Slovensko a ďalšie štáty vyzývajú Izrael: Otvorte koridor z Gazy

Dve desiatky krajín v pondelok v spoločnom vyhlásení vyzvali na otvorenie humanitárneho koridoru z Pásma Gazy na Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu a zaviazali sa poskytnúť zdravotnícky personál a vybavenie pre liečbu Palestínčanov z vojny sužovaného územia. Signatári vyhlásenie, ktoré zverejnila kanadská vláda a medzi ktorými je napríklad Francúzsko, Nemecko či Slovensko, tiež vyzvali Izrael, aby sprístupnil väčšie dodávky liekov a zdravotníckeho materiálu do Pásma Gazy.

„Dôrazne apelujeme na Izrael, aby znovu otvoril humanitárny koridor na okupovaný Západný breh, vrátane východného Jeruzalema, aby mohla byť obnovená evakuácia pacientov z Gazy a dostalo sa im na palestínskom území liečby, ktorú naliehavo potrebujú,“ uvádza sa vo vyhlásení podpísanom tiež Rakúskom, Belgickom, Talianskom či Poľskom.

Spojené štáty medzi signatármi nie sú, rovnako ako tam nie je Česká republika.

Výzva na väčší prístup humanitárnej pomoci

Dve desiatky krajín tiež vyzvali Izrael, aby v súlade s medzinárodným humanitárnym právom umožnil do Pásma Gazy vjazd viacerých kamiónov so zdravotníckym materiálom a liekmi a zabezpečil ochranu zdravotníkov, ktorí tam pomáhajú zachraňovať ranených.

Podľa humanitárnych organizácií aj agentúr OSN sa do Pásma Gazy kvôli izraelským reštrikciám dostáva len malé množstvo pomoci, vrátane jedla a zdravotníckeho materiálu. Izraelská vláda tento rok od marca tiež skoro tri mesiace nepúšťala na toto palestínske územie s asi dvoma miliónmi obyvateľov žiadn

u humanitárnu pomoc a odôvodňovala to tým, že len nátlak na teroristické hnutie H*mas, ktoré toto územie ovládlo v roku 2007, môže prinútiť palestínskych ozbrojencov k prepusteniu rukojemníkov. Tisíce Izraelčanov ale vládu kritizujú a demonštrujú už vyše roka a pol za ukončenie vojny s tým, že unesených môže domov dostať len dohoda. V Gaze zostáva v zajatí už skoro dva roky päť desiatok rukojemníkov, väčšina z nich už zrejme nežije.

Čísla pravdepodobne neklamú

Vojna v Gaze sa začala 7. októbra 2023 teroristickým útokom H*masu na Izrael, pri ktorom ozbrojenci 1200 ľudí zabili a ďalších 251 uniesli. Väčšinu prepustili pri dvoch prímeriach sprostredkovaných Katarom, Egyptom a USA. Izraelská armáda podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ovládaného Ham*som, od októbra 2023 zabila v Pásme Gazy vyše 65.000 Palestínčanov.

OSN tieto údaje, ktoré nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, považuje za spoľahlivé. Denník The Guardian v auguste napísal, že asi 83 percent obetí izraelských útokov boli civilisti, pričom vychádzal zo štatistík izraelskej armády a ministerstva zdravotníctva v Gaze.

Mnohé mimovládne organizácie, vrátane viacerých izraelských, vinia Izrael z genocídy v Pásme Gazy, k rovnakému záveru došla aj nezávislá vyšetrovacia komisia OSN tento mesiac. Už v auguste panel OSN oznámil, že v Gaze je hladomor. Izraelská vláda obvinenia z genocídy odmieta a popiera, že by v Gaze bol hladomor. Avšak aj Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal vlani v novembri zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja, v Pásme Gazy.

Francúzsko uznáva Palestínu 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes oznámil, že jeho krajina oficiálne uznala Štát Palestína. Krok má podľa neho viesť k mieru medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, uviedla agentúra AFP. Rovnaký krok dnes urobili aj Belgicko a Monako, ďalšie krajiny sa k nemu chystajú. Palestínska autonómia označila Macronovo rozhodnutie za historické a odvážne, privítal ho aj generálny tajomník OSN António Guterres.

„Leží na nás historická zodpovednosť. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zachovali možnosť riešenia dvoch štátov, Izraela a Palestíny, žijúcich vedľa seba v mieri a bezpečí,“ povedal Macron pri prejave na konferencii o dvojštátnom riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorú na okraj Valného zhromaždenia OSN organizuje Francúzsko spoločne so Saudskou Arábiou.

Macron doplnil, že nadišiel čas na oslobodenie všetkých rukojemníkov, ktorých drží hnutie Ham*s, a zároveň čas na ukončenie vojny, bombardovanie Pásma Gazy, zabíjanie civilistov a ich núteného vysídľovania. Francúzsky prezident tiež zdôraznil, že vznik francúzskej ambasády v Palestíne je podmienený prepustením rukojemníkov a dosiahnutím prímeria v Gaze.

Francúzsko nie je jediný štát, ktorý v posledných dňoch uznal Štát Palestína. K rovnakému kroku pristúpili v nedeľu Británia, Austrália, Kanada a Portugalsko. Ich rozhodnutie odsúdil Izrael a Spojené štáty.

Dnes skupinu krajín uznávajúcich palestínsky štát rozšírili aj Monako a Belgicko. Na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN to oznámili monacký princ Albert II. a belgický premiér Bart De Wever. Podľa Macrona majú dnes rovnaký krok urobiť tiež Andorra, Luxembursko, Malta a San Maríno, uviedla AFP.

Guterres: Štátnosť je právom, nie odmenou

Generálny tajomník OSN Guterres uznanie Štátu Palestína mnohými krajinami privítal. „Štátnosť je pre Palestínčanov právom, nie odmenou,“ povedal podľa agentúry DPA na konferencii v New Yorku. Zdôraznil pritom, že teroristické útoky Hamasu zo 7. októbra 2023 nemožno ničím ospravedlniť. Nepriamo tiež kritizoval vládu USA, ktorá odmietla udeliť víza palestínskemu prezidentovi Mahmúdu Abbásovi a jeho delegácii.

Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 teroristickým útokom palestínskeho hnutia Hamas na Izrael. Francúzsko spočiatku ostro odsúdilo útok Hamasu a vyjadrilo jednoznačnú podporu Izraelu. V posledných mesiacoch však zo strany francúzskeho prezidenta výrazne zosilnela kritika izraelských vojenských operácií v Pásme Gazy a zhoršujúcej sa humanitárnej situácie tamojších obyvateľov. Svoj zámer uznať Štát Palestína oznámil Macron na konci júla.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie