Slovensko ako „diera Európy“. Inverzia blokuje slnečné lúče, hrozia sivé Vianoce (PREDPOVEĎ)

Ak máš pocit, že si slnečné lúče nevidel už celú večnosť, bohužiaľ, tvoj pocit je správny. Decembrové počasie na Slovensku sa nesie v znamení nudnej stability, ktorú má na svedomí rozsiahla tlaková výš.

O tom, že nad naším územím vznikla doslova „diera“ v zrážkovej činnosti a zima je zatiaľ skôr len v kalendári, informoval web iMeteo. Namiesto snehových vločiek a dynamických zmien nás v nížinách obklopuje len ticho, hmla a sivá obloha.

Slovensko je ako „diera Európy“

Máme za sebou polovicu mesiaca a už teraz je jasné, že tohtoročný december bude teplotne nadpriemerný a zrážkovo chudobný. Posledný dážď či sneh si už takmer nepamätáme a okrem rannej rosy či slabého mrholenia, ktoré ani nestojí za reč, je sucho.

Numerické modely sa zhodujú, že minimálne do Vianoc sa na tom veľa nezmení. Kým západná Európa bojuje s frontmi, stredná Európa je vďaka stabilnej tlakovej výši akoby v bubline, ktorá blokuje všetku vlhkosť.

Extrémny nedostatok slnka

Najväčším problémom týchto dní je však nedostatok svetla. Od začiatku decembra panuje typická inverzia – v nížinách do 500 metrov je zamračené a hmlisto, zatiaľ čo hory si užívajú slnečné dni s výbornou viditeľnosťou. Slovenský hydrometeorologický ústav upozornil na extrémne rozdiely.

Napríklad v Jaslovských Bohuniciach slnko za trinásť dní vykuklo len na úbohých šesť minút. Naopak, Lomnický štít si užíval viac ako 50 hodín slnečného svitu. Tento dlhodobý nedostatok prirodzeného svetla v nižších polohách môže mať negatívny dopad aj na našu psychiku.

Zmena je v nedohľadne

Ak dúfaš, že sa to pred sviatkami zlomí, nemáme dobré správy. Predpovede na najbližšie dni sú ako cez kopirák. Tlaková výš sa bude len pomaly presúvať a po jej zadnej strane k nám bude prúdiť teplý vzduch. To znamená, že inverzia bude pokračovať. V nížinách nás čakajú teploty od 0 do +5 °C, hmla a občasné mrholenie, ktoré môže namŕzať.

Na horách a pri zmenšenej oblačnosti však môžu teploty vyskočiť aj na +10 °C, čo pripomína skôr jeseň než blížiace sa Vianoce. Európsky model ECMWF síce dáva malú nádej na ochladenie okolo sviatkov, no americký model GFS zostáva skeptický.

Keď zima ukázala svoju pravú tvár

Hoci sa teraz sťažujeme na nudné a sivé počasie bez snehu, história nám pripomína, že zima vie udrieť aj s devastačnou silou. Aktuálna „nezima“ je v ostrom kontraste s extrémom, ktorý Slovensko zažilo pred takmer sto rokmi a o ktorom sme informovali v predchádzajúcom článku.

Zatiaľ čo dnes márne čakáme na prvý poriadny sneh, v roku 1929 ľudia bojovali o holý život v mrazoch, ktoré lámali rekordy a menili krajinu na nepoznanie.

Rekordných -41 °C a zamrznuté more

Všetko odštartovalo nenápadne, podobne ako teraz, no v januári 1929 sa situácia dramaticky otočila. Európu zovrel arktický chlad a 11. februára padol vo Vígľaši-Pstruši doteraz neprekonaný slovenský rekord -41,0 °C.

Mráz bol taký intenzívny, že ľuďom pri ceste do obchodu omŕzali uši a voda mrzla skôr, než dopadla na zem. Zamrzol Dunaj, Vltava a dokonca aj Čierne more v Bulharsku. Mestá ochromil kolaps dopravy, nedostatok vody a paliva, pričom električky fungovali len vďaka tomu, že vodičov na konečných ratovali horúcim čajom a masťami na omrzliny.

Vtáky padali mŕtve z oblohy

Ešte horší osud postihol prírodu a zvieratá. V lesoch vtedy uhynuli stovky sŕn a zajacov, dobytok trpel v premrznutých chlievoch a vtáky padali z neba zamrznuté priamo počas letu. Ľudia na vidieku v zúfalstve pálili nábytok, aby prežili, no ani v domoch neboli v bezpečí – mnohí sa otrávili plynom v snahe rýchlo sa zohriať.

Za touto katastrofou stála obrovská tlaková výš, ktorá na dlhé mesiace zablokovala teplý vzduch a priniesla sneh, ktorý sa udržal až do apríla. Pri pohľade na dnešnú hmlu buďme radi, že naším jediným problémom je nedostatok slnka, a nie boj o prežitie.

Čítaj viac z kategórie: Počasie