„Slovenská ekonomika spomaľuje, rast neprekročí 1 %,“ varuje NBS. V roku 2026 to bude ešte horšie
- Rast slovenskej ekonomiky je veľmi slabý
- Škodí jej najmä ozdravovanie verejných financií
- NBS varuje, že v nasledujúcom roku to bude ešte horšie
- Rast slovenskej ekonomiky je veľmi slabý
- Škodí jej najmä ozdravovanie verejných financií
- NBS varuje, že v nasledujúcom roku to bude ešte horšie
Slovenská ekonomika momentálne funguje na hrane a jej rast je len veľmi slabý. Počas posledných mesiacov sa už niekoľkokrát ukázalo, že jej skutočný výkon zaostal za pôvodnými očakávaniami. Prognózy na najbližšie obdobie neponúkajú žiadny zásadný zvrat k lepšiemu, práve naopak – odhady ekonomického rastu boli opäť znížené. Píše o tom Národná banka Slovenska (NBS).
„Hlavným problémom je vonkajšie prostredie, ktoré nepraje našej exportne orientovanej ekonomike. Aj keď neistota ohľadom ochranárskych opatrení vo svetovom obchode mierne ustúpila, clá sú stále vyššie než pred rokom. V kombinácii so silnejším výmenným kurzom to brzdí export nielen v eurozóne, ale aj na Slovensku,“ konštatuje centrálna banka vo svojom jesennom prehľade s názvom Ekonomický a menový vývoj.
Podľa odhadov NBS ekonomika tento rok ani budúci neprekročí hranicu rastu na úrovni 1 %. V roku 2026 by tento ukazovateľ mohol klesnúť dokonca len na 0,5 %, pretože významnú časť výkonu stiahne čerstvo schválené ozdravovanie verejných financií.
S ešte nižším odhadom rastu slovenskej ekonomiky prichádza Inštitút finančnej politiky (IFP). Podľa neho sa tempo rastu v tomto roku spomalí až na 0,8 %. Pritom ešte v júni 2025 očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 %.
Problém s názvom konsolidačný balíček
Vláda pripravila a poslanci Národnej rady SR včera (24. septembra 2025) schválili v poradí už tretí konsolidačný balíček verejných financií. Je podobný tomu z minulého roka, no aj v tomto balíčku sa plánuje z príjmových opatrení použiť na kompenzácie len malá časť. „Preto bude jeho negatívny vplyv na ekonomiku ešte citeľnejší,“ konštatuje NBS a zdôrazňuje, že sa tak stane v čase, keď sú rozpočty domácností aj firiem napäté pre predchádzajúce opatrenia a slabšie svetové prostredie. Ozdravovanie verejných financií je tak v tomto kontexte obzvlášť bolestivé.
Ako sme ťa už informovali, nový balík opatrení prináša napríklad zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov, skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov, progresívne zdanenie príjmov zamestnancov či zvýšenie zdravotných odvodov.

Ďalší problém pre domácnosti môže predstavovať koniec plošnej pomoci s cenami energií. Vláda pravdepodobne pristúpi k úprave regulovaných cien, pričom dotácie zostanú len pre vybrané skupiny občanov. To zvyšuje očakávanú infláciu v ďalších rokoch. Napriek tomu by priemerná inflácia mala postupne klesať – z tohtoročných 4 % na približne 3,5 %.
Trh práce postupne stráca odolnosť
„Nepriaznivé demografické trendy znižujú dostupnosť pracovnej sily a očakávané ochladenie ekonomiky prinesie rast nezamestnanosti. Do roku 2027 by pod vplyvom konsolidácie mohlo ubudnúť približne 17-tisíc pracovných miest v porovnaní s rokom 2024,“ píše NBS.
K tomu treba prirátať ďalších 13-tisíc miest, ktoré by ubudli aj bez nových opatrení. Menší tlak na pracovnom trhu síce spomalí rast miezd a tým aj cien, no reálne príjmy ľudí by v roku 2026 nemali klesnúť a v roku 2027 sa dokonca očakáva ich mierny nárast.

Ohlásené opatrenia by síce mali pomôcť vláde splniť rozpočtový cieľ, no napriek tomu sa podľa centrálnej banky nepodarí zastaviť rast zadlženia Slovenskej republiky. Pomer dlhu k HDP bude ďalej stúpať, aj keď deficit by sa už budúci rok mohol znížiť na 4,3 % HDP. Preto bude podľa nej potrebné pokračovať v konsolidačnom úsilí aj v ďalších rokoch.
Už v tomto roku prekročíme hranicu 60 % HDP
Predikcia NBS poukazuje aj na zásadné riziká, ktoré hrozia podnikateľskému sektoru aj bežným občanom. Mechanizmy, ako sa domácnosti a firmy prispôsobia konsolidácii, môžu jej reálny vplyv buď zosilniť, alebo oslabiť. Navyše, zatiaľ nie sú známe všetky detaily o pripravovaných výdavkových škrtoch, a to najmä zo strany samotného štátu. Napriek tomu sa aktuálne riziká pri raste aj inflácii hodnotia ako vyvážené.
Z dlhodobejšieho pohľadu zostáva problémom rastúca zadlženosť. Slovensko podľa údajov NBS už v tomto roku prekročí hranicu 60 % HDP: „Zadlženosť verejného sektora na Slovensku dlhodobo rastie a najnovšie prognózy naznačujú, že hranicu 60 % HDP prekročíme už v tomto roku. Skúsenosti ukazujú, že konsolidácia verejných financií býva v čase pomalšieho hospodárskeho rastu mimoriadne náročná, no jej odkladanie vedie k ešte vyšším nákladom v budúcnosti.“
Ekonomike pomohla Veľká noc a chladnejšie počasie
V 2. štvrťroku 2025 pokračovala slovenská ekonomika vo veľmi miernom raste o 0,2 % (oproti 1. štvrťroku tohto roku). Vyššie nákupy a vyššiu investičnú aktivitu občania vykrývali najmä zo zásob, no priemysel sa naďalej trápil. Hoci štart tohto roka bol úspešný, ani automobilový priemysel sa nakoniec neudržal v pozitívnom trende – v posledných mesiacoch jeho výkon zasiahli vyššie clá.
Veľká noc a chladnejšie počasie však hrali do karát spotrebe domácností. K vyššej spotrebe prialo chladnejšie počasie spojené s vyššími výdavkami na energie. NBS vo svojom jesennom prehľade píše: „Spotrebitelia si aj napriek vyšším cenám na pultoch dopriali pravdepodobne o čosi štedrejšie Veľkonočné sviatky, boli však zdržanliví pri nákupe tovarov.“
Slováci si zároveň podľa NBS odkladali o niečo menej finančných prostriedkov do úspor. Paralelne pritom celkové príjmy obyvateľov našej krajiny ovplyvnili konsolidačné opatrenia, ktoré znížili sociálne benefity pre rodiny s deťmi.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: NBS, Archív Startitup