Slovenka Petra sa naučila vyprodukovať ročne menej ako 10 kíl odpadu

Linda Cebrová / 7. septembra 2017 / Zo Slovenska

zdroj: facebook.com/zerowasteslovakia/.facebook.com/thezerowasteshop

Za­tiaľ, čo mno­hých z nás ob­ta­žuje zá­kladné trie­de­nie plas­tov, skla, či pa­piera, nie­kto­rým stačí, keď ich sme­tiari nav­ští­via raz za štvrť roka. Skve­lým prí­kla­dom je Petra Sle­zá­ková, za­kla­da­teľka blogu Zero Waste Slo­va­kia.

O na­ku­po­vaní bez oba­lov je po­čuť čo­raz čas­tej­šie. Je fak­tom, že pri bež­nom ná­kupe nám doma zo­stáva ob­rov­ské množ­stvo od­padu v po­dobe ta­šiek, sáč­kov, fó­lií a pa­pie­ri­kov. Ča­som sme si na ne pri­vykli a nie sú pre nás ru­ši­vým fak­to­rom.

Pro­dukty v nich za­ba­lené nás už v ob­cho­doch lá­kajú svo­jou fa­reb­nos­ťou, pre­mys­le­nými slo­ganmi, chcú byť zá­ru­kou hy­gieny a po­hodl­nosti. Av­šak, spý­tajme sa sami seba: Ve­deli by sme sa vrá­tiť o nie­koľko ro­kov do­zadu? Do­ká­žeme si kú­piť svoju ob­ľú­benú po­tra­vinu pre jej pravý vzhľad, farbu a štruk­túru, bez pre­sved­či­vého obalu? Dô­sledky nášho kon­zum­ného sprá­va­nia nie sú len zlou sci-fi roz­práv­kou, ale re­a­li­tou.

V sú­vis­losti so ži­vot­ným štý­lom za­lo­že­ným na mi­ni­mál­nej spot­rebe sa čo­raz čas­tej­šie sk­lo­ňuje po­jem zero waste. Za­kla­da­teľ­kou a naj­väč­šou pro­pa­gá­tor­kou tohto smeru je Bea John­son. Fran­cúz­ska, ži­júca v Ka­li­for­nii, ktorú ži­votné okol­nosti pri­nú­tili pre­hod­no­tiť a od zá­kladu zme­niť svoj ži­votný štýl sme­rom k jed­no­du­chosti a eko­lo­gic­kosti.

Bea je vo „svo­jom od­bore“ prá­vom po­va­žo­vaná za guru. Jej kniha Zero Waste Home sa stala best­sel­le­rom. Za krátky čas do­ká­zala po ce­lom svete nad­c­hnúť stá­ti­síce ľudí, ktorí sa roz­hodli viesť be­z­od­pa­dovú do­mác­nosť alebo sa k to­muto cieľu pri­blí­žiť. Bea na prí­klade vlast­nej ro­diny do­ka­zuje, že mi­ni­ma­lis­tický ži­vot v du­chu zero waste je nie­len eko­lo­gický, ale aj štý­lový, a pri­náša veľa zdra­vot­ných be­ne­fi­tov ako aj ča­so­vých či fi­nanč­ných úspor.

Bea svoje skú­se­nosti a ná­pady zhr­nula do 5 kro­kov, vďaka kto­rým ne­bu­deš pro­du­ko­vať tak­mer žia­den od­pad.

  1. Od­mietni, čo ne­pot­re­bu­ješ.
  2. Zre­du­kuj, čo sku­točne po­tre­bu­ješ.
  3. Znovu po­uži a oprav.
  4. Zre­cyk­luj, čoho sa ne­mô­žeš zriek­nuť.
  5. Kom­pos­tuj zvy­šok.

Dá sa to aj na Slo­ven­sku

Jed­nou z naj­vý­raz­ne­ších ší­ri­te­liek os­vety u nás na Slo­ven­sku je za­kla­da­teľka blogu Zero Waste Petra Sle­zá­ková. Ako píše na svo­jom blogu, sama bola prie­mer­nou že­nou, ktorá sa síce sna­žila žiť zdravo, ale jej je­di­ným me­rít­kom bolo zdra­vie jej ro­diny. Zdra­vie pla­néty ni­jako špe­ciálne ne­rie­šila. Re­cyk­lo­vala pa­pier, plasty a sklo. Vtedy si mys­lela, že to stačí.

Jed­ného dňa však na­tra­fila na do­ku­men­tárny film z dielne Sotry of Stuff. Ten ho­vorí o sú­čas­ných prob­lé­moch kon­zum­nej spo­loč­nosti a jej en­vi­ron­men­tál­nom do­pade tak po­lo­pa­tis­ticky, až ju to tro­chu vy­de­silo. Čo­skoro tak Petra na­plno pre­padla ži­vot­nému štýlu zero waste.

Dnes vďaka jej blogu Zero Waste Slo­va­kia má aj bežný Slo­vák mož­nosť zis­tiť, ako rie­šiť prob­lémy kaž­do­den­ného ži­vota v zna­mení nu­lo­vého od­padu. Tak­tiež sa do­zvieš tipy, ako žiť bez od­padu v slo­ven­ských pod­mien­kach.

O tom, že Petra je tou pra­vou oso­bou, kto­rej rady sa oplatí po­čú­vať, svedčí aj fakt, že jej smetný kôš vy­ná­šajú sme­tiari len raz za tri me­siace. „Na sk­ládku (teda do spa­ľovne) po­sie­lam ročne pri­bližne 7 – 8 ki­lo­gramu od­padu. Smeti vy­ná­šam tak raz za tri me­siace, ok­rem bio­od­padu, sa­moz­rejme. Čo sa týka na­ku­po­va­nia, tak naj­čas­tej­šie na­ku­pu­jem na trhu ze­le­ninu a ovo­cie, sa­moz­rejme, s vlast­nými taš­kami a vre­cúš­kami,“ vy­jad­rila sa Petra pre dob­re­no­viny.sk

Trend re­cyk­lo­va­nia Slo­vá­kov ešte ne­po­hl­til

„De­väť mi­li­ó­nov ton. To je množ­stvo od­pa­dov, ktoré vy­pro­du­ko­valo Slo­ven­sko v roku 2014. Z toho 1.8 mi­li­óna tony bol ko­mu­nálny od­pad, čo pred­sta­vuje 339 kg na oby­va­teľa za rok. A toto číslo bo­hu­žiaľ na­rastá. Z to­hoto ob­rov­ského množ­stva trie­dime a re­cyk­lu­jeme iba 11%, čím sa za­ra­ďu­jeme na po­sledné priečky v rámci EÚ. Až 66% ko­mu­nál­neho od­padu končí na sk­ládke a spô­so­buje zne­čis­te­nie pôdy, po­vr­cho­vých i po­d­zem­ných vôd a vzdu­chu. A to sú zho­dou okol­ností tri zá­kladné zložky, ktoré po­tre­bu­jeme k ži­votu,“ píše na svo­jom  blogu  Petra

Pridať komentár (0)