Slovensko otvára unikátne čipové centrum. Má priniesť kľúčové zmeny pre priemysel aj vedu

V čase, keď polovodiče tvoria základ moderného priemyslu, obrany, dopravy aj zdravotníctva, sa Slovensko pripravuje na dôležitý krok.

Už o niekoľko dní – 14. novembra 2025 – sa na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave uskutoční slávnostné otvorenie Slovenského čipového kompetenčného centra.

Tento projekt je súčasťou širšej európskej iniciatívy Chips for Europe, ktorá má posilniť postavenie Európy v polovodičovom priemysle.

Vstup Slovenska do tejto iniciatívy prichádza v čase, keď Európa zaostáva za USA a Čínou v objeme výroby aj vo vývoji pokročilých čipových technológií.

V tejto súvislosti má kompetenčné centrum vytvoriť lepšie podmienky na výskum, vzdelávanie a inováciu v sektore, ktorý je čoraz strategickejší.

Viac ako len symbolický projekt

Aj keď sa samotné fyzické otvorenie centra ešte len má uskutočniť, už teraz je jasné, že nejde o formálny alebo výlučne akademický projekt.

Centrum má ambíciu stať sa technologickým uzlom, ktorý prepojí výskumníkov, študentov, startupy aj zavedené firmy. Spoluprácu zastrešuje štát, akademická obec aj predstavitelia priemyslu.

Centrum je súčasťou európskej siete kompetenčných centier, ktoré vznikajú v rôznych členských krajinách Európskej únie. Každé z nich sa zameriava na určitú oblasť – slovenské centrum má silný dôraz na pokročilé balenie čipov (advanced chip packaging), ktoré je kľúčové pre znižovanie veľkosti zariadení, energetickú efektivitu a výkonnosť moderných technológií.

Čipy ako strategická surovina 21. storočia

Podľa odhadov je dnes viac než 70 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP) priamo alebo nepriamo závislých od zariadení, ktoré využívajú polovodiče. Tieto mikroskopické komponenty sú neoddeliteľnou súčasťou smartfónov, elektromobilov, cloudových riešení, medicínskych zariadení, ale aj vojenských systémov či energetických sietí. Bez čipov sa zastaví nielen ekonomika, ale aj každodenný chod spoločnosti.

Aj preto sa EÚ snaží znížiť svoju závislosť od ázijských výrobcov, najmä od Taiwanu a Južnej Kórey. V rámci European Chips Act chce do roku 2030 zvýšiť svoj podiel na globálnej výrobe čipov z dnešných približne 10 % na dvojnásobok. 

Novovznikajúce kompetenčné centrá majú slúžiť ako most medzi výskumom a komerčným využitím technológií a zároveň posilniť regionálnu technologickú sebestačnosť.

Spojenie Slovenska s európskou inováciou

Centrum nebude fungovať izolovane. Má byť prepojené s celoeurópskou sieťou čipových kompetenčných centier, ktoré si medzi sebou budú vymieňať know-how, infraštruktúru aj školenia.

Vďaka tomu získa Slovensko prístup k najmodernejším technológiám, dizajnovým platformám a vývojovým linkám, ktoré by samostatne nikdy nebolo schopné financovať.

Toto prepojenie zároveň umožní slovenským firmám, vrátane malých a stredných podnikov, zapojiť sa do nadnárodných výskumných projektov, spolupráce s univerzitami a do vývoja riešení s potenciálom globálneho dopadu.

Technologická budúcnosť sa dá vychovať

Jedným z najzásadnejších rozmerov centra bude podpora vzdelávania. Práve nedostatok kvalifikovaných ľudí je jednou z najväčších bariér rozvoja čipového priemyslu v Európe. Centrum preto kladie dôraz na motiváciu mladých ľudí, aby študovali technické smery – nielen informatiku, ale aj mikroelektroniku, nanotechnológie a elektrotechniku.

Cieľom je aj vzdelávať novú generáciu inžinierov, doktorandov a výskumníkov, ktorí budú schopní pracovať na technológiách ako čipy pod 2 nm, energeticky úsporné obvody alebo inteligentné senzorické systémy.

Európa má kvalitných vedcov, ale zaostáva v rýchlosti aj prepájaní výskumu

Otvorenie Slovenského čipového kompetenčného centra prichádza vo chvíli, keď Európska únia čelí vážnej technologickej výzve. Podľa analytickej správy think-tanku Bruegel Európa dramaticky zaostáva za Čínou a Spojenými štátmi nielen v počte patentových inovácií, ale najmä v schopnosti rýchlo ich implementovať do praxe.

Zatiaľ čo čínski vývojári dokážu technologické prelomové patenty zo zahraničia replikovať v priebehu šiestich mesiacov, v Európe to trvá v priemere až dva roky.

Brzdou je aj fragmentovaný výskumný trh – jednotlivé krajiny a inštitúcie síce vyvíjajú kvalitné riešenia, no často izolovane, bez širšieho dosahu. 

Európa musí konať strategickejšie

Zatiaľ čo Spojené štáty dominujú v základnom výskume a dizajne, Čína prekvapuje rýchlym nástupom v oblasti výroby polovodičov a aplikácií umelej inteligencie a to aj napriek exportným obmedzeniam zo Západu.

Kľúčom k jej úspechu je rozmanitý inovačný ekosystém: do vývoja čipov sa okrem technologických gigantov ako Huawei zapájajú aj poisťovne, výrobcovia domácich spotrebičov či dronové startupy. Tento model kombinuje štátnu víziu s trhovou konkurenciou a umožňuje rýchle šírenie technológií do rôznych sektorov. Európa oproti tomu stavia najmä na verejný výskum, no ten sa len pomaly dostáva do komerčnej sféry. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska