Slovensko čakajú nebezpečné búrky s devastujúcim vetrom, najviac ohrozený je jeden región (PREDPOVEĎ)

Obyvatelia západného a stredného Slovenska by sa mali pripraviť na búrlivý večer s nebezpečnými poryvmi vetra. Meteorológovia vydali varovanie druhého stupňa pre viacero okresov, kde môže nárazový vietor dosiahnuť rýchlosť presahujúcu 100 kilometrov za hodinu, informuje portál iMeteo. 

Problematické počasie začne už okolo 18:00, keď sa studený front presunie z Rakúska na naše územie. Najkritickejšie obdobie nastane medzi 19:00 a 21:00, kedy sa očakávajú najsilnejšie poryvy práve v západných regiónoch krajiny. Vietor takejto intenzity dokáže lámať stromy, strhávať strechy a spôsobovať rozsiahle materiálne škody.

Špecifikom dnešných búrok bude takzvaný gust front – fenomén, pri ktorom silný vietor predbehne samotné zrážky. To znamená, že zatiaľ čo v jednom meste už bude fúkať nebezpečný vietor, zrážky môžu prichádzať až s niekoľkominútovým oneskorením.

Búrkový systém postupne zasahuje Považie, Horné Ponitrie a okresy Stredného Pohronia. Pred polnocou by sa mal presunúť nad centrálne časti stredného Slovenska, kde už bude jeho intenzita klesať. Paradoxne, po extrémne horúcom štvrtku s teplotami nad 35 stupňov Celzia tak večer prinesie dramatickú zmenu.

Globálne otepľovanie dosahuje kritický bod

Súbežne s krátkodobými meteorologickými výstrahami prichádza aj alarmujúca správa o stave globálnej klímy. Medzinárodný tím šiestich desiatok popredných klimatológov zverejnil najnovšie hodnotenie, podľa ktorého sa Zem nebezpečne približuje k prekročeniu kritickej hranice otepľovania o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Pri zachovaní súčasného tempa emisií skleníkových plynov môže byť táto hranica prekročená už v priebehu najbližších troch rokov. Takýto scenár by znamenal zásadné zhoršenie klimatických podmienok s oveľa častejšími a intenzívnejšími extrémami počasia.

Situáciu ilustruje aj dramatické zmenšenie takzvaného uhlíkového rozpočtu. Kým na začiatku roku 2020 vedci odhadovali, že ľudstvo môže vypustiť ešte 500 miliárd ton oxidu uhličitého, do roku 2025 sa tento limit zmenšil na 130 miliárd ton. Pri súčasných emisiách približne 40 miliárd ton ročne sa tento rozpočet vyčerpá do troch rokov.

Negatívne trendy sa zrýchľujú

Tempo globálneho otepľovania dosiahlo úroveň 0,27 stupňa za desaťročie, čo predstavuje najrýchlejší rast v geologickej histórii planéty. Energetická nerovnováha Zeme – množstvo dodatočného tepla zachyteného v klimatickom systéme – sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobila.

Až 90 percent tohto prebytočného tepla absorbujú oceány, čo spôsobuje ich expanziu a zrýchľuje topenie ľadovcov. Výsledkom je zdvojnásobenie tempa stúpania morskej hladiny od 90. rokov, čo ohrozuje milióny ľudí v pobrežných oblastiach.

Vlani sa celoročný priemer globálnej teploty prvýkrát dostal nad hranicu 1,5 stupňa, hoci jeden rok ešte nepredstavuje porušenie Parížskej klimatickej dohody. Väčšinu tohto otepľovania spôsobila ľudská činnosť, konkrétne spaľovanie fosílnych palív a ničenie lesov.

Nádej na zvrat stále existuje

Napriek vážnosti situácie vedci zdôrazňujú, že riešenie je stále možné. Rast emisií sa spomaľuje vďaka rozvoju čistých technológií, ale len radikálne a okamžité zníženie vypúšťania skleníkových plynov môže zabrániť najhorším scenárom.

Ako upozorňujú experti, neexistuje „bezpečný“ prah otepľovania – každá desatina stupňa navyše znamená intenzívnejšie extrémy počasia a väčšie problémy pre spoločnosť. Kroky podniknuté v najbližšom desaťročí môžu zásadne ovplyvniť budúci vývoj klímy na celej planéte.