Slovenskí medici snívali o záchrane životov, stretli sa s byrokraciou a cynizmom: „Sme vnímaní ako niečo medzi záťažou a nutným zlom“

Desiatky hodín nad skriptami, nočné služby zadarmo, minimálna praktická príprava a systém, ktorý často viac demotivuje ako podporuje. O tom, čo znamená byť študentom medicíny na Slovensku, sme sa porozprávali s tromi budúcimi lekármi z rôznych častí krajiny.

V ich výpovediach zaznievajú nadšenie aj frustrácia. Všetci majú spoločný cieľ – pomáhať. No už počas štúdia zažívajú pocity vyhorenia, nedocenenia a straty ideálov.

• Prečo sa rozhodli študovať medicínu?
• Čo im najviac vadí na slovenskom zdravotníctve?
• Ktorá oblasť zdravotníctva je v najhoršom stave?
• Dokáže sa na medicínu dostať ktokoľvek?
• Cítia podporu vedúcich inštitúcií?

Tatiana, Bratislava

Čo vás priviedlo k rozhodnutiu študovať medicínu? Bol to sen, náhoda, alebo možno tlak okolia?

Lekárkou som chcela byť už od základnej školy. Moja mama je zdravotná sestra a jej príbehy z nemocnice ma vždy fascinovali. Od malička ma zaujímalo, ako funguje ľudské telo, a práve v tom období som si uvedomila, že chcem, aby zmyslom mojej práce bolo pomáhať ľuďom.

Na Slovensku je počas prijímačiek na vysoké školy obrovská konkurencia. Dokázali ste sa s ňou vysporiadať?

Nemyslím si, že je tu veľká konkurencia. Pred niekoľkými rokmi to možno bol väčší problém, ale dnes je podľa mňa prijímací proces viac o kvantite než kvalite. Bodová hranica dlhodobo klesá. Tento rok sa menil systém prijímačiek, možno to prinesie nejakú zmenu.

V ktorom momente počas štúdia ste si prvýkrát uvedomili, že slovenské zdravotníctvo nefunguje ideálne?

Najviac som si to uvedomila počas praxe. Každý deň som videla, ako sú lekári preťažení a nevedia, čo skôr. Zbytočná administratíva im ukrajuje čas, ktorý by mohli venovať pacientom – a popri tom sa ešte majú venovať aj nám, študentom. Je to neudržateľné.

zdroj: Freepik/DC Studio

Jakub, Martin

Prečo ste sa rozhodli pre medicínu? Bola to jasná voľba, alebo ste zvažovali aj iné smery?

Rozhodnutie prišlo pomerne prirodzene. Vždy ma zaujímala biológia, ale zároveň som nechcel robiť niečo čisto laboratórne. Medicína mi dávala zmysel – je to spojenie vedy a ľudskosti. Chcem druhým zachraňovať životy, ale systém ma unavuje. Niekedy mám pocit, že viac bojujeme s byrokraciou ako s chorobami.

Aký máte pocit z toho, ako sa u nás študenti medicíny pripravujú na realitu v nemocniciach?

Príprava je často teoretická. Reálna medicína však vyzerá inak, než ako ju poznáme zo skrípt. Prax nám niekedy len potvrdí, že systém je neprehľadný, lekári sú preťažení a študenti sa do veľkej miery učia sami. Chýba systematická podpora aj praktický výcvik.

Cítite, že si vás zdravotníctvo ako budúcich lekárov váži?

Úprimne, skôr nie. Sme vnímaní ako niečo medzi záťažou a nutným zlom. Málokedy má niekto čas nám niečo vysvetliť, a keď sa ozveme, že niečomu nerozumieme, stretávame sa s podráždením. Často mám pocit, že ak sa neviem sám obrniť, systém ma odrádza ešte predtým, než začnem naozaj pracovať.

zdroj: Freepik/@prostooleh

Matúš, Bratislava

Zažili ste počas praxe moment, ktorý vás hlboko sklamal – či už zo systému, alebo prístupu kolegov?

Nepamätám si konkrétny moment, ktorý by ma vyslovene sklamal. Myslím si, že my medici sme už natoľko zvyknutí na svoju rutinu, že mnohé veci ani nevnímame. Osobne sa snažím vytláčať z hlavy tie situácie, ktoré ma pohoršili.

Cítite podporu od vedenia školy, nemocníc alebo lekárskych autorít – alebo skôr rezignáciu a cynizmus?

Skôr by som povedal, že na medicíne ide každý tak trochu sám za seba. Najviac podpory máme navzájom medzi študentmi. Nechápte ma zle, existuje mnoho lekárov a pedagógov s ochotou pomôcť, ale nepoznám nikoho, kto by u nich vyslovene vyhľadával podporu.

Ktorý predmet alebo obdobie štúdia vás najviac preverilo? Mali ste chuť skončiť?

Úprimne, asi až šiesty ročník. Požiadavky na klinické vedomosti sú extrémne vysoké, pričom máme na zvládnutie skúšok z rôznych odvetví len veľmi málo času. Je to stresujúce, najmä keď vieme, že ešte nemáme dostatočné praktické skúsenosti.

Ste spokojní s kvalitou praxe na medicíne?

Nie veľmi. Medicína je mimoriadne široké a náročné odvetvie, nedá sa zvládnuť všetko. Na našej škole sa kladie dôraz najmä na teoretické vedomosti. Myslím si, že praktické zručnosti sa často zanedbávajú. Napríklad pri štátnej skúške z chirurgie by praktická časť mala väčší zmysel, ak by od nás vyžadovali aspoň základné úkony, ako chirurgické šitie či podávanie stehov.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory