenie alebo zastavenie priebehu ochorenia.

Pre mňa osobne je to výnimočný moment – počas PhD. štúdia som venovala roky práve vývoju tejto molekuly a sledovať, ako obstála v náročných testoch na bunkách, zvieratách a teraz aj u ľudí, mi prináša slzy šťastia do očí.

Toto je link na všetky moje publikácie k tomuto výskumu.

Ako sa vôbec začal tvoj príbeh? Kedy si vedela, že chceš prepájať vedu, biznis a zdravotníctvo na medzinárodnej úrovni?

Môj príbeh sa začal už na francúzskom bilingválnom gymnáziu Metodova v Bratislave, kde som zmaturovala v roku 2008. Hoci som mala silné zameranie na prírodné vedy, v tom čase ma to paradoxne ťahalo k réžii a umeniu. Keď však prišlo rozhodovanie, kam ísť na vysokú školu, zrazu som mala veľmi silný vnútorný pocit – že musím ísť na biológiu a genetiku.

Počas bakalárskeho štúdia som sa dostala na prednášku profesora Tomášku, ktorý rozprával o aplikovanom výskume miRNA. To bol pre mňa rozhodujúci moment. Povedala som si, že sa chcem naplno venovať tejto oblasti, a preto som sa rozhodla pre magisterské štúdium v Holandsku – na Erasmus Medical Center v Rotterdame, kde robili špičkový výskum. Boli to dva intenzívne roky (2011 – 2013), výlučne venované vývoju miRNA a štúdiu ich aktivity v bunkách – pre mňa úplne ideálny program.

Keď som končila magisterské štúdium, spoločnosť uniQure práve hľadala doktorandov pre projekt Huntingtonovej choroby (HD project), do ktorého ma aj vybrali. V roku 2019 som si obhájila PhD., ale už vtedy som vedela, že moja čisto vedecká cesta sa končí. Huntingtonova choroba je v niečom unikátna – vieme presne, čo ju spôsobuje: konkrétna mutácia v jednom géne. Takéto „jasné ciele“ pre génovú terapiu sa dnes už len ťažko hľadajú.

Zároveň verím, že ako vedci sme dosiahli bod, keď nové lieky budeme objavovať už iba s pomocou umelej inteligencie. To ma priviedlo k zásadnému rozhodnutiu – zmeniť oblasť a venovať svoj celoživotný drive príprave zdravotníckych dát tak, aby mohli byť využité pre AI. Práve z tohto presvedčenia vznikla Hypherdata.

Tvoj patent sa týka technológie pôvodne vyvinutej v uniQure. Ako si sa dostala k takejto spolupráci a čo to znamená, keď vedkyňa zo Slovenska vlastní patent s takýmto globálnym potenciálom?

V roku 2013 bola spoločnosť uniQure ešte relatívne malým biotechnologickým startupom v Amsterdame. Mala za sebou jednu schválenú génovú terapiu Glybera a otestovanú AAV platformu, a preto hľadala nové oblasti pre vývoj liekov. Huntingtonova choroba vtedy nebola prioritou a projekt bol pridelený ako doktorandský výskumný program. Do spoločnosti som nastúpila ako doktorandka – len voľne afiliovaná s Leidenskou univerzitou, kde som v roku 2019 obhájila svoju dizertačnú prácu. Môj projekt bol definovaný veľmi jasne: vyvinúť génovú terapiu na báze miRNA pre Huntingtonovu chorobu.

Pre spoločnosť uniQure bol tento projekt v začiatkoch skôr „bočný“. Nemali veľa expertov na miRNA terapie, a práve preto zverili túto tému mojej školiteľke Dr. Pavline Konstantinovej, ktorá ho následne pridelila mne počas môjho doktorandského štúdia. Bola to pre nás veľká zodpovednosť – v podstate sme stáli pri zrode celej stratégie, ako miRNA využiť proti Huntingtonovej chorobe.

Už predtým som mala za sebou dva roky magisterského štúdia na Erasmus Medical Center v Rotterdame (2011 – 2013), ktoré bolo zamerané výlučne na vývoj miRNA a štúdium ich aktivity v bunkách. Vďaka tomu som bola pripravená posunúť tento výskum ďalej a aplikovať ho na konkrétnu chorobu – bolo to pre mňa ideálne pokračovanie, v podstate program snov.

Počas prvého roka doktorátu som navrhla a testovala viacero kandidátnych molekúl v rôznych podmienkach a štruktúrach. Nakoniec sme vybrali jednu – molekulu H12, ktorá sa neskôr stala dnes dobre známou ako AMT-130 miRNA. Na túto molekulu máme aj patent – spolu s mojou školiteľkou Pavlinou Konstantinovou.

Napriek tomu, že tím nebol veľký a podpora zo strany firmy bola v začiatkoch skôr obmedzená, podarilo sa nám túto terapiu dotiahnuť od prvotného dizajnu až po preukázanie účinnosti v modeloch zvierat a pripraviť ju na klinický vývoj.

Od samého začiatku som povzbudzovala aj svoju školiteľku, že tento projekt bude úspech – cítila som to v kostiach. To, že sa dnes objavujú prvé pozitívne výsledky u pacientov, je pre mňa dôkazom, že naša vytrvalosť, viera v koncept a aj táto vnútorná intuícia stáli za to.

Hypherdata pôsobí ako unikátna platforma, ktorá umožňuje zdravotníckym inštitúciám a firmám predkladať cenové ponuky na poskytovanie reálnych zdravotníckych dát. Ako tento reverzný dátový aukčný systém funguje?

Na našu platformu prichádzajú firmy alebo výskumníci, ktorí potrebujú konkrétne zdravotnícke dáta – napríklad na trénovanie umelej inteligencie, vývoj nových liekov alebo klinický výskum. Títo záujemcovia definujú svoju požiadavku a my z nej vytvoríme tzv. dátovú aukciu.

Do tejto aukcie sa následne môžu zapojiť nemocnice a iné zdravotnícke inštitúcie, ktoré majú relevantné dáta. Predkladajú svoje ponuky – teda za akých podmienok a za akú cenu sú ochotné dáta poskytnúť. Celý proces je transparentný a férový: vyhráva tá ponuka, ktorá najlepšie spĺňa potreby zadávateľa, či už z hľadiska kvality, rozsahu alebo ceny dát.

Takýmto spôsobom spájame dopyt a ponuku v oblasti zdravotníckych dát. Záujemcovia dostanú prístup presne k tým dátam, ktoré potrebujú, a nemocnice alebo inštitúcie získajú nové finančné zdroje na ďalší rozvoj.

Aké typy dát na platforme spracúvate a aké technológie používate, aby ste zabezpečili ich anonymitu, bezpečnosť a použiteľnosť pre farmaceutické alebo výskumné účely?

Na našej platforme spracúvame predovšetkým reálne klinické a prevádzkové dáta z nemocníc – môžu to byť laboratórne výsledky, zobrazovacie dáta, elektronická zdravotná dokumentácia alebo údaje zo špecializovaných registrov.

Je dôležité zdôrazniť, že Hypherdata v tomto procese vystupuje čisto ako broker – teda sprostredkovateľ medzi tými, ktorí dáta potrebujú, a zdravotníckymi inštitúciami, ktoré ich vlastnia. Anonymizáciu dát, ako aj ich technické spracovanie a zabezpečenie, má vždy na starosti samotný poskytovateľ dát, teda nemocnica alebo inštitúcia.

My tento proces neriadime a nikdy neprichádzame do kontaktu s identifikovateľnými osobnými údajmi. Našou úlohou je zabezpečiť transparentný mechanizmus, aby sa stretli dopyt a ponuka – a aby výskumníci či farmaceutické firmy dostali kvalitné, použiteľné a legálne dáta, pričom nemocnice za to získajú férovú kompenzáciu.

V čom je Hypherdata iná ako iné platformy? A aký problém v dátovom manažmente a vývoji AI riešiš práve ty cez tento startup?

Hypherdata je iná v tom, že nie sme len úložisko dát alebo klasický marketplace. Náš systém funguje ako reverzná aukcia, kde sa dopyt – teda potreba konkrétnych dát pre výskum alebo trénovanie AI – stretáva s ponukou zo strany nemocníc a inštitúcií. To prináša férový a transparentný proces pre obe strany: výskumníci získajú prístup k relevantným dátam a nemocnice zasa budú mať zdroj príjmov na svoj ďalší rozvoj.

Hypherdata zároveň funguje ako prvý spoj – miesto, kde sa vôbec ukáže, kto má aké dáta dostupné a za akých podmienok. V prostredí, kde je dnes veľmi ťažké zistiť, aké dáta sú kde uložené a ako sa k nim dostať, toto predstavuje zásadnú zmenu.

Čo je však podľa mňa najväčší rozdiel – my sa sústredíme na prípravu dát pre reálne použitie v AI. Dnes je kľúčovým problémom to, že väčšina zdravotníckych dát je neštruktúrovaná, nespojiteľná a pre umelú inteligenciu prakticky nepoužiteľná. Ja sama som si tým prešla už počas doktorátu, keď som narážala na nedostatok kvalitných dát pre výskum.

Preto je mojím celoživotným drivom riešiť práve toto: aby dáta, ktoré už nemocnice majú, boli dostupné, interoperabilné a pripravené pre nové technológie. Len tak môžeme naplno využiť potenciál umelej inteligencie v medicíne a posunúť vývoj nových liekov či terapií výrazne dopredu.

A navyše – ak nám vyjde grant, ktorý sme podali na Slovensku, budeme robiť aj výskum zameraný na digitalizáciu zdravotníckych dát v slovenských inštitúciách a na ich pripravenosť pre Large Quantitative Models (LQM). Týmto spôsobom chceme Slovensko priamo zapojiť do európskeho diania v oblasti AI v zdravotníctve a posilniť jeho konkurencieschopnosť.

Ktoré typy organizácií sú dnes vašimi najčastejšími klientmi? Spolupracujete skôr s nemocnicami, výskumnými ústavmi, startupmi alebo priamo s farmaceutickými firmami?

Naša platforma má dve strany – tých, ktorí dáta potrebujú, a tých, ktorí ich poskytujú.

Medzi našimi klientmi na strane dopytu sú dnes najčastejšie AI startupy, ktoré trénujú svoje modely na reálnych zdravotníckych dátach. Potrebujú špecializované a kvalitné datasety, aby mohli vyvíjať nové diagnostické alebo terapeutické riešenia.

Na strane ponuky sú to zasa lekári a odborníci z nemocníc po celom svete – od menších kliník až po univerzitné pracoviská. Práve oni najlepšie vedia, aké dáta majú k dispozícii a za akých podmienok ich môžu poskytnúť.

Dáta z rôznych krajín majú rôznu kvalitu aj legislatívne obmedzenia. Ako pristupujete k ich štandardizácii, validácii a využitiu v medzinárodných štúdiách?

Zdravotnícke dáta sa v jednotlivých krajinách líšia – či už v kvalite, formáte alebo legislatívnych obmedzeniach. Našou úlohou ako brokera je preto predovšetkým monitorovať, kde sú aké dáta k dispozícii, a uľahčovať prístup k nim.

Používame pritom štandardy ako FHIR či OMOP, aby boli datasety porovnateľné a využiteľné aj v medzinárodných štúdiách. Nemocnice alebo inštitúcie zostávajú vlastníkmi dát a zabezpečujú ich anonymizáciu, my vytvárame transparentný rámec, v ktorom sa dopyt a ponuka stretávajú.

Veľkou témou je aj legislatíva. Každá krajina má iné pravidlá pre sekundárne využitie zdravotníckych dát. Preto pozorne sledujeme prípravu Európskeho priestoru pre zdravotné dáta (EHDS), ktorý má priniesť jednotný rámec pre celú EÚ. Naša platforma je navrhnutá tak, aby bola s týmito pravidlami kompatibilná a aby vedela sprostredkovať dáta pre výskum, farmaceutické firmy či AI startupy v súlade s GDPR aj budúcimi štandardmi EHDS.

Spomínaš, že vaša platforma zrýchľuje a zlacňuje proces dátovej spolupráce. Vieš nám na konkrétnom príklade vysvetliť, o koľko sa dá takýto proces urýchliť alebo zefektívniť?

Bežný proces, keď firma potrebuje prístup k zdravotníckym dátam, je veľmi zdĺhavý – musela by individuálne kontaktovať viaceré nemocnice, rokovať o podmienkach a uzatvárať samostatné zmluvy s každou inštitúciou zvlášť. To môže trvať mesiace až roky a je to finančne aj organizačne veľmi náročné.

Na našej platforme to funguje inak. Predstavme si napríklad AI firmu, ktorá hľadá 500 CT skenov pacientov s rakovinou pľúc a kontrolných pacientov bez diagnózy, a to zo štyroch rôznych krajín. Namiesto toho, aby musela riešiť desiatky separátnych dohôd, stačí, ak príde k nám. My vypíšeme aukciu, do ktorej sa zapoja nemocnice, ktoré majú požadované dáta, a ponúknu ich za definovaných podmienok.

Výsledkom je, že firma uzatvorí jedinú zmluvu s nami. My sa postaráme o všetky procesy – získanie dát, ich licencovanie od jednotlivých poskytovateľov, konsolidáciu a prípravu. Klient tak dostane jednu licenciu a prístup ku konsolidovanému datasetu, ktorý spĺňa jeho požiadavky a je pripravený na okamžité použitie.

Tvoje riešenie už využíva viac než 500 organizácií po celom svete. Ako sa ti podarilo vybudovať dôveru v tak citlivom odvetví a akú úlohu v tom zohral tvoj vedecký background?

Budovanie dôvery v oblasti zdravotníckych dát je zásadné – bez nej by platforma ako Hypherdata nemohla fungovať. Od začiatku staviame na transparentnosti a jasných pravidlách. Nemocnice presne vedia, že dáta vždy zostávajú v ich vlastníctve, anonymizáciu si riadia samy a my vystupujeme výlučne ako broker, ktorý sprostredkuje férový proces. Firmy a výskumníci zase vedia, že získajú kvalitné a legálne použiteľné datasety.

Treba však povedať, že ide o náročný proces, ktorý si vyžaduje veľkú mieru vytrvalosti. Zdravotníctvo sa nedigitalizuje zo dňa na deň – je to dlhodobý projekt, ktorý postupne posúva hranice toho, ako sa dá s dátami pracovať. Preto sme od začiatku vedeli, že Hypherdata nie je krátkodobý experiment, ale dlhodobá misia.

Ako sa ti darí skĺbiť vedeckú presnosť s podnikateľskou víziou? Je to podľa teba výhoda – byť vedkyňou aj zakladateľkou tech firmy zároveň?

Pre mňa je zakladanie biznisu v mnohom podobné ako robiť experiment v laboratóriu. V oboch prípadoch pracuješ s hypotézami, testuješ ich a podľa výsledkov sa rozhoduješ, čo ďalej. V laboratóriu ti výsledok určuje experiment, v podnikaní je to trh. Ak je „test“ pozitívny, biznis rastie. Ak nie, musíš sa zamyslieť nad inou hypotézou a skúšať znova.

Vo vede som sa naučila jednu dôležitú vec – nebrať si k srdcu neúspešný experiment ani negatívne názory iných vedcov, ale držať sa exaktnosti a dôkazov. Tento prístup si prenášam aj do podnikania. V biznise sa učím byť rovnako kritická – najmä k smerovaniu firmy, k tempu rastu a k tomu, čo je skutočne podložené dátami, a čo je len domnienka.

Myslím si, že je to veľká výhoda – byť vedkyňou aj zakladateľkou tech firmy zároveň. Veda ma naučila presnosti, trpezlivosti a kritickému mysleniu, čo sú vlastnosti, ktoré v podnikaní potrebuješ rovnako ako v laboratóriu. Zároveň mi podnikanie dalo možnosť posúvať vedecké nápady do praxe a budovať niečo, čo môže mať priamy vplyv na pacientov a spoločnosť.

V čom vidíš najväčšiu budúcnosť pre genetické terapie a real-world data? Ktoré ochorenia môžu byť podľa teba najbližšie k prelomovým liečbam vďaka AI a dátam?

Genetické terapie a tzv. real-world data vnímam ako dve strany tej istej mince – obe sa navzájom posilňujú. Pri genetických terapiách sme už dnes svedkami výrazného pokroku v liečbe ochorení, kde je známa jasná genetická príčina – napríklad neurodegeneratívne ochorenia ako Huntingtonova choroba či spinálna muskulárna atrofia, ale aj viaceré dedičné metabolické a hematologické poruchy. Práve v týchto oblastiach vidím najbližšie prelomové liečby.

Zároveň však ako vedci cítime, že sme sa v určitom zmysle dostali na plató. Nájsť nové terapie je čoraz náročnejšie – a bez prístupu k dátam z rôznych zdrojov a krajín je to často prakticky nemožné. Aj preto som sa rozhodla odísť z akademickej vedy. Moja životná misia je teraz pomôcť pri konsolidácii a sprístupňovaní dát, aby ich mohla umelá inteligencia naplno využiť práve tam, kde ľudský výskum naráža na svoje limity.

Verím, že ak dokážeme využiť silu multisource dát a AI, posunú sa vpred nielen genetické terapie, ale prakticky všetky oblasti medicíny. Som presvedčená, že vďaka tomuto prístupu sa v nasledujúcich rokoch podarí objaviť a priniesť nové liečby pre široké spektrum ochorení – od onkológie, cez zriedkavé choroby až po kardiológiu.

Ako vnímaš postavenie slovenských vedkýň a vedcov v globálnom kontexte? Čo by im podľa teba pomohlo presadiť sa viac na takej úrovni, ako sa to podarilo tebe?

K tejto otázke sa priznám, že sa neviem úplne kvalifikovane vyjadriť. Zo Slovenska som odišla pomerne mladá, aby som sa venovala vede v zahraničí, a dnes sa už aktívnemu výskumu nevenujem. Preto by som si netrúfla robiť porovnania alebo hodnotenia postavenia slovenských vedkýň a vedcov v globálnom kontexte.

Môžem však povedať, že na Slovensku aj v celom regióne je množstvo šikovných ľudí, ktorí by si zaslúžili viac príležitostí. Z môjho pohľadu im najviac pomôže, ak budú mať prístup k silnejším medzinárodným spoluprácam, k rozvinutým grantovým programom a k robustnej dátovej infraštruktúre, ktorá im umožní svoj výskum posunúť ďalej.

Čo som si však jednoznačne všimla, je zásadný rozdiel vo financovaní vedy na Slovensku oproti iným krajinám. A to je veľmi podobné aj vo svete startupov – čím viac fundingu je k dispozícii, tým väčšia je šanca na úspech. Ak veríme, že pravdepodobnosť úspechu startupu je približne 1:10, potom si krajiny so silným finančným zázemím môžu dovoliť desať pokusov, Slovensko však možno len jeden či dva. A to, prirodzene, ovplyvňuje aj výsledky vo vede.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Stíhaš ešte vôbec robiť vedu, alebo už skôr manažuješ ľudí, partnerstvá a strategické smerovanie firmy?

Môj pracovný deň sa väčšinou začína okolo deviatej ráno a často sa natiahne až do večera. Veľkou výhodou však je, že si počas dňa viem nájsť čas na krátku pauzu – najčastejšie na tréning v gyme, ktorý mi pomáha udržať balans a mentálnu hygienu.

Pokiaľ ide o samotnú prácu, dnes je veľmi pestrá. Venujem sa najmä stratégii a smerovaniu firmy, ale zároveň som stále aktívna aj v operatíve – píšem granty a projektové návrhy, rokujem o partnerstvách, pripravujem konferencie a, samozrejme, manažujem tím. Vedeckú prácu v laboratóriu už nerobím – tá kapitola sa pre mňa uzavrela po PhD.

Skúsenosti získané z vedy však dnes využívam naplno. Vďaka nim sa viem dobre zorientovať v tom, čo naše riešenia musia spĺňať, aby boli zmysluplné a prakticky využiteľné pre vedcov či farmaceutické firmy. Okrem toho som stále priamo zapojená aj do nastavovania dátových štúdií a licencovania dát. Každá takáto štúdia je v podstate ako malý klinický trial – musí mať jasne definovaný protokol, presnú dokumentáciu a precízne zmluvy, aby bola dôveryhodná a použiteľná v praxi.

Na záver – keby si mala stručne povedať, čo je tvojou osobnou misiou v Hypherdata, čo by to bolo? A čo by si odkázala ženám, ktoré sa chcú presadiť v technológiách a biotechnológiách?

Mojou osobnou misiou je prispieť ku konsolidácii a štandardizácii zdravotníckych dát tak, aby boli pripravené na spracovanie umelou inteligenciou. Do budúcnosti sa chcem viac orientovať najmä na Slovensko, pretože práve tu vidím obrovský nevyužitý potenciál. Ak sa podarí nemocničné dáta správne digitalizovať a prepojiť, môžeme reálne zlepšiť diagnostiku, urýchliť vývoj personalizovaných terapií, efektívnejšie využívať zdroje v zdravotníctve a v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu života pacientov.

Ženám, ktoré sa chcú presadiť v technológiách alebo biotechnológiách, by som odkázala: choďte do toho. Je to cesta, ktorá si vyžaduje vytrvalosť a schopnosť zvládať neistotu, no zároveň otvára dvere k projektom, ktoré majú reálny dosah na svet.

Odporúčam nebrať si veci príliš osobne a naučiť sa pracovať pod stresom – to je v tejto oblasti nevyhnutné. Ale viem, že ženám, ktoré sú na absolvovanie tejto cesty naozaj odhodlané, to ani nemusím hovoriť. Ony presne vedia, prečo to robia, a že pôjdu za svojou víziou, nech sa deje čokoľvek.

A ak človek tú víziu naozaj má, cesta sa vždy nájde.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy