Slovenské firmy vstúpili do roku 2026 v neistote. Odborník vysvetľuje, prečo sa menšie podniky ocitajú na hrane prežitia

  • Podnikateľské prostredie sa zhoršuje, rastie počet zánikov firiem a živností
  • Sprísňovanie štátneho dohľadu a DPH
  • Nárast nezamestnanosti ako signál
Podnikateľské prostredie sa zhoršuje
Podnikateľské prostredie sa zhoršuje Unsplash.com/Andre Taissin/Patrick Hendry
  • Podnikateľské prostredie sa zhoršuje, rastie počet zánikov firiem a živností
  • Sprísňovanie štátneho dohľadu a DPH
  • Nárast nezamestnanosti ako signál
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Podnikateľské prostredie vstúpilo do roka 2026 v citeľne horšej kondícii než v uplynulých rokoch. Ak sa na situáciu pozrieme cez najdôležitejšie faktory – zánik firiem a živností, legislatívno-daňové zásahy štátu a vývoj trhu práce – vychádza obraz ekonomiky, v ktorej rastie neistota. S tým idú ruka v ruke zvyšujúce sa fixné náklady a klesá ochota riskovať.

V takomto prostredí sa darí najmä tým, ktorí majú kapitálovú rezervu, vyššiu pridanú hodnotu alebo silný export. Menšie firmy a živnostníci sú však často v režime prežitia, píše Trend. 

Problémy podnikateľského prostredia rastú

Podnikateľské prostredie je súborom faktorov, ktoré ovplyvňujú podnikanie v danej krajine. Do danej oblasti radíme nie len štátne regulácie, ale aj to, ako na nich firmy dokážu reagovať. Jeho súčasťou sú aj sociologické a ďalšie faktory. V každom prípade aktuálne hodnotenie tohto prostredia je v súčasnosti veľmi negatívne, potvrdzuje Trend. 

 

Najviditeľnejší signál zhoršenia prostredia je rast zánikov podnikania. Podľa údajov, ktoré sa objavili v médiách, zaniklo v roku 2025 výrazne viac firiem než v roku 2024 – medziročne takmer o tretinu. Pri živnostiach je obraz ešte tvrdší. V roku 2025 vzniklo približne 42 745 živností, no zaniklo až 66 832. To je najvyšší počet zrušených živností od roku 2012, uvádza Pravda. 

Takéto čísla sa nedajú vysvetliť jedným dôvodom. V praxi ide o ich kombináciu. 

Vnímaš zmeny podnikateľského prostredia?

Dôvody rušenia podnikania

Kombinácia problémov v tejto oblasti spočíva trendoch: 

  • rastúcich odvodov a daňových povinností,
  • vyššej administratívnej záťaže,
  • drahšieho financovania a nákladov (energie, služby, mzdy),
  • slabšej predvídateľnosti pravidiel (časté zmeny),
  • a zhoršujúcich sa podmienok na trhu práce aj v priemysle.

Dôležité je, že zánik podnikania neznamená vždy krach v klasickom zmysle. Často ide o racionálne rozhodnutie, ktoré je v danom momente nutné. Podnikateľ zistí, že po zaplatení odvodov, daní a prevádzky mu zostáva príliš málo na riziko, ktoré nesie. Ale makroekonomický efekt je rovnaký. Menej malých subjektov znamená slabšiu konkurenciu, menšiu pestrosť služieb, menej inovácií a v dlhšom horizonte aj menšiu regionálnu odolnosť.

Štát sprísňuje dohľad

Druhý kľúčový faktor je smerovanie politiky štátu voči podnikateľom – najmä cez daňovú správu a režim DPH. Štát deklaruje snahu znížiť daňové úniky, obmedziť schránkové firmy a fiktívne faktúry. To je legitímny cieľ, potvrdzuje portál Peniaze. Podvody s DPH deformujú trh, ničia férovú konkurenciu a oberajú rozpočet, čím vplývajú aj na podnikateľské prostredie negatívne.

 

Zároveň však navrhované mechanizmy prinášajú nový typ rizika. Aj poctivá firma sa môže dostať do režimu podozrenia a následne do zóny, kde jej narastú povinnosti, dokumentácia, časová záťaž a potenciálne aj finančná blokácia.

Podnikateľské prostredie a zmeny v DPH

Najvýraznejšia zmena je návrat zábezpeky na DPH (v rozpätí 5 000 až 500 000 eur), a sprísnenie dobrovoľnej registrácie na DPH. Zábezpeka má byť nástroj pre rizikové subjekty, no podstatné je, ako sa bude riziko vyhodnocovať v praxi. Ak bude systém príliš široký alebo netransparentný, môže sa stať, že začínajúce firmy – ktoré objektívne nemajú históriu a často ani kapitál – budú mať ťažší vstup na trh. To sa potom prenáša do celej ekonomiky: menej startupov, menej malých dodávateľov, menšia konkurencia.

 

Ďalším nástrojom je tzv. záznamová povinnosť pre rizikové firmy (prakticky „takmer v reálnom čase“ predkladanie faktúr, zmlúv, dodacích listov, dokladov o platbách). To môže byť účinné proti podvodným reťazcom – no zároveň je to extrémne náročné pre malé firmy s jedným účtovníkom alebo externou účtovníčkou.

Rast nezamestnanosti ako signál pre stav podnikateľského prostredia

Tretí pilier príbehu je trh práce. Podľa analytického komentára k decembrovým dátam (ÚPSVaR) po sezónnom očistení narástol počet nezamestnaných o približne 3 200 osôb, čo bolo najviac od júla 2020. Miera nezamestnanosti poskočila na 6,2 % a dosiahla približne úroveň z konca roka 2023, píše Národná banka Slovenska.

 

Pre podnikateľov je to dôležité z dvoch dôvodov:

  • Dopyt v ekonomike: Keď rastie nezamestnanosť alebo ľudia majú strach o prácu, domácnosti míňajú opatrnejšie. To okamžite cíti maloobchod, služby, gastro, remeslá aj menšie B2B firmy. Pri nízkych maržiach môže aj menší pokles dopytu znamenať problém.
  • Signál pre investície: Ak firmy v priemysle a stavebníctve prepúšťajú, je to často následok slabších objednávok, vyšších nákladov alebo neistoty. Podnikateľ potom prirodzene odkladá investície, nábor aj rozširovanie.

Paradoxne, v dátach NBS sa objavuje aj rast počtu zahraničných pracovníkov (viac ako 143-tisíc). To ukazuje druhú tvár slovenského trhu práce: aj keď nezamestnanosť rastie, firmy stále potrebujú ľudí – len nie vždy v regiónoch a kvalifikáciách, ktoré sú k dispozícii. Pre podnikateľov to znamená, že problém nie je iba cyklický, ale aj štrukturálny: trh práce a vzdelávanie nedodávajú zručnosti tam, kde ich ekonomika reálne chce.

Podnikanie môže rásť, ale potrebuje menej chaosu, viac férovosti

Ak má štát reálne zlepšiť podnikateľské prostredie bez toho, aby pustil uzdu podvodom, je to možné. Je však potrebné predovšetkým prihliadať k potrebám samotných podnikateľov, potvrdzujú Aktuality.

Ako základné kroky prieskumy uvádzajú najmä tieto opatrenia: 

  • Predvídateľnosť a stabilita pravidiel – podnikateľ nepotrebuje dary, potrebuje vedieť, že o rok nebude úplne nový režim odvodov či povinností.
  • Cielené opatrenia namiesto plošných – ak sa bojuje proti podvodom, nech je to precízne, s jasnými kritériami a ochranou poctivých.
  • Zníženie administratívnych nákladov – každý nový výkaz, evidencia či povinnosť je pre malú firmu „daň z času“, ktorá často bolí viac než samotná finančná daň.

Prieskum Nextech to potvrdzuje. V súlade s týmito krokmi je možné realizovať množstvo zmien. Zdroje uvádzajú ako hlavný problém to, že je zacielenie zmien jednostranné. Snaha o zvýšenie daňových príjmov však na druhej strane dusí podnikateľskú aktivitu. V konečnom dôsledku sa nenaplnia daňové predpoklady, čo je nevyhnutným dôsledkom, konštatuje Pravda. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Trend, Peniaze, NBS, Trend, Pravda, Nextech, Aktuality

Viac k téme: , , ,

Ekonomika

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Ekonomika

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá