Slovensko je 2. najrozdelenejšou krajinou Európy: Polarizácia ničí našu psychiku, varujú experti

Každoročne si 10. októbra pripomíname Svetový deň duševného zdravia, ktorý je tento rok zameraný na vplyv spoločenskej polarizácie na psychiku. DEKK Inštitút pri tejto príležitosti upozorňuje, že rozdelenie spoločnosti treba brať vážne. Podľa dát medzinárodného projektu V-Dem patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou polarizácie v Európe – horšie je už len Maďarsko.

Podľa výskumníkov z DEKK Inštitútu má spoločenská polarizácia priamy vplyv na duševné zdravie obyvateľov. „Štúdia z USA dokumentuje súvis medzi vnímanou polarizáciou v spoločnosti a výskytom duševných porúch či problémov so spánkom,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, výskumník a riaditeľ inštitútu. Ľudia, ktorí vnímajú spoločnosť ako silne rozdelenú, majú podľa neho vyššiu pravdepodobnosť psychických ťažkostí.

Takmer všetci Slováci vnímajú spoločnosť ako rozdelenú

Dáta z prieskumu DEKK potvrdzujú, že len zanedbateľné percento obyvateľov (0,9 %) tvrdí, že spoločnosť vôbec nie je rozdelená. Naopak, až 97 % respondentov vníma určitý stupeň rozdelenia: 9,5 % označilo spoločnosť za „trochu rozdelenú“, 27,7 % za „stredne rozdelenú“, 43 % za „veľmi rozdelenú“ a 17,2 % dokonca za „extrémne rozdelenú“.

Polarizácia pritom zasahuje aj medziľudské vzťahy. Väčšina síce tvrdí, že rozdielne názory neroztrhali ich dlhoročné väzby, no približne desatina respondentov priznala, že obmedzila alebo prerušila kontakt s priateľmi či známymi. Konkrétne: 10,1 % obmedzilo kontakt s kamarátmi, 8,8 % s kolegami, 8,3 % s inými osobami, 6,5 % s inými členmi rodiny, 2 % so súrodencami a 1 % dokonca priamo v rámci rodiny.

Diskusia sa mení na ticho a vyhýbanie sa

Pri otázke, ako ľudia reagujú na osoby s odlišnými hodnotovými názormi, prieskum ukázal, že 44 % respondentov sa s názorovými oponentmi vôbec nerozpráva. Ďalších 11,8 % vstupuje do diskusie s úmyslom presvedčiť protistranu, 15,4 % sa snaží porozumieť jej postoju a 25,1 % sa sporným témam vyhýba.

Až 9,9 % sa vyhýba samotnému rozhovoru, 4,1 % osobnému stretnutiu a 3,1 % priestorom, kde by sa oponent mohol nachádzať. Aktívne sa snaží vylúčiť ľudí s inými názormi 1,7 % opýtaných.

Polarizácia prehlbuje napätie a znižuje toleranciu

Polarizáciu možno opísať ako rozdelenie spoločnosti na skupiny s protikladnými hodnotami. Určitá miera názorovej rozdielnosti je prirodzená, problém však nastáva, keď sa hranice začnú vnímať ako nepriechodné a opozícia ako nepriateľ. Tento jav sa označuje ako afektívna polarizácia, ktorá postupne rozkladá spoločenský diskurz.

Podľa Pavla Kosnáča sa vývoj polarizácie dá rozdeliť do piatich fáz, pričom každá ďalšia prehlbuje rozdelenie a oslabuje schopnosť vzájomného počúvania. V poslednej fáze podľa neho dochádza k nebezpečnému posunu – rastie ochota tolerovať aj násilie voči ľuďom z odlišných názorových skupín.