Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne: Teplo zdraželo o 28 %, potraviny lámu rekordy

Spotrebiteľské ceny na Slovensku počas prvého tohtoročného mesiaca medziročne vzrástli o 4,2 %, vyplýva to z dát Eurostatu. Slovensko sa tak opäť zaradilo na prvé miesto v raste cien v rámci celej eurozóny, kde priemerná inflácia klesla na 1,7 %.

Rozdiel medzi slovenskou a priemernou eurozónovou infláciou dosahuje 2,5 percentuálneho bodu. Za zdražovaním stojí predovšetkým prudký nárast regulovaných cien energií a jeden z najrýchlejších januárových nárastov cien potravín od vstupu Slovenska do eurozóny.

Slovensko s dvojnásobkom priemeru eurozóny

Podľa januárových údajov Európskeho štatistického úradu klesla priemerná inflácia v eurozóne z decembrových 2 % na 1,7 %. Situácia na Slovensku sa vyvíjala presne opačným smerom. Inflácia u nás stúpla z decembrových 4,1 % na 4,2 % a v porovnaní s decembrom ceny medzimesačne vzrástli o 1,9 %.

Z krajín eurozóny sa k Slovensku najbližšie nachádzali Chorvátsko s infláciou 3,6 % a Litva s 2,8 %. Naopak, Francúzsko zaznamenalo len 0,4 %, Taliansko 1 a Fínsko po 1 %. Belgicko, ktoré ešte v januári 2025 vykazovalo infláciu 4,4 %, kleslo na 1,4 %.

Slovensko podobný pokles nezaznamenalo. Naopak, pred rokom bola slovenská inflácia na úrovni 4,3 %, čo znamená, že sa za dvanásť mesiacov prakticky nezmenila.

zdroj: Ročná inflácia v eurozóne a jej zložky (%)/ Eurostat

Energie a potraviny ťahajú ceny nahor

Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom komentári uviedla, že za januárovým rastom cien stáli predovšetkým energie a potraviny. Ceny tepla vzrástli takmer o 28 %, ceny plynu narástli v priemere o 6,8 % a ceny elektriny o 4,8 %.

NBS vysvetľuje, že rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o cenách tepla pre jednotlivých dodávateľov sa v roku 2026 už naplno premietli do finálnych cien pre domácnosti, čo v predchádzajúcich rokoch neplatilo. Energošeky síce zmierňujú vplyv tohto zvýšenia pre časť spotrebiteľov, no celkový efekt na cenový index je výrazný.

Potraviny podľa názoru centrálnej banky vykázali jeden z najrýchlejších januárových medzimesačných nárastov od vstupu Slovenska do eurozóny. V rámci celej eurozóny vzrástli ceny potravín, alkoholu a tabaku medziročne o 2,7 %, pričom nespracované potraviny zdraželi až o 4,2 %.

Prečo Slovensko nedokáže znížiť infláciu

Za pretrvávajúcou vysokou infláciou na Slovensku stojí kombinácia niekoľkých faktorov. Analytici NBS upozorňujú na stále vysoký rast cien služieb, ktorý sa síce v januári 2026 medziročne znížil z 8 na 5,8 %, ale z historického pohľadu zostáva nadpriemerný. Do cien služieb sa premieta rast miezd a pretrvávajúci tlak na strane dopytu v tomto sektore.

Ďalším faktorom je vplyv konsolidačných opatrení slovenskej vlády, respektíve jej tri balíčky konsolidačných opatrení. V januári 2025 vstúpilo do platnosti zvýšenie sadzieb DPH, ktorého efekt síce v januári 2026 odznel, no do celkového cenového indexu vstupujú nové regulačné zásahy, predovšetkým v oblasti energií.

Podľa Eurostatu patria služby v rámci eurozóny k najvýraznejšiemu inflačnému faktoru s rastom 3,2 %, no na Slovensku je táto položka ešte výraznejšia. NBS očakáva, že tempo rastu cien služieb a priemyselných tovarov by malo do konca roka 2026 postupne zvoľňovať, no situácia zostáva neistá.

Ekonomika rastie len minimálne

Vysoká inflácia na Slovensku prichádza v období, keď ekonomika rastie len veľmi pomaly. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej prognóze z 10. februára 2026 očakáva rast HDP len na úrovni 0,9 %. V jej prípade ide o zníženie pôvodného odhadu na polovicu.

RRZ konštatuje, že slovenská ekonomika už druhý rok po sebe nedosiahne ani jedno percento rastu a do konca dekády sa bude pohybovať výrazne pod svojim potenciálom. Ekonomiku brzdia dopady troch po sebe nasledujúcich konsolidačných balíčkov, problémy automobilového priemyslu, strata trhov v USA a Číne a všeobecná neistota okolo obchodnej politiky.

Tretí konsolidačný balík v objeme 1,6 miliardy eur je podľa RRZ postavený najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce. RRZ hodnotí jeho štruktúru ako protirastovú, čo sa podľa jej analýzy podpíše pod nižší potenciál ekonomiky, pokles konkurencieschopnosti a zníženú atraktivitu pre domácich aj zahraničných investorov.

Peňaženky občanov si vydýchnu len minimálne

Hoci sa na výplatných páskach objavia o niečo vyššie sumy, v skutočnosti si za ne kúpime takmer to isté ako dnes. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladá, že platy síce stúpnu o 4,4 %, no keďže ceny v obchodoch porastú o 3,6 %, reálne si prilepšíme o menej ako o jedno percento.

Situáciu zhoršuje aj fakt, že štát si z našich príjmov ukrojí viac na daniach a odvodoch. Výsledkom je, že rodinné rozpočty budú v podstate stagnovať a ľudia nebudú mať chuť ani priestor viac míňať.

Nateraz sa končia aj dobré časy na trhu práce. Nezamestnanosť pravdepodobne mierne stúpne na 5,6 % a na tejto úrovni zostane dlhšie. Navyše do konca desaťročia z trhu zmizne asi 23-tisíc pracovníkov. Dôvodom nie je len šetrenie štátu a pomalšia ekonomika, ale aj prirodzené starnutie populácie – jednoducho bude menej ľudí v produktívnom veku.

Pohľad na budúce zdražovanie (infláciu) sa medzi inštitúciami líši:

• Národná banka Slovenska (NBS): Je optimistická a verí, že zdražovanie po januárovom šoku spomalí na priemerných 3,3 %.
• Európska komisia: Vidí to pesimistickejšie a očakáva, že ceny na Slovensku porastú až o 4,1 %.

Veľkým otáznikom sú faktúry za elektrinu a plyn. Štát nateraz ceny dotuje, no táto pomoc nebude trvať večne. Ak sa dotácie zrušia, ceny energií pre domácnosti skokovo narastú. Ak zostanú, štát sa bude musieť ešte viac zadlžiť alebo hľadať peniaze inde.

Aj keď by sa inflácia mohla časom ustáliť okolo 2 až 3 %, v roku 2028 hrozí ďalšia vlna zdražovania. Môže za to zavedenie nových ekologických poplatkov (systém ETS2), ktoré zvýšia náklady na kúrenie a dopravu.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality