Slovenská ekonomika sa zasekla. Kým svet rastie, nás čaká len pomalý rast, vysoká inflácia a drahý život

  • Slovenská ekonomika má problémy
  • Rastie pomaly, zaostávame vo viacerých oblastiach
  • Nezlepší sa to ani v nasledujúcich rokoch
Slovenská ekonomika porastie pomaly
  • Slovenská ekonomika má problémy
  • Rastie pomaly, zaostávame vo viacerých oblastiach
  • Nezlepší sa to ani v nasledujúcich rokoch
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovenská ekonomika podľa rôznych medzinárodných a národných inštitúcií stagnuje. Situácia je problematická, pričom predpoklady pre rast v najbližších rokoch nie sú veľmi optimistické. V našom článku skúmame prognózy troch relevantných inštitúcií, ktoré majú rôzne pohľady na očakávaný rast HDP, a ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť budúcnosť našej ekonomiky. 

Medzinárodný menový fond vidí rast svetovej ekonomiky na úrovni viac ako 3 %. Slovenská ekonomika však bude podstatne zaostávať, uvádza TASR.

Prognóza Medzinárodného menového fondu

Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá v roku 2025 globálny rast svetovej ekonomiky na úrovni 3 % s miernym nárastom v roku 2026 na úroveň 3,1 %. Tento optimizmus pripisuje zlepšeným finančným podmienkam, zmierneniu ciel a fiškálnym stimulom v kľúčových ekonomikách, ako sú Čína, Nemecko a USA.

Podľa MMF by to malo mať pozitívny vplyv na slovenský vývoj, najmä ak sa podarí udržať robustný výkon v eurozóne a v USA, ktoré sú  pre Slovensko kľúčovými obchodnými partnermi. 

Aj napriek týmto zlepšeným predpokladom však MMF varuje, že domáci dopyt v niektorých krajinách, ako je USA, ochladzuje rýchlejšie, než sa očakávalo. To môže ovplyvniť slovenskú ekonomiku v exportnej oblasti. Najmä ak poklesne dopyt po výrobkoch a službách, ktoré sú určené pre tieto trhy. Vysoké clá, najmä tie zavedené americkou administratívou, môžu mať za následok vyššie náklady na dovoz a oslabenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Tento scenár môže prispieť k nižšiemu rastu slovenského HDP, než sa pôvodne očakávalo.

NBS: Očakávame len pomalý rast slovenskej ekonomiky

Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej najnovšej prognóze pre rok 2025 predpokladá rast slovenskej ekonomiky len na úrovni 1,2 %, čo predstavuje výrazný pokles oproti predchádzajúcim odhadom. Guvernér NBS Peter Kažimír  (na snímke) poukázal na fakt, že zhoršenie prognózy rastu je dôsledkom viacerých faktorov, predovšetkým negatívneho vplyvu vyšších ciel na svetovom obchode a globálnej neistoty.

Obzvlášť významný vplyv má neustále zvyšovanie nákladov, ktoré negatívne ovplyvňuje slovenský export. To má priamy vplyv na celkový rast HDP. Slabší rast ekonomiky spôsobí aj utlmený dopyt po tovaroch a službách, ktorý sa premietne do nižšieho počtu pracovných miest a nižších investícií.

Slovenská ekonomika ide v oblasti inflácie opačným smerom ako EÚ. „Aj naďalej existujú riziká, ktoré môžu vytlačiť infláciu vyššie, a preto musíme zostať ostražití. Tieto tlaky by, napríklad, mohli vzniknúť v prípade narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Osobne nevidím žiadne signály toho, že inflácia sa natrvalo usadí pod naším dvojpercentným cieľom. Jej očakávaný pokles pod cieľ v nasledujúcom roku by mal byť dočasný. Sú za ním ceny energií a výmenný kurz, nie skryté problémy ekonomiky eurozóny,“ uvádza guvernér NBS. Napriek neistote európska inflácia klesá. 

 

Inflácia v Slovenskej republike však podľa prognóz aj naďalej zostane vysoká, hoci v porovnaní s minulým rokom sa mierne zníži. NBS predpokladá v tomto roku infláciu na úrovni 4 %, čo sa negatívne premietne na príjmoch domácností. Tento problém s infláciou prichádza po období, keď slovenské domácnosti pociťujú rastúce ceny a nižšiu kúpnu silu, čo ovplyvňuje ich spotrebiteľské správanie. Takýto ekonomický tlak by mohol znižovať spotrebu a predpokladaný ekonomický rast, ktorý sa odhaduje na 1,2 %.

Slovenská ekonomika očami Ministerstva financií SR 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) vo svojej makroekonomickej prognóze na roky 2025 – 2029 predpokladá rast HDP v tomto roku na úrovni len 1,3 %. Je to menej, ako sa uvádzalo v predchádzajúcich odhadoch. Podľa MF SR tento zhoršený výhľad prichádza najmä v dôsledku nárastu obchodných bariér, presnejšie zvýšených ciel a globálnej ekonomickej neistoty. Ekonomický rast bude utlmený nielen poklesom zahraničného dopytu, ale aj obmedzenou spotrebou slovenských domácností v dôsledku vyššej inflácie a tlaku na verejné financie.

Slovenskú ekonomiku čaká aj nízky rast zamestnanosti (–0,2 %) a stagnujúca nezamestnanosť (5,4 %), čo signalizuje ďalšie problémy. Tie zasiahnu nielen trh práce, ale môžu mať negatívny vplyv aj na ďalší ekonomický vývoj krajiny.

Ministerstvo financií poukazuje aj na problémy v oblasti verejných financií, ktoré si vyžadujú konsolidáciu. S rastúcimi nákladmi a obmedzeným dopytom sa slovenské firmy budú musieť prispôsobiť situácii. To povedie slovenskú ekonomiku k obmedzeniu investícií a zníženiu hospodárskeho rastu. Aj napriek očakávanému miernemu oživeniu ekonomického rastu v roku 2026 na úroveň 1,6 % sa slovenská ekonomika pravdepodobne nebude schopná plne prispôsobiť. Musí totiž reagovať na nové podmienky vo svetovom obchode s dôrazom na silnejúce geopolitické napätie.

Slabý rast slovenskej ekonomiky a možný vplyv na krajinu

Kombinované prognózy MMF, NBS a Ministerstva financií SR naznačujú, že slovenská ekonomika bude v nadchádzajúcich rokoch čeliť hneď niekoľkým výzvam. Zatiaľ čo MMF predpokladá mierne zlepšenie globálnej ekonomiky, na Slovensku sa očakáva len veľmi slabý rast. Zhoršenie obchodných bariér, nižší dopyt a pokračujúca vysoká inflácia sa pravdepodobne prejavia v pomalom hospodárskom raste a poklese zamestnanosti. 

 

Na Slovensku bude potrebné prijať opatrenia, ktoré sa zamerajú na zlepšenie konkurencieschopnosti a podporu domácich podnikov v boji s negatívnymi vonkajšími faktormi. Ekonomická stabilita Slovenska je preto do značnej miery závislá od riešenia týchto problémov a prispôsobenia sa novým obchodným a makroekonomickým podmienkam.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: TASR, Národná banka Slovenska, O peniazoch

Najnovšie videá

Trendové videá