Slovenka Petra začala investovať v 24 rokoch. Dnes je z nej vďaka jasnej a dlhodobej stratégii multimilionárka

Petra Gordan začala investovať ako 24-ročná. Z každého príjmu si pravidelne odkladala polovicu a vďaka disciplíne, dôslednosti a dlhodobej stratégii si už o desať rokov neskôr mohla dovoliť to, po čom mnohí len túžia – finančnú slobodu.

Dnes sa delí o svoje skúsenosti a ponúka praktický návod pre bežných ľudí, ktorí nechcú denne sledovať grafy, platiť vysoké poplatky ani robiť zložité rozhodnutia.

Dlhodobé investovanie nie je len pre expertov

Na Slovensku sa stále stretávame s obavami a mýtmi týkajúcimi sa investovania. Ľudia sa boja, že ak trh klesne o 50 %, „prídu o všetko“ a preto sa radšej uchyľujú ku konzervatívnym investíciám s výnosmi na úrovni 3–4 % ročne. Podľa Petry tým však sami seba oberajú o potenciálny výnos. „V dlhodobom portfóliu nemá čo robiť nič, čo robí 3–4 %. Okrádaš sám seba o peniaze,“ opisuje v podcaste Money Talk s Milanom Dubcom.

Podnikateľ Milan Dubec na margo toho konštatuje, že obavy z amerického indexu S&P 500, ktoré kolujú v online diskusiách, často vychádzajú z nepochopenia globálnej ekonomiky:

„Ľudia majú strašnú obavu, že čo to vlastne je to S&P 500. Že je to strašiak, lebo je to závislé na Amerike a dolári. Ale keď sa na to pozrieš, 500 najväčších amerických firiem – to je vlastne svet. Môj americký telefón, americký operačný systém, americké aplikácie… a platím to svojimi eurami.“

Základy: Rezerva pred investíciami

Petra v rozhovore vysvetľuje, že pred akoukoľvek investíciou je dôležité vybudovať si finančnú rezervu. Pre rodinu s mesačným príjmom 2 500 eur by to podľa nej malo byť približne 7 500 eur – teda trojnásobok mesačných nákladov.

„To je taký zlatý štandard. Peniaze, s ktorými môžeš disponovať, keď sa niečo nečakané stane. A hlavne ti to dá psychickú pohodu.“

Až po vytvorení rezervy má podľa nej zmysel pozerať sa na investovanie. Kľúčovým faktorom je aj to, či už má rodina vyriešené bývanie – teda, či spláca hypotéku alebo žije v nájme.

„Ak nemáš vlastné bývanie a nechceš si kupovať nehnuteľnosť, najprv si vyrieš túto otázku. Napríklad v Prahe dnes vychádza výhodnejšie bývať v nájme ako kupovať byt. Ale to je matematika, ktorú si musíš urobiť.“

Petra upozorňuje, že kúpa nehnuteľnosti nie je automaticky najlepšia investícia. Vysoké vstupné náklady na hypotéku a slabá dostupnosť 100-percentného financovania môžu zmeniť výpočty v neprospech vlastníctva.

„Ak vieš investovať 20–30 % vlastných zdrojov lepšie, než ako by si na tom bol s hypotékou, tak dáva zmysel ísť len do investícií a bývať v nájme.“

Reálne výnosy a reálne poplatky

Petra sa pustila do konkrétneho porovnania investičných stratégií. Vzala si za príklad ponuku, ktorú dostala pani od finančnej sprostredkovateľky – investovať 100 eur mesačne počas 30 rokov s očakávaným výnosom 150 000 eur. Na prvý pohľad to znie dobre, ale skutočnosť je komplikovanejšia.

„Z prvých 36 000 eur, ktoré má kolegyňa počas tých rokov investovať, si finančná sprostredkovateľka vezme hneď na začiatku 3,5 %. To je okolo 1 200 až 1 300 eur. Prvých 18 mesiacov z tej stovky ide 70 eur na poplatky. Takže reálne investuje len 30 eur.“

Aj z týchto 30 eur ide polovica do realitného fondu s výnosom 4 % ročne a druhá polovica do ETF fondov – konkrétne do S&P 500, NASDAQ a MSCI World. Podľa Petry to nie je optimálne nastavenie.

„Namiesto diverzifikácie je to vlastne ešte väčšia koncentrácia do technologických akcií. Lebo NASDAQ a S&P 500 majú veľký prekryv. V podstate vlastníš tie isté firmy trikrát.“

Aby sa klientka dostala na „nulu“ – teda aby jej investícia vyrovnala vstupný poplatok – bude to podľa Petry trvať päť až šesť rokov. „Ak investuješ so 4 % ročne do fondu a zaplatíš si 3,5 % poplatok z celej sumy dopredu, tak ti to trvá roky, kým to dobehneš.“

Petra je presvedčená, že ľudia by si mali nájsť vlastnú cestu, vzdelávať sa, zaujímať sa o poplatky a nenechať sa zmanipulovať atraktívnym marketingom. „Nájdi si sám tú cestu, zaujímaj sa o svoje financie, zaujímaj sa, kam presne ideš investovať a aké sú s tým spojené poplatky.“

Prečo nepatria realitné fondy do dlhodobého portfólia 

Finančné sprostredkovanie na Slovensku často stojí na predaji finančných produktov, ktoré viac vyhovujú samotným poradcom než klientom. Tento jav je podľa Petry Gordan obzvlášť nebezpečný pri dlhodobých investíciách, ktoré by mali byť postavené na inom princípe než realitný fond s 4-percentným výnosom a vysokým poplatkom.

„Sprostredkovateľ ťa natlačí do stratégie, ktorá dáva zmysel jemu, ale tebe ako investorovi už nemusí.“ Vysvetľuje tiež, že realitné fondy nemajú čo hľadať v dlhodobých portfóliách určených na budovanie majetku. Hlavný dôvod je jednoduchý: nízky výnos neodráža riziko ani potenciál rastu.

„Index ako S&P 500 robí dlhodobo 10 až 12 %, a za posledných päť rokov dokonca 14 %. Namiesto toho ti niekto predá niečo, čo robí 4 % – a ešte z toho zaplatíš 19-percentnú daň, lebo to nie je verejne obchodovateľné.“

Vysoké poplatky môžu zjesť celý výnos

Pri niektorých podielových fondoch zaplatí investor až 3,5 % z celej investovanej sumy dopredu – a ďalších 18 mesiacov jeho vklady pokrývajú najmä poplatky. Aj preto môže trvať päť až šesť rokov, kým sa investor len dostane na nulu.

„Prvých 18 mesiacov ide 70 % peňazí na poplatok. A ty pritom investuješ dlhodobo. Ak by spomínaná pani dala peniaze len do S&P 500, mohla mať od roku 2010 až 14 % ročne. Namiesto toho má produkt, ktorý jej nevynáša a ešte ani nevie, do čoho investuje.“

Podľa Petry je tento typ nevedomého investovania zásadnou chybou: „Je to veľmi dôležité životné rozhodnutie. Pravidelne ti niečo odchádza z účtu, na čo si musíš zarobiť – a nevieš ani, kam to ide. Toto je krok nula k budovaniu majetku: začať sa o to zaujímať.“

Rodina Patrika Tkáča ovláda majetok za 7 miliárd eur: „Dáta budú dôležitejšie ako peniaze. AI nám má dať čas a ten znamená slobodu“

Najprv audit výdavkov, potom investície

Petra zdôrazňuje, že predtým, ako človek začne investovať, by si mal urobiť poriadok vo vlastných financiách. V mnohých prípadoch ľudia netušia, koľko míňajú – nevedia, čo im odchádza z účtu, nemajú prehľad o výdavkoch za jedlo či služby. „Spraviť si audit v osobných financiách je obrovský problém. Neveril by si, koľko ľudí netuší, čo míňajú a kde. Až keď si to upraceš, môžeš riešiť investovanie.“

Ako praktický príklad spomína Milan Dubec svoju skúsenosť s Revolutom. Najprv ho využil pre výhodnejší konverzný kurz, neskôr si cez spoločný účet s manželkou nastavili digitálne „účtovníctvo“ domácnosti. „Keď máš veľa účtov, je to bordel. Dohodli sme sa, že všetko pôjde cez jeden spoločný účet. Dnes robíme 99 % transakcií odtiaľ a máme pod kontrolou, koľko utrácame.“

Pred investovaním sa zbav nevýhodných dlhov

Po vyriešení otázky bývania a uprataní si domácich financií by malo byť ďalším krokom odbúranie nevýhodných dlhov. Nie každý úver je totiž rovnaký – hypotéka je z dlhodobého hľadiska bežná, ale spotrebné úvery, kreditky či lízingy sú podľa Petry brzda pri budovaní majetku.

„Slovenské kombo – kreditka, leasing na auto, spotrebák, hypotéka. To nie je udržateľný životný štýl, keď tvoj cieľ je budovať majetok.“ Z pohľadu čísel to tiež nedáva zmysel. Výnos indexu S&P 500 sa pohybuje okolo 11 % ročne, zatiaľ čo úroky z kreditiek dosahujú až 25 %. „Ak pretiahneš kreditku o deň dva, tak platíš úrok 25 % za celé obdobie. To je frajerina. Keby ste boli ochotní platiť 25-percentný úrok, rád vám požičiam – samozrejme, je to irónia.“ 

Mentálne nastavenie „žijem na dlh“ je podľa nej veľmi nebezpečné: „Musíš si zvyknúť, že míňaš len to, na čo si zarobíš. Ak pôjdeš nad to, môže sa ti to vypomstiť. Zrazu budeš bez práce a po troch mesiacoch v exekúcii.“

ETF: Zlato pre bežného investora

ETF – teda burzovo obchodované fondy – sú podľa Petry najlepší nástroj pre bežnú domácnosť, ktorá nechce každý deň sledovať trhy a nechce platiť zbytočné poplatky. Hlavná výhoda ETF je ich likvidita, transparentnosť a nízke náklady. „ETF je burzovo obchodovaný fond. Vieš ho kúpiť aj predať každý deň. Je to dnes zlatý štandard investovania pre bežného človeka.“

V porovnaní s podielovými fondmi, ktoré sú súkromne obchodované, sú ETF otvorené, regulované a často výrazne lacnejšie. Preto ich odporúča ako základ každého dlhodobého investičného portfólia. „Moje odporúčanie pre modelovú domácnosť je nájsť si čo najlacnejší ETF fond – taký, ktorý má najmenšie poplatky.“

Krátkodobé peniaze si nechaj na účte, dlhodobé zver ETF fondom

Jednou z najčastejších chýb pri investovaní je nesprávne nastavený časový horizont. Mnoho ľudí sa snaží investovať aj tie peniaze, ktoré budú potrebovať o pár mesiacov – napríklad na akontáciu hypotéky, kúpu bytu či auto. Petra Gordan však varuje: krátkodobé peniaze do akciového trhu nepatria.

„Keď máš peniaze, ktoré budeš potrebovať o rok, ani ich z ruky nepúšťaj. Čokoľvek ti môže klesnúť – aj relatívne stabilný fond môže pri kríze spadnúť o 5–10 %. Takéto peniaze neinvestuješ.“

To isté platí aj pre finančnú rezervu – má byť rýchlo dostupná, bez rizika poklesu hodnoty. ETF fondy, hoci atraktívne výnosmi, nie sú určené na krátkodobé účely. „ETF fondy ako S&P 500 sú dlhodobá investícia. Ich minimálny investičný horizont je päť rokov, ale ideálne je myslieť ešte dlhšie – 10, 15, 20 rokov.“

Psychológia investora je dôležitejšia než grafy

Aj keď historické dáta ukazujú, že trhy sa po krízach zotavia, pre bežného investora môže byť psychologicky náročné zvládnuť poklesy. A práve v tom robia mnohí najväčšiu chybu. 

„Zrazu uvidíš, že tvoje peniaze sú –2 % a ako neskúsený investor urobíš chybu – vyberieš ich. Musíš sa naučiť pracovať so svojou psychikou. Pochopiť, že trh klesať môže, ale keď máš dlhý horizont, vráti sa späť.“

Kľúčová je mentálna odolnosť a jasné pochopenie rozdielu medzi špekuláciou a investovaním. Mnohí chcú „rýchlo otočiť“ peniaze a prísť k zisku, no to je podľa Petry najistejšia cesta k strate.

„Musíš sa rozhodnúť – si špekulant alebo dlhodobý investor? Ak si špekulant, zaujíma ťa každý pohyb. Ale ak chceš budovať majetok, pozeraj sa na trh raz za 10 rokov, ako hovorí Warren Buffett.“

Investovanie nie je o rýchlom zbohatnutí

Slovenská mentalita je často nastavená na rýchly výsledok: vložiť 5 000 eur a o tri roky z toho mať 20 000 na nové auto. Podľa Petry aj multimilionára Milana Dubca je to absolútne nerealistické očakávanie.

„To nefunguje. Investovanie je dlhodobé. Ja som tam, kde som, lebo to robím 25 rokov,“ konštatuje Dubec, ktorého majetok Forbes odhaduje na 120 miliónov eur.

Namiesto ilúzií odporúča každému začínajúcemu investorovi, aby si otvoril investičnú kalkulačku, zadal si priemerný ročný výnos (napríklad 10–12 %) a pozrel sa, ako sa peniaze vyvíjajú po 10, 15 či 20 rokoch.

„Prvé roky je to veľmi lineárne. Až po čase sa začne ukazovať sila zloženého úročenia. Preto potrebujete trpezlivosť – investovanie nie je šprint, je to maratón.“

Nájom už nespláca hypotéku. ETF sú dnes efektívnejšie ako investičné byty

Mnoho Slovákov doteraz uprednostňovalo investičné byty, často financované hypotékou, ako „istú“ formu pasívneho príjmu. Realita roku 2025 je však iná. Vysoké úrokové sadzby, stagnujúce nájmy a spomalenie rastu cien nehnuteľností spôsobili, že mesačné príjmy z prenájmu už nepokrývajú ani samotnú splátku úveru.

„V aktuálnych časoch vysokých úrokových sadzieb a cien nehnuteľností už nepokryje výnos z nájmu splátku hypotéky. Majitelia tak musia doplácať z vlastného vrecka…“ vysvetľuje investičný odborník Ján Tonka z Finaxu. Priemerný rozdiel medzi príjmom z nájmu a splátkou hypotéky pri jednoizbovom byte v Bratislave môže predstavovať až 200 eur mesačne, čo znižuje atraktivitu celej investície.

V porovnaní s tým ponúkajú ETF fondy obdobný výnos – zhruba 9 % ročne – no bez nákladov na opravy, administratívu či výpadky nájomníkov. Navyše, investor si môže kedykoľvek vybrať časť svojho kapitálu bez toho, aby musel hľadať kupca ako pri predaji bytu.

„ETF sú pasívne, daňovo výhodnejšie a vďaka diverzifikácii aj menej rizikové. Kým byt vlastníš v konkrétnej lokalite, ETF portfólio máš rozložené cez celý svet,“ dodáva Tonka.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy