Slovensko chystá podzemný unikát: 11-kilometrový tunel sľubuje revolúciu v tranzite, štát zvažuje mýto

  • Bratislavský obchvat stále nie je dokončený
  • Štát plánuje jeho kľúčovú časť viesť popod Malé Karpaty
  • Projekt otvára viacero otázok o peniazoch aj príprave
Na snímke Dron Tunel Karpaty Projekt Výstavba a tunel Višňové
  • Bratislavský obchvat stále nie je dokončený
  • Štát plánuje jeho kľúčovú časť viesť popod Malé Karpaty
  • Projekt otvára viacero otázok o peniazoch aj príprave
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Uzavretie nultého obchvatu Bratislavy má stáť na stavbe, ktorá sa zapíše do histórie slovenskej dopravy. Tunel Karpaty má spojiť Raču so Záhorím a zásadne zmeniť tranzit okolo hlavného mesta. O prípravách projektu informoval web Autoviny.sk.

Tunel pod Malými Karpatmi

Štát prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zintenzívňuje prípravy úseku diaľnice D4, ktorého hlavným prvkom bude tunel Karpaty. Trasa má prepojiť križovatku Rača so Záhorím a uzavrieť tak nultý obchvat Bratislavy. Súčasťou príprav sú geologické prieskumy aj monitoring podzemných vôd, ktoré majú preveriť podmienky pod masívom Malých Karpát.

Po dokončení má ísť o najdlhší tunel na Slovensku. S plánovanou dĺžkou takmer 11 kilometrov by prekonal aj tunel Višňové a výrazne by zmenil štatistiky domácej diaľničnej infraštruktúry v prospech západnej časti krajiny.

Skúsenosti, ktoré vyvolávajú obavy

Slovensko má s veľkými dopravnými stavbami dlhodobé problémy, čo si pravdepodobne pamätáš aj zo stavby úseku pri Žiline. Tunel Višňové sa stal symbolom zdĺhavej výstavby, výmeny zhotoviteľov, technických chýb a opakovaného posúvania termínov.

Práve tieto skúsenosti spôsobujú, že projekt tunela Karpaty vyvoláva pochybnosti ešte pred samotným začiatkom výstavby. Odborníci upozorňujú, že ak sa má vyhnúť rovnakému scenáru, štát musí zvládnuť prípravu projektu aj výber zhotoviteľa výrazne efektívnejšie. Problémy s harmonogrammi totiž v minulosti často viedli k predraženiu stavieb alebo strate eurofondov.

Mýto ako jedna z možností

Finančná náročnosť tunela Karpaty sa odhaduje v miliardách eur. Minister dopravy Jozef Ráž potvrdil, že rezort hľadá spôsoby financovania, dodáva web Autoviny.sk. Teoreticky prichádza do úvahy aj PPP projekt, no podľa ministra nie sú tunely vhodné na to, aby ich stavbu financoval súkromný investor výmenou za dlhodobé splácanie zo strany štátu.

Ako jedna z možností sa preto spomína samostatné mýto za prejazd tunelom. Jozef Ráž uviedol, že by mohlo ísť o poplatok nad rámec bežnej diaľničnej známky, ktorá v súčasnosti stojí 90 eur ročne. Pre teba ako vodiča by to znamenalo ďalší náklad, keďže doteraz boli všetky tunely súčasťou známky.

Technológie a politická vôľa

Plánovaná dĺžka tunela si vyžiada využitie pokročilých technológií. Uvažuje sa o razení pomocou plnoprofilových raziacich strojov TBM, v minulosti sa spomínala aj možná účasť čínskych stavebných firiem.

Rezort dopravy čaká náročná úloha – musí obhájiť potrebu drahého tunela, zabezpečiť financovanie a zvládnuť výstavbu bez výrazných meškaní. Aj keď sa tunel Karpaty nedostal medzi strategické projekty nových diaľnic, minister dopravy opakovane deklaroval, že ho považuje za dôležitý.

Slávnostné otvorenie po desaťročiach

Kým štát plánuje nové tunely a rieši ich financovanie, jeden z najdlhšie budovaných projektov sa koncom roka konečne posunul do finále. V decembri sme informovali o tom, že motoristi sa dočkali otvorenia tunela Višňové, ktorý zásadne mení dopravu na severe Slovenska.

Národná diaľničná spoločnosť odovzdala do užívania úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorého súčasťou je tunel Višňové. Slávnostné otvorenie pri západnom portáli absolvovali spolu s predstaviteľmi NDS aj premiér Robert Fico a minister dopravy Jozef Ráž.

Tunel, ktorého výstavba sa s viacerými prestávkami natiahla na viac ako 27 rokov, sa pre motoristov sprístupnil vo večerných hodinách. Minister dopravy predpokladal sprejazdnenie najneskôr do 19.00 h, pričom upozornil, že bolo potrebné odstrániť techniku použitú pri oficiálnom otvorení.

Premiér Fico vo svojom príhovore zdôraznil význam stavby pre región aj celé Slovensko. Poukázal na to, že denne prejde popod Strečno približne 20-tisíc vozidiel, z ktorých štvrtinu tvoria nákladné autá, a nový úsek tak prináša výraznú úľavu.

Deň otvoreného tunela prilákal tisíce ľudí

Ešte pred samotným otvorením predstavila NDS tunel Višňové verejnosti počas Dňa otvoreného tunela. Návštevníci si mohli pozrieť technologické časti stavby v rámci komentovaných prehliadok, súčasťou bol aj kultúrny program a vysvätenie novej hasičskej stanice.

Minister dopravy Jozef Ráž označil podujatie za úspešné a upozornil na vysoký záujem verejnosti. Podľa generálneho riaditeľa NDS Filipa Macháčka sa tak symbolicky uzavrela jedna z najdlhšie sledovaných stavieb na Slovensku.

Celý diaľničný úsek má dĺžku 13,5 kilometra, samotný tunel meria 7,5 kilometra a po otvorení sa stal najdlhším cestným tunelom v krajine. Úsek je súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc a výrazne odľahčil cestu I/18 v okolí Strečna. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: startitup.sk, autoviny.sk

Najnovšie videá

Trendové videá