Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne (4,3 %): Radovan Ďurana vysvetľuje, prečo nám tak rýchlo rastú ceny

Slovensko sa v posledných mesiacoch ocitlo na čele európskych rebríčkov inflácie. Podľa najnovších údajov patrí krajine s rastom cien okolo 4,3 % najvyššia inflácia v eurozóne a druhá najvyššia v celej Európskej únii. Je to pritom výrazný kontrast v porovnaní s vývojom v krajinách eurozóny, kde inflácia v priemere klesla pod dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky.

• Ceny na Slovensku v januári 2026 medzimesačne vzrástli o 2 %, zatiaľ čo v eurozóne klesli o 0,6 %. Čo vysvetľuje taký výrazný rozdiel v krátkodobom vývoji? Zohrali rozhodujúcu úlohu daňové zmeny a konsolidačné balíky?
• Náklady firiem zvyšujú rastúce dane, vyššie odvody a transakčná daň. Do akej miery sa tieto náklady automaticky prenášajú do cien pre spotrebiteľov Existuje hranica, po ktorej firmy už nemôžu ďalej zdražovať bez straty konkurencieschopnosti? 
• Nezamestnanosť začína mierne rásť a tržby obchodníkov klesajú, domácnosti viac šetria. Môže vyššia inflácia v kombinácii so slabým rastom oslabiť spotrebu natoľko, že sa ekonomika dostane do dlhodobejšieho útlmu? Ako sa tento vývoj môže premietnuť do ďalších mesiacov? 
• Ak by ste mali pomenovať tri konkrétne kroky, ktoré by mohli infláciu na Slovensku zmierniť bez toho, aby udusili ekonomiku, čo by to bolo? Je riešením úprava daní, podpora konkurencie, energetická politika alebo hlbšia štrukturálna reforma ekonomiky?

Otázkou preto je, prečo sa slovenská ekonomika vyvíja odlišne od štátov, ktoré používajú rovnakú menu a podliehajú rovnakej menovej politike. A na to odpovedá renomovaný analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).  

Slovensko pod tlakom inflácie

Vysvetlení je viacero. Siahajú od domácich politických rozhodnutí až po hlbšie štrukturálne problémy slovenskej ekonomiky. Vláda sa snaží stabilizovať verejné financie prostredníctvom konsolidačných opatrení, ktoré zahŕňajú vyššie dane a odvody. Štát však zároveň pokračuje vo vysokých výdavkoch a financuje ich dlhom.

Do našej ekonomiky zároveň prúdia miliardy eur z európskych zdrojov, najmä z Plánu obnovy. Analytici upozorňujú, že kombinácia vyšších daní, rastúcich verejných výdavkov a postupného uvoľňovania regulovaných cien energií vytvára tlak na ďalší rast cien.

Inflácia sa pritom objavuje v období, keď slovenská ekonomika rastie len veľmi pomaly. Hrubý domáci produkt by mal tento rok podľa odhadov vzrásť približne o jedno percento, pričom bez európskych investícií by bol rast ešte slabší. Zároveň sa objavujú prvé signály ochladzovania ekonomiky – tržby obchodníkov klesajú, domácnosti viac šetria a nezamestnanosť začína mierne rásť. 

V rozhovore sa preto pýtame, čo stojí za vyššou infláciou na Slovensku, akú úlohu v nej zohráva fiškálna politika štátu a do akej miery ide o dôsledok dlhodobých slabín našej ekonomiky. Hovoríme tiež o tom, či Slovensku hrozí kombinácia stagnujúceho rastu a vyšších cien a aké kroky by mohli pomôcť infláciu zmierniť bez toho, aby ešte viac oslabili ekonomiku.

Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne (4,3 %) a druhú najvyššiu v celej EÚ. Prečo práve Slovensko zdražuje rýchlejšie ako krajiny, ktoré majú podobnú ekonomickú štruktúru? Ide viac o dôsledok domácej politiky, alebo o štrukturálne slabiny našej ekonomiky?